Bytostne s ním nesúhlasím, ale budem brániť jeho právo protestovať a hovoriť, čo uzná za vhodné, tvrdí v rozhovore Richard Sulík.
Prezident Kiska mal minulý týždeň prejav v parlamente, v politickej rovine sa sústredil výlučne na Smer, nereagoval na žiadne kauzy SNS, už predtým ocenil „zásadný postoj“ Most-Híd počas politickej krízy, politický odkaz je jasný. Vás na prejave vášho možno budúceho straníckeho konkurenta niečo vyrušilo?
Nie som poslancom Národnej rady, takže som ho priamo nepočul, čítal som reakcie, nejaké jeho časti, nemôžem povedať, že by ma niečo vyrušilo. Niečo mohol povedať viac, niečo mohol vynechať, ale celkovo nemám výhrady.
Kiska povedal veci, ktoré sa týkajú aj vašej strany, napríklad sa zmienil, že „je čas prestať odpútavať pozornosť nafúknutými hrozbami, akou sú napríklad migranti.“ Reakcia?
V poriadku, ja zase migráciu považujem za najväčšiu krízu EÚ a ohrozenie našej kultúry, najmä keď je migrácia masová a takmer výlučne z islamských krajín. Nafúknuté na tom nie je nič.
Medzi vami a Kiskom sa črtá spor dvoch podôb liberalizmu, čo znamená pre vás proimigračný liberalizmus?
To je skôr otázka na tých, ktorí si myslia, že byť za imigrantov je liberálne, to by mali vysvetliť oni. Ja si myslím, že spájanie liberalizmu s proimigračnými postojmi je prekrútenie liberalizmu, nedáva mi to žiadnu logiku.
Liberalizmus je pre mňa sloboda. Druhá otázka je čia sloboda, ja som politik platený z daní slovenských občanov, som preto zodpovedný za ochranu slovenských občanov. Netvrdím, že občan Portugalska alebo Afganistanu nemá byť slobodný, ale ochrana tejto slobody nie je mojím poslaním. Keď sem príde veľa migrantov, tak to zákonite zníži slobodu slovenských občanov, stačí sa pozrieť na Nemecko či Francúzsko, aké dôsledky má pre ich verejný priestor prítomnosť veľkého počtu migrantov. Nedávno som čítal o sporoch v Londýne, kde majú nariadenie, že v danom parku sa nemajú konať verejné náboženské slávnosti, všetci to rešpektujú, až na moslimov, ktorí sa tam verejne modlia. S migráciou prichádza nedodržiavanie našich pravidiel a zmena stavu vo verejnom priestore.
Kiska tiež v prejave povedal, že o niektorých témach by sme mali hovoriť „poctivejšie“ a „citlivejšie“, ako príklady spomenul Istanbulský dohovor, potraty, práva menšín a situáciu Rómov. Prezident povedal, že „musíme opäť obsadiť priestor, v ktorom sa vďaka pasivite a nevšímavosti politických lídrov rozťahujú fanatici a extrémisti,“ čo sa dá asi chápať tak, že pri potratoch a extrémizme myslel na Kotlebu a pri Istanbule myslel na kňaza Kuffu, ktorého – súdiac podľa rozhovoru, ktorý dal predtým jeho poradca Baťo – považuje za fanatika. Považujete Kuffu a kampaň Slovenský dohovor za rodinu za prejav fanatizmu?
V prvom rade to považujem za prejav slobody názoru a to je vysoko postavená hodnota. S Kuffom bytostne nesúhlasím a Istanbulský dohovor považujem za potrebný nástroj práve kvôli moslimom a násiliu voči ženám v moslimských komunitách, ale neopovážil by som sa Kuffovi čokoľvek zakazovať, naopak, budem brániť jeho právo protestovať, kampaňovať a hovoriť o tom, čo uzná za vhodné. Je to jeho sloboda názoru, na ktorú má plné právo.
Nazvali by ste ho fanatikom?
Určite nie. Fanatik nie je niekto, kto má iný názor ako ja a hovorí o tom, fanatik je ten, čo berie do rúk roxorovú tyč a bojuje ňou. Ak niekto považuje za svoju úlohu slúžiť nejakej veci, nie je to dôkaz fanatizmu, poviem príklad, v Drážďanoch bol istý muž, ktorý po páde komunizmu bojoval za obnovu tamojšieho krásneho kostola Frauenkirche (Kostol našej Pani Márie), žiadny fanatik to nebol. S niektorými názormi pána Kuffu nesúhlasím, ale žiadny fanatik to nie je.
Druhá vec, ktorá vyvolala polemiky v liberálno-konzervatívnom priestore bol Kotlebov zákon umenšujúci potraty. Časť liberálov okolo Kisku a sympatizujúca s ním kritizovala niektorých kresťanov za to, že boli ochotní hlasovať za Kotlebov zákon, prezidentov poradca povedal, že ľudia „ochotní sa spájať s fašistami nepatria do slušnej spoločnosti. A treba ich vytláčať na okraj“. Váš názor?
Je to večná debata, aký postup zvoliť. Boris Kollár hovorí, že čo je v súlade s jeho programom, za to bude hlasovať bez ohľadu na to, kto to navrhuje. Druhý postup je nikdy nehlasovať s Kotlebom. Osobne sa prikláňam skôr k tomu prvému prístupu, netvrdím, že som jednoznačne presvedčený, ale kloním sa k nemu.
Dôvod?
Do parlamentu sme boli zvolení kvôli nášmu programu, ten program je náš záväzok, že sa to budeme snažiť zrealizovať. Preto je nekorektné voči voličom, keby sme v nejakom hlasovaní povedali, že s ním hlasovať nebudeme. Napríklad my máme v programe 19-percentnú rovnú daň, Kotleba tiež, keby to navrhol a akurát hlasmi SaS by to neprešlo, čo nie je až také nereálne, naši voliči by nám to právom mohli vyčítať.
V tomto prípade zákon nemal šancu prejsť, ide mi ale o niečo iné, váš názor na to, že niekto takýchto ľudí chce vytlačiť na okraj spektra.
To si nemyslím. Pozrite, ja s Richardom Vašečkom, Marianom Kuffom alebo s vami v tejto veci nesúhlasím. Ale v ústave máme priamo napísané, že poslanec má hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, imperatívny mandát je zakázaný. Ak ho niekto kvôli tomu vytesňuje na okraj a tvrdí, že kvôli tomu nepatrí do slušnej spoločnosti, je to pomýlené. Možno že sa Baťo nad svojou odpoveďou dostatočne nezamyslel.
Prezidentské voľby. SaS už definitívne rozhodla o podpore Roberta Mistríka?
25. júna máme republikovú radu, tam rozhodneme o tom, ktorého kandidáta podporíme, vlastného kandidáta stavať nebudeme, vyberieme si jedného z už kandidujúcich.
Najbližšie máte asi k Mistríkovi.
… je to tak, ale oficiálne rozhodnutie padne až 25. júna.
Váš dojem z rozbiehajúcej sa prezidentskej kampane?
Kandidátov je veľa, myslím si ale, že je to dobre, že je to prejav demokracie, nech je ich aj sto. Čo trochu kritizujem, ale nijako proti tomu nemienim brojiť, len to konštatujem, že to trochu mutuje na súťaž podobnú superstar, a druhá vec, že niektoré strany si z toho robia osobnú propagáciu, stavajú kandidátov, o ktorých vedia, že nemajú veľké šance, ale robia to s domnienkou, že im to nejako pomôže, všetci majú pred očami „žiarivý príklad“ Radoslava Procházku. Ale v tých istých voľbách kandidoval aj Fico či Hrušovský a tam sa začal ich pád. Strany z prezidentských volieb robia predkolo parlamentných volieb, ako to nazval aj Miroslav Beblavý, ale myslím si, že im to nijako nepomôže a budú to vyhodené peniaze. Pri voľbách s 20 kandidátmi väčšina z nich zanikne.
Prítomná je aj iná znepokojivá vec, viacerí kandidáti doteraz žiadny politický post nezastávali, sú neznámi, kandidujú po prvýkrát a hneď na najvyšší post v štáte, to je zase „žiarivý príklad“ Kisku. Ide o ľudí ako Mistrík alebo Čaputová, o ktorých ani nevieme, ako by sa rozhodovali v množstve tém, teraz sa budú snažiť všetkým zapáčiť a niektoré svoje názory skryť. To vám nevadí? Nepatrilo by sa, aby do úradu prezidenta volili voliči človeka, ktorého majú prečítaného, ktorý ich takpovediac nemôže prekvapiť?
Byť neznámy a nemať politickú skúsenosť sú dve odlišné veci. V prípade Andreja Kisku, ktorý vôbec nebol verejne známy, až kým nezačal kandidovať, to nikomu neprekážalo.
Kto to má posúdiť? Je to na slobodnej voľbe ľudí, rozhodnúť musia oni, taký je princíp demokracie. Navyše nás čaká intenzívna kampaň a tá postoje odhalí, v prípade Roberta Mistríka som pokojný, jeho postoje sú známe, dlhé roky bloguje, ten, kto chce, nemá problém sa to dozvedieť. Nehovorím, že je známy ako Sagan, ale bol vedec roka, teraz ho vyznamenal prezident, neznámy nie je.
Súčasne s prezidentskými voľbami budú aj voľby do Európskeho parlamentu, vy ste sa už rozhodli, či budete do EP kandidovať?
O tomto rozhodnutí budem včas informovať.
