Parlamentné listy | Ako bilancuje politický rok 2017 šéf liberálov SaS Richard Sulík a ako vníma vznikajúce konkurenčné strany na politickej scéne či pôsobenie prezidenta Andreja Kisku? „Nesúhlasíme so všetkým, čo Andrej Kiska povie, ale na druhej strane je to prezident …
… s mimoriadne vysokou popularitou a vieme, že veľa našich voličov ho volí. Keby sa opätovne rozhodol kandidovať, tak by sme ho podporili,“ hovorí Sulík.
Ako by ste zhodnotili politický rok 2017 z pohľadu šéfa najsilnejšej opozičnej strany Sloboda a Solidarita?
Tento rok bol veľmi zaujímavý. V prípade župných volieb, aj keď sa niekomu môžu zdať ako málo dôležité, sa ukázalo, že ľudia majú Smeru plné zuby a vo väčšine vecí chcú zmenu. Toto bola pre mňa a aj pre stranu dosť prevratná udalosť, pričom ju hodnotím ako najvýraznejší moment celého roka, pretože ľudia chcú zmenu. Majú tejto zlodejskej partičky plné zuby a veria, že sa krajina dá spravovať lepšie a my toho budeme schopní.
Počas roka sa udiali dôležité veci aj vo vnútri vašej strany. Vo februári od vás odišiel Jozef Mihál a v novembri Martin Poliačik. Vnímate to ako stratu?
Ľudia odchádzajú aj prichádzajú. Odchod Jozefa Mihála ma mrzí, ale čo sa týka Martina Poliačika, tak on je srdcom ľavičiar a bude mu v ľavicovej strane Progresívne Slovensko oveľa lepšie. Nezabúdajme však, že do SaS aj ľudia prichádzajú. Pridal sa k nám expert na eurofondy Ján Rudolf, Jarmila Halgašová, ktorá je našou novou tímlíderkou pre poľnohospodárstvo, alebo expert na legálnu držbu zbraní Boris Draškaba. A na ceste sú ďalší. V našej strane je určitý pohyb, ale je to úplne prirodzené.
Napriek tomu, že ľudia prichádzajú, toto boli výrazné tváre SaS. Celý rok sa tiež špekuluje o možnom odchode Lucie Ďuriš Nicholsonovej.
Odišli dvaja kolegovia, ale o žiadnych ďalších odchodoch nemám žiadne informácie a nemám ani dôvod si myslieť, že by niekto odchádzal. Všetky veci sme si vyjasnili. Máme dohodnuté pravidlá a procesy, ktoré ukazujú aj vyzretosť strany. To, že niekto zo strany odíde, sa vždy môže stať. Nejaká fluktuácia, aj keď nízka, v strane vždy je.
O odchode pána Poliačika do Progresívneho Slovenska sa už dlho špekulovalo, až sa stal realitou. Okrem tejto novovzniknutej strany tu máme ešte stranu Spolu okolo Miroslava Beblavého. Sú tieto strany vašimi konkurentmi?
Bezpochyby sú, ale Progresívne Slovensko je ľavicová strana, čo je zoskupenie úplne iné, ako je SaS. My chceme nízke dane, štíhly štát, málo pravidiel a Progresívne Slovensko chce veľký štát, vysoké dane, chce, aby štát všetko riešil a platil. My sme pravica a oni ľavica. Z toho dôvodu nie sú pre nás konkurenciou.
V prípade strany Spolu Miroslava Beblavého ide o oveľa viac pravicovú stranu ako Progresívne Slovensko a miestami s nimi budeme súperiť aj o toho istého voliča, ale to súťažíme aj s OĽaNO či inými stranami. Je to v poriadku, pretože je to zdravá konkurencia a nakoniec voliči rozhodnú, kto má byť v parlamente.
Ak by sa však obidve strany spojili, tak je to pre vás výraznejšia konkurencia, ktorá by vám mohla brať voličov, nie?
O to už vôbec nemám obavy, pretože to by sa spojili oheň a voda. Spojili by sa pravicová a ľavicová strana. Bolo by to podobne nefunkčné, ako keď sa pár rokov dozadu spojila konzervatívna strana NOVA a liberálna strana SKOK, pričom všetci vieme, ako skončili.
Vy máte však veľa liberálnych voličov. A časť týchto voličov s ich myšlienkami zastupoval aj Martin Poliačik.
Nie. U neho je to ľavicové „pokrokárstvo“ a nie liberalizmus. My sme liberáli. Ja osobne som liberál preto, lebo bojujem za slobodu jednotlivca.
Takže Martin Poliačik nebol liberál?
Martin Poliačik hovorí, aby sme na Slovensko prijali migrantov a robili ich šťastnými. Povedzte mi, akým spôsobom to má zvýšiť slobodu občanov Slovenska? Skôr im to slobodu zníži. Už len preto, lebo to bude stáť veľa peňazí.
Skutoční bojovníci za slobodu sme my. Treba to jasne povedať, aby si volič mohol jasne vybrať.
V prípade Progresívneho Slovenska ste kritizovali práve to, že si napísali do svojho dokumentu, že kto odmieta migrantov, tak je extrémista.
Podľa ich názoru bude príchod migrantov na Slovensko a do Európy obohatením. My s týmto rozhodne nesúhlasíme a tvrdíme, že Európa musí chrániť svoje vonkajšie hranice, pretože ľudí, ktorí by tu chceli žiť, je nekonečne veľa. Nie sme schopní prijať takú masu ľudí.
Otázka migrantov však veľakrát na politickej scéne presahuje ľavicovosť a pravicovosť. Napríklad Angela Merkelová je pravicová politička, napriek tomu ich víta.
Angela Merkelová je predsedníčka strany, ktorá bola voľakedy pravicová, ale politika CDU pod jej vedením až taká veľmi pravicová nie je a to vidieť aj na spomínanej migračnej kríze. Sú to však aj iné postoje. Napríklad Nemecko neznižuje nejako výrazne dane a samotná Merkelová je kritizovaná aj vo svojej krajine, že sa nespráva pravicovo.
Ak sa vrátime na začiatok, kde ste spomenuli župné voľby, tak podľa prieskumov opozícia rastie, pričom sa ukázalo, že viete aj spolupracovať. Napriek tomu hnutie Obyčajných ľudí prišlo prednedávnom s tieňovou vládou samostatne. Nechceli ste aj v tomto prípade spolupracovať?
Spoločnú tieňovú vládu môžete mať vtedy, keď máte spoločný program, ale keď už raz máte spoločný program, potom už medzi vami nie je žiaden rozdiel. Tieňovú vládu považujem dva a štvrť roka pred voľbami za predčasnú aktivitu, pričom považujem za dôležitejšie mať pripravený obsah s reformnými dielami a až potom môžeme uvažovať o obsadení. Tieňová vláda je aj pre nás zaujímavá a nevylučujem, že my to tiež spravíme, ale podľa nás je to priskoro.
Podľa zákulisných informácií sa OĽaNO s vami o tom už vyše roka rozprávalo, ale zlyhalo to na osobných ambíciách jednotlivých ľudí.
Nie, tak ďaleko sme sa v rokovaniach nedostali. Je však pravda, že ma Igor Matovič niekoľkokrát oslovil, ale ja som nesúhlasil, pretože predstavte si napríklad, že by bola tieňová ministerka hospodárstva Jana Kiššová zo SaS a tieňová ministerka sociálnych vecí Veronika Remišová z OĽaNO a prišla by do parlamentu otázka o zavretí obchodov v nedeľu. My by sme boli proti, OĽaNO by chcelo zavreté obchody a už je oheň na streche. Nemá teda zmysel robiť spoločnú tieňovú vládu. Po voľbách by bola spolupráca iná, pretože by sme mali programové vyhlásenie vlády. Každopádne, ak by išlo len o to, my ju zostavíme sami aj hneď teraz.
Situácia v samotnom parlamente je vnímaná občanmi nie veľmi pozitívne. Aký je váš pohľad z Európskeho parlamentu na dianie v NR SR?
Situácia v parlamente je skutočne nedôstojná, preto som celkom rád, že nemusím byť súčasťou toho a držím si určitý odstup.
Ale súčasťou toho sú aj vaši poslanci.
Bohužiaľ, nemajú na výber. Niekto tam za SaS musí byť, ale myslím si, že je celkom dobré, že predseda strany si drží určitý odstup a nadhľad.
Takže ste rád, že ste v Európskom parlamente? Bolo vám to veľakrát vyčítané.
Treba sa pozrieť, kto to vyčíta. Politický konkurent predsa nebude hovoriť, že je super, že si predseda SaS drží nadhľad a nezapája sa do žabomyších vojen na Slovensku. Pozrime sa však na výsledky. Keď som sa stal poslancom Európskeho parlamentu, tak sme boli na štyroch percentách, dnes sme na úrovni okolo 15 % a zjavne to teda neškodí, že som tam.
Môj mandát v EP trvá do júna 2019, pričom mám dosť času si premyslieť, či budem opätovne kandidovať, ale tento mandát dokončím a neplánujem sa ho vzdať.
V Európskom parlamente je tiež zaujímavé dianie. Z Bruselu odkazujete premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý rozpráva, že smerujeme do jadra, že jadro neexistuje. Nechceli ste sa s ním osobne stretnúť a vysvetliť si navzájom, čo pod jadrom premiér rozumie?
Robert Fico veľmi dobre vie, že žiadne jadro neexistuje a že na stole nemáme ucelený balík, pri ktorom sa vyjadríme kladne alebo záporne. Naopak, je to množstvo jednotlivých politík a niečo ako pojem jadro v západnej Európe ani nepoznajú. Fico ale vie, že na Slovensku to musí používať, aby prekryl svoje škandály a hašterenie v koalícii.
Ja som nikdy nespochybnil to, že kľúčový záujem Slovenska je členstvo v Európskej únii, ale dodávam, aby sme v prvom rade mali na zreteli záujem slovenských občanov. Ak príde ponuka na hlbšiu integráciu, tak sa pozrime, čo nás to bude stáť, a až potom sa rozhodnime, či to prijmeme. Napríklad som za v prípade posilnenia vonkajších hraníc, ale ak pôjde o harmonizáciu daní, tak tvrdím, že nám to uškodí a zvýši dane. Toto je vyargumentovaný postoj SaS. Fico však tvrdí, že je jedno, čo to je, stoj čo stoj tam musíme byť.
On argumentuje tým, že ak budeme v jadre, budeme môcť rozhodovať o týchto konkrétnych veciach.
Pri Európskej liekovej agentúre sme videli, že hoci Robert Fico spravil veľké ústupky EÚ a Macronovi, Slovensko z toho nič nemalo. Nakoniec sme od Francúzska nedostali ani jeden jediný bod v prípade hlasovania o liekovej agentúre. Podobne sa to skončilo aj v prípade neúspechu Petra Kažimíra, ktorý sa vraj mohol stať šéfom eurozóny. Netreba si robiť ilúzie, že západné krajiny nebudú hľadieť na svoje záujmy. Ony to robia a oveľa viac, ako si myslíme, pričom stratégia Slovenska nemôže byť im vo všetkom iba ustupovať a usmievať sa.
V Európskom parlamente vystúpil v novembri aj prezident Andrej Kiska, ktorý tam hovoril o ruskej propagande. V tom istom čase vystúpil v ruskej Štátnej dume Andrej Danko, čo bolo z vašej strany dosť kritizované. Prejav pána Kisku sa vám teda páčil a pána Danka nie?
Nepáčil sa mi ani jeden. O prejave prezidenta si myslím, že mal byť kritickejší, lebo sa tváril, že v EÚ všetko funguje super. Bol však plne v súlade s deklaráciou, ktorú podpísali naši traja najvyšší ústavní činitelia. Naopak, Andrej Danko sa vybral do Moskvy a tam pred Štátnou dumou hovoril o prehodnotení sankcií, čo je v priamom rozpore s európskou politikou i so spomínanou deklaráciou.
Medzi tromi najvyššími ústavnými činiteľmi je posledný mesiac veľké napätie, pričom si veľa vecí odkazujú cez médiá. Premiér Fico dokonca prezidentovi vystavil faktúru za lety štátnym špeciálom do Popradu, za čo ste ho vy kritizovali a on vám odkázal, že nevie, či máte takú zhúlenú hlavu alebo si nepamätáte, že ste odkazovali prezidentovi, že sa nedajú tie lety obhájiť, a potom ste žiadali Fica, aby sa mu ospravedlnil.
Ja sa na svoj výrok o prezidentovi dobre pamätám, ale to sú dve rozdielne veci. Jedna vec je, že prezident lietal vládnym špeciálom a nemá ním lietať, čo som povedal v minulosti, ale to je morálny prehrešok. Teraz chce Fico, aby to zaplatil. Veď predsa každý jeden let musel byť povolený niekým z ministerstva vnútra a aj zúčtovaný. Najskôr mu to povolia, a keď sa im stane nepohodlný, tak Fico vytiahne faktúru, aby ju Kiska zaplatil. Áno, nemal lietať, ale to neznamená, že má dostať faktúru, keď mu to v minulosti povolili. Keby mal Fico pravdu, tak po prvom Kiskovom lete by mu do týždňa prišla faktúra.
Za Ficov výrok, že mám zhúlenú hlavu, podávam na neho trestné oznámenie. On si nemá čo dovoliť takéto veci rozprávať. Je to mimo akejkoľvek politickej kultúry.
Má zmysel podávať na premiéra trestné oznámenie? Nemala by byť u politikov väčšia miera únosnosti?
Áno, to je samozrejmé, ak hovorí čokoľvek iné, tak to beriem ako politický boj. Ale prečo mám znášať jeho čisté klamstvá? Fico o mne hovorí jednoznačne nepravdu, ja som sa drog nikdy v živote nedotkol a už som bol aj na testoch a som pripravený ísť opäť. Ja, keď útočím na Fica, tak hovorím pravdu. Fico je však človek na úpadku, vyhorený, je v politike strašne dlho, ľudia ho majú už plné zuby, a tak kope.
Čo sa týka Andreja Kisku, tak ste sa vyjadrili, že by ste podporili jeho opätovnú kandidatúru na prezidenta, ak by sa rozhodol kandidovať. Prečo? Sú jeho názory v súlade s vašimi hodnotami?
Nesúhlasíme so všetkým, čo Andrej Kiska povie, ale na druhej strane je to prezident s mimoriadne vysokou popularitou a vieme, že veľa našich voličov ho volí. Keby sa opätovne rozhodol kandidovať, tak by sme ho podporili.
Daňová kauza okolo prezidenta vám neprekáža?
Prekáža. Nie je niečo, čo mu slúži ku cti. Lepšie by bolo, keby sa to nestalo, ale to neznamená, že musíme meniť prezidenta. Oveľa viac vecí mi prekážalo na Ivanovi Gašparovičovi. Môžeme snívať o ideálnom prezidentovi, ale realita je takáto a je dobré sa od nej odraziť a nie snívať, že tu z neba spadne ideálny prezident.
Nemal by sa podľa vás ospravedlniť?
Neviem sa k tomu vyjadriť. Nakoniec on to sám zváži, netreba ho na to vyzývať. Predbiehame ale čas, pretože nevieme, či vôbec bude druhýkrát kandidovať.
A na záver, aké má strana Sloboda a Solidarita vízie a predstavy na nasledujúci kalendárny rok?
Naša strana má jasnú víziu, ako by Slovensko mohlo vyzerať, ak sa zrealizujú reformy, ktoré máme nachystané. Aby sme sa k tejto vízii dopracovali, tak sme si stanovili osem rôznych priorít, pričom ku každej jednej predstavujeme reformné diela. Sú to premyslené a náročné reformy. Ak budeme vo vláde, budeme sa ich snažiť presadzovať. Ide napríklad o reformu školstva, ktorú predstavíme v polovici januára, zdravotníctva alebo predstavenú reformu rómskych osád. Agenda 2020 zahŕňa vyše 150 návrhov, ako by sme zlepšili podnikateľské prostredie. Čiže pracujeme intenzívne na obsahu, a keď sa podarí všetky tieto reformy zrealizovať, tak tým naplníme našu víziu, ako by malo Slovensko v budúcnosti vyzerať.
