Brusel 25.3. 2015 – Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy. Nemecko vďaka sociálnym demokratom vo vláde zaviedlo minimálnu mzdu na úrovni 8,5 eur. To, že tento krok je populistický a …
… poškodzuje nemeckú ekonomiku a najmä tých najzraniteľnejších je pochopiteľné. No pochopiteľné nie je to, že v dôsledku nemeckej legislatívy začali existovať tieto minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy, kde musia túto mzdu vyplácať aj zahraniční autodopravcovia prichádzajúci do Nemecka, prípadne len cez Nemecko prechádzajúci. Ide o vážny zásah do hospodárskych vzťahov iných krajín EÚ.
1. Absurdné zasahovanie do právomocí členských krajín
Nemecko svojím zákonom o minimálnych mzdových tarifách v odvetví dopravy priamo zasahuje do činnosti osôb z iných krajín, a to aj v prípade, ak je Nemecko len tranzitnou krajinou (aj keď toto ustanovenie je nateraz pozastavené). Európska únia bola vytvorená práve na búranie bariér medzi krajinami, no namiesto toho sa venuje množstvu iných pochybných aktivít. Toto je priestor, kde by EÚ mala konať, v súlade so svojimi princípmi a aby ochránila fungovanie vnútorného trhu. A navyše, aby zabránila Nemecku, aby ako v tomto prípade prostredníctvom minimálnych mzdových taríf v odvetví dopravy jednostranne zasahovalo do hospodárskych aktivít iných krajín.
2. Nejde len o minimálnu mzdu, ale aj o masívnu a absurdnú byrokraciu s tým spojenú
Podľa zákona o minimálnej mzde čaká na slovenských dopravcov veľa ďalších problémov z neho vyplývajúcich. Je to povinnosť zamestnávateľov mať zodpovedného zástupcu so sídlom v Nemecku, ktorý poskytuje nemeckým úradom informácie, ako sa plní nemecký zákon o minimálnej mzde, vypĺňanie formulárov v nemeckom jazyku, nahlasovanie cesty vopred nemeckým úradom, a veľkým problémom je výška sankcií v prípade nedodržania zákona o minimálnej mzde v odvetví dopravy v Nemecku. Výška sankcií je v desiatkach tisíc eur. Toto všetko je šikanovaním zamestnávateľov.
Nejde teda len o samotnú výšku miezd, tieto administratívne bariéry sú také vysoké, že pre mnohých, najmä menších dopravcov môže byť v mnohých prípadoch nerentabilné vykonať a vykonávať plánovanú prepravu tovaru. To má dôsledky, ktoré ďaleko presahujú len zvýšenie mzdy a významne tiež narúšajú právnu istotu. Ako mohli slovenskí, českí alebo iní dopravcovia plánovať, že ich takto ovplyvní nemecká legislatíva?
Jedným z praktických problémov je aj ten, že podľa zákona o minimálnej mzde sa diéty nezapočítavajú do 8,50 EUR na hodinu, t.j. aj keď zamestnanec s diétami v konečnom dôsledku možno dostane vyššiu sumu, pokiaľ základ mzdy nie je v súlade s MILog, zamestnávateľ, ktorý poslal zamestnanca na služobnú cestu do Nemecka porušil svoju povinnosť. Nemecký vodič môže preto v konečnom dôsledku dostať v čistom menej ako slovenský, pričom zamestnávateľ slovenského vodiča porušil nemecký zákon.
3. Podniknuté kroky vo veci: Minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy
Richard Sulík okrem pravidelnej komunikácie s inými zainteresovanými stranami (Stále zastúpenie SR v Bruseli, Ministerstvo dopravy, Komisia, dopravcovia a pod.) ako prvý inicioval otázku na ústne zodpovedanie predstaviteľmi Komisie na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu, na čo bolo potrebné zozbierať vyše 40 podpisov ostatných poslancov Európskeho parlamentu. 40 poslancov je kvórum potrebné na akceptovanie tejto otázky.
Vo veci – Minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy bolo podaných približne 15 písomných otázok na Komisiu inými kolegami z Európskeho parlamentu, avšak Komisia má 6 týždňov na zodpovedanie týchto otázok, a zároveň odpovede na tieto otázky sú často krát nepresné a je potrebné posielať doplňujúce otázky. S ohľadom na akútnosť situácie a možný dopad nielen na dopravcov zvolil síce pracnejšiu, avšak efektívnejšiu formu aktivity.
Niekoľko týždňov po podaní otázky rovnakú aktivitu vyvinul ešte jeden rumunský poslanec a výbor Európskeho parlamentu pre sociálne záležitosti. Je potrebné dodať, že aj po zozbieraní tohto počtu podpisov mi prichádzali stále nové podpisy, ktoré už neboli potrebné každopádne však poukazovali na podporu predmetnej myšlienky.
4. Škodlivosť minimálnej mzdy
Minimálna mzda (MM) nemôže nikdy pomáhať, vždy len škodí. Ekonómia je plná kontroverzných teórií, ale ohľadom škodlivosti minimálnej mzdy panuje medzi ekonómami prekvapivo široký konsenzus. Ide totiž o základnú logiku – pokiaľ umelo zvýšite minimálnu „nákupnú“ cenu práce, tak bude logicky práce „kúpenej“ menej.
Čím vyššia je táto minimálna mzda oproti cene, ktorú by zamestnávatelia platili, tým horší to má efekt. Ak by napríklad zamestnávatelia platili minimálne 7 eur na hodinu a Nemecko by zaviedlo MM 8,5 eur, ten efekt by nebol taký zásadný. Ak by ale Nemecko zaviedlo MM vo výške 20 eur/hod, vážne by to narušilo fungovanie nemeckej ekonomiky. Celá logika zástancov minimálnej mzdy je navyše absurdná. Ak je také dobré zvyšovať (resp. zavádzať) MM, prečo zostať pri 8,5 eurách a nezvýšiť minimálnu mzdu na 10, 100 alebo aj milión eur za hodinu? Zrejme preto, lebo by za toľko nikto nechcel zamestnancov zamestnávať. No, neplatia podobné efekty, aj keď logicky v menšom, aj pri nižšej výške MM? MM navyše najviac škodí tým najzraniteľnejším, a teda tým, ktorých zručnosti nemajú hodnotu vyššiu ako je výška MM. Takíto zamestnanci majú fakticky zakázané pracovať. A nielen to, majú tiež veľmi obmedzené možnosti zvyšovania hodnoty svojej práce, nadobúdania zručností, pracovných návykov, atď. Tými najzraniteľnejšími sú študenti, mládež, minority a podobne.
MM však má ďalekosiahle následky a vedie k ochudobneniu aj tých „šťastnejších“, ktorých hodnota práce je vyššia ako MM. Kvôli vysokej MM totiž nikdy nebude vytvorených množstvo pracovných pozícií, o výsledky práce ktorých by síce ľudia mali záujem, no nie pri cenách, ktoré by boli dôsledkom vysokej MM. V dôsledku toho, tým, že marginálne firmy nebudú na trhu, resp. marginálne produkty nebudú vyrobené, bude tendencia k zvyšovaniu cien (resp. k pomalšiemu znižovaniu), a tak nominálne mzdy síce môžu vzrásť, ale reálne môžu kľudne aj poklesnúť. Každopádne, životná úroveň ľudí klesne.
To je samozrejme „v poriadku“.
Keď chce Nemecko ničiť svoju ekonomiku populistickými a nelogickými opatreniami, má na to plné právo. No nech svojimi rozhodnutiami, ako sú – Minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy neubližuje aj ľuďom z iných krajín.
Prepis videa: Minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy
Vystúpenie Richarda Sulíka v spoločnej rozprave na tému Minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy – Súlad nemeckých ustanovení o minimálnej mzde v odvetví dopravy s európskym právom
Richard Sulík: Minimálna mzda je samo o sebe ekonomický nezmysel, preto lebo postihuje práve tých najzraniteľnejších. Tých, ktorých zručnosti majú hodnotu nižšiu ako je minimálna mzda. Títo zamestnanci majú fakticky zakázané pracovať.
Je nad slnko jasnejšie, že minimálna mzda zvyšuje nezamestnanosť, najmä ak je tak vysoko nastavená, ako tá nemecká.
Nemecko zrejme zabudlo, že pred desiatimi rokmi bolo chorým mužom Európy.
Avšak pokiaľ sa Nemecko rozhodne škodiť svojej ekonomike, je to jeho problém a jeho vec.
Lenže Nemecko zneužíva minimálnu mzdu (konkrétne – Minimálne mzdové tarify v odvetví dopravy) na nekorektné uzavretie svojho trhu. To je v rozpore s jednotným voľným trhom. Zákon o minimálnej mzde je diskriminačne nastavený, lebo prehnanou administratívou, neférovo zaťažuje iba zahraničných dopravcov, nie domácich, ktorí tieto povinnosti nemajú.
Navyše diéty nesmú byť súčasťou minimálnej mzdy, čo znamená, že nakoniec zahraničný prepravca musí platiť viac ako ten nemecký, to je ďalšia diskriminácia.
Takýto postup je nekorektný, obzvlášť od krajiny, ktorá má silný export, preto lebo profituje zo slabého eura na úkor ekonomicky slabších krajín.
Preto žiadam Európsku komisiu, aby v tomto prípade rázne konala a donútila Nemecko obmedziť svoju minimálnu mzdu len na pracovné vzťahy podliehajúce nemeckému právnemu poriadku. To znamená v prípade prepravcov, nech pre kabotáž platí minimálna mzda, avšak nie pre tranzit, nie pre export a nie pre import.
Veľmi pekne ďakujem.
