Novela zákona o dani z príjmov 2014 spôsobuje opäť problémy. Zatiaľ čo v iných krajinách sa vlády snažia podnikateľské prostredie zlepšovať, na Slovensku ho tento strašidelný výtvor socialistickej vlády Roberta Fica systematicky ničí. Novela zákona o dani z príjmov 2014 z dielne …
… ministerstva financií je navyše nie len rozsiahla a komplikovaná, ale podľa slov lídra liberálov, najväčší problém tkvie v jej obsahu. Na tlačovej besede strany Sloboda a Solidarita dnes Richard Sulík spolu s Jozefom Mihálom a Janou Kiššovou uviedli hneď niekoľko konkrétnych prípadov, v ktorých novela zákona o dani z príjmov 2014 úplne zlyháva.
Podnikateľské prostredie sa stále zhoršuje
Richard Sulík: Dnešná tlačová beseda je venovaná novele zákona o dani z príjmov 2014. Je to niečo strašidelné, čo táto socialistická vláda vymyslela. Je to nie len veľmi rozsiahle a komplikované. Samotná novela zákona o dani z príjmov 2014 má 90 bodov, ďalších niekoľko desiatok bodov sa nachádza v pozmeňovacích návrhoch, ale problém je najmä obsah
My chápeme, že pre socialistickú vládu je podnikateľ a živnostník ideologický nepriateľ, ale, bohužiaľ, vidíme, že socialistická vláda nechápe, že ekonomiku držia nad vodou najmä tieto skupiny – podnikatelia, zamestnávatelia, živnostníci.
To, čo dnes vidíme, je systematické zhoršovanie podnikateľského prostredia a o obrovské množstvo drobných vecí. Zatiaľ čo v okolitých, ale aj iných krajinách Európskej únie sa vlády snažia zlepšiť podnikateľské prostredie, aby sa podnikateľom ľahšie dýchalo a mohli sa venovať tomu, v čom tvoria hodnoty, čiže podnikaniu, tak u nás na Slovensku sa podnikateľské prostredie stále zhoršuje. Podnikatelia sú stále viac zaťažovaní hlúposťami, administratívou alebo, čo je ešte horšie, finančnými nákladmi.
Uvediem iba jeden príklad, odpisy, čo je dokonca retroaktívny krok. Keď niekto už má budovu zaradenú v majetku a odpisuje ju, zrazu ju už nemôže doodpisovať podľa pôvodných pravidiel. To je skrátka niečo strašné, čo sa deje. Potom sa nemôžeme čudovať, že nezamestnanosť neklesá a ekonomika nerastie. Poprosím Jozefa Mihála, aby uviedol niekoľko konkrétnych príkladov v čom je táto novela zákona o dani z príjmov 2014 vyslovene zlá.
Novela zákona o dani z príjmov 2014 – ako na ňu doplatia bežní zamestnanci
Jozef Mihál: V prvom rade ide o zvyšovanie daní, nie transparentnou formou, že by sa sadzba dane zvýšila o jedno, o dve percentá, ale tým, že rozširuje základ, z ktorého sa táto daň vypočítava, a to sú najmä úpravy v odpisoch, ktoré v konečnom dôsledku podnikateľom zoberú na daniach viac.
Finančné dopady novely zákona o dani z príjmov 2014 pán minister financií Peter Kažimír sám vyčíslil na 250 miliónov eur v budúcom roku a okolo 300 miliónov eur v ďalších rokoch.
To nie je zanedbateľná položka a skutočne je to obrovský zásah do podnikateľského prostredia na Slovensku. A to nie len finančnými dopadmi, ale aj tým, že sa znovu zavádzajú ďalšie povinnosti, byrokracia. Zoberte si len odpisy. K 1. januáru 2015 podnikatelia musia vo svojom účtovníctve prepočítať sadzby, tie odpisové skupiny a inak si ich nastaviť. Niekomu to možno urobí dobre vymyslený softvér, niekto to možno bude musieť robiť ručne. To sú dosť zlé veci.
Novela zákona o dani z príjmov 2014 zavádza dvojité zdanenie, čo je nonsens.
Konkrétne je to pri mankách a škodách. Ak podnikateľovi vznikne manko, napríklad zamestnanci niečo rozkradnú, tak toto manko si nemôže dať do výdavkov. Na druhej strane, keď sa mu podarí manko vymôcť od zamestnanca, ktorý ho spôsobil, tak tento príjem si, naopak, do zdaniteľných výnosov zaradiť musí. To je dvojité zdanenie, nič iné.
Pokiaľ ide o odpisovanie, nielenže ide o predĺženie doby odpisovania a vypuklé je to najmä pri nevýrobných budovách. Ale pozor, nevýrobné budovy to nie je len administratíva, to sú napríklad školské a kultúrne zariadenia či nemocnice. Dá sa teda predpokladať, že ak by sa niekto rozhodoval, či takýmto spôsobom zainvestuje, tak si to dvakrát rozmyslí.
Ruší sa takzvaný lízingový spôsob odpisovania, veľmi populárny v našich podmienkach, to sa týka množstva podnikateľov. Ruší sa takzvané zrýchlené odpisovanie s výnimkou výrobných technológií, takisto spôsob odpisovania, ktorý je na Slovensku veľmi využívaný.
V SaS si myslíme, že podnikatelia by mali mať možnosť nastaviť si odpisy tak, ako oni chcú.
Presadzujeme takzvané liberálne odpisovanie, to znamená, že keď si niekto odpíše majetok za rok, tak to urobí za rok, keď niekto za 10 rokov, tak za desať. Treba zdôrazniť, že tu ide o to, že ak sa odpisy predlžujú, tak tú budovu si napríklad bude podnikateľ dávať do nákladov vo väčšom počte rokov. Z pohľadu štvorročného cyklu vládnutia, ďalšie vlády na to doplatia, ale Kažimír a vláda Roberta Fica na tom získajú. To je čisto krátkozraká vec, aby si v budúcom roku na úkor ďalších vlád vylepšili rozpočet. Chcem zdôrazniť, že …
toto všetko si v konečnom dôsledku odskáču zamestnanci, nikto iný. Podnikateľ si pošomre, zamestná si ďalšiu účtovníčku, pričom by možno mohol dať tieto peniaze na zamestnancov a ďalej bude musieť zaplatiť vyššie dane na úkor toho, čo by možno pridal zamestnancom na mzdách.
Daňový bonus sa dva a pol roka nemení. Posledne sa daňový bonus, a to len symbolicky, zvyšoval k 1.7.2013 a podľa novely zákona o dani z príjmov 2014 sa bude zvyšovať až 1.1.2016. Zdôrazňujem, dva a pol roka pracujúce rodiny, kde aspoň jeden člen domácnosti pracuje, majú rovnakú sumu daňového bonusu, a to je v podstate symbolická suma 21, 41 eur. Nezdaniteľná časť na daňovníka, čiže tá odpočítateľná položka, z ktorej benefitujú najmä pracovníci s príjmom okolo 600 až 800 eur, sa na budúci rok meniť nebude. Iné roky sa menila. To znamená, že zamestnancom dane neklesnú tak, ako by potenciálne mohli.
Zamestnanecká prémia, určitý benefit uvedený v zákone o dani príjmov, ktorý sa týka nízkopríjmových zamestnancov, bola zavedená prvou ficovou vládou v roku 2009. Vtedy dosahovala sumu 181 eur, čiže štát nízkopríjmovému zamestnancovi vylepšil čistý príjem pri zúčtovaní dane o 181 eur. Vlani to bolo už len 43 eur, v tomto roku už len 27 eur a na budúci rok to nebude vôbec, pretože zamestnanecká prémia reálne zaniká.
Čiže toto sú konkrétne príklady, ako doplatia na náš daňový systém bežní zamestnanci.
Novela zákona o dani z príjmov 2014 nesie prvky retroaktivity
Jana Kiššová: Za mimoriadne nebezpečné v návrhu novely zákona o dani z príjmov 2014 považujeme to, že v sebe nesie prvky retroaktivity, čo sa týka odpisovania budov. Súčasná vláda nielen dvojnásobne predlžuje dobu odpisovania budov, ale zavádza toto pravidlo aj na budovy, ktoré už dnes firmy v majetku majú a ktoré už odpisujú. Ak má teda nejaká spoločnosť už dnes nastavené rozpočty, môže na ne zabudnúť a môže si ich robiť nanovo. Netreba zabúdať ani na to, že mnohé tieto spoločnosti financujú kúpu budov napríklad z úverov. Týto môžu rekonštruovať úvery, ktoré majú a bude ich to stáť nemalé peniaze. Okrem toho, že táto zmena v sebe nesie prvky retroaktivity, vnáša do podnikateľského prostredia veľkú právnu neistotu, ktorá tiež podnikateľské prostredie formuje a formuje jeho atraktivitu alebo neatraktivitu pre iných potenciálnych investorov alebo podnikateľov.
Nerovnaký meter pre štát a firmy
Čo sa týka druhej veci, na ktorú by som chcela upozorniť, je nerovnaký meter pre štát a firmy. My sme už v minulosti upozorňovali na to, aký nerovnaký meter sa uplatňuje pre štát a pre podnikateľa. Podnikateľ niečo nemôže alebo môže urobiť len zo svojich zdanených peňazí, teda zo zisku a na druhej strane to isté štát alebo verejná správa môže. V tomto návrhu novely zákona o dani z príjmov 2014 nesie ďalšie známky takého nerovného prístupu napríklad to, že podnikateľ si už nebude môcť dať do nákladov auto, ktoré bude mať vyššiu hodnotu ako 48 000 eur, pokiaľ bude mať nízky daňový základ, ale také pravidlo, že by také obmedzenie malo byť aj v štátnej alebo verejnej sfére, neprišlo. Považujeme to za nespravodlivé a neprijateľné.
Ďalším príkladom pre nerovnaký meter bude aj uplatňovanie pri lekároch. Lekári budú po novom platiť dane z nepeňažných benefitov na konferenciách. Ak pôjdu na konferenciu a dostanú tam obed a prezenty, ktorých suma presiahne 10 eur za kvartál, budú musieť tieto benefity dodaniť. Toto ale opäť neplatí pre štátnych úradníkov. Ak štátni úradníci pôjdu na konferenciu do štvorhviezdičkového hotela, tak na nich povinnosť dodaniť benefity neplatí. To tiež považujeme za veľmi nešťastné, nespravodlivé, a teda neprijateľné.
SaS za novelu nezahlasuje
Richard Sulík: Namiesto toho, aby vláda zlepšovala prostredie pre podnikateľov a zrušila napríklad povinné audity, pracovnú zdravotnú službu alebo povinné preškolovanie vodičov a iné hlúposti, vymýšľa ďalšie pravidlá a sťažuje život najmä skupinám, ktoré tvoria hodnoty spoločnosti. My preto ako strana SaS za novelu zákona o dani z príjmov 2014 nezahlasujeme, naopak, vyzývame Petra Kažimíra, pokiaľ má v sebe čo i len štipku súdnosti, aby taký zákon stiahol a prepracoval.
V prvom rade opozičné návrhy
Daniel Horniak, TA3: Vedeli by ste povedať, či by mohli prejsť aj niektoré opozičné pozmeňovacie návrhy alebo či niektoré kroky Smeru privítate v rámci zmien? A druhá otázka sa týka dôsledkov zmien, ktoré ste spomínali na firmy. Či sa to skôr podľa vás dotkne veľkých alebo malých a stredných firiem, kde ten dôsledok bude výraznejší?
Jozef Mihál: Je množstvo pozmeňovacích návrhov, 10 alebo 15, z toho približne polovicu podali vládni poslanci. Je to už dobrým zvykom, že vládny poslanec je z iniciatívy ministerstva financií poslíčkom nejakých opráv alebo dodatkov, ktoré sa nestihli v doterajšom legislatívnom procese a častokrát ide o vážne zásahy. Takýmto spôsob sa nie celkom korektne obchádza pripomienkové konanie.
Keď budeme chcieť podporiť niektoré návrhy, tak to budú v prvom rade opozičné návrhy a hlavne chceme vyzdvihnúť pozmeňovací návrh, ktorý napísal Jozef Kollár. Ten sa týka toho, aby retroaktivita v odpisoch nebola. Musíme rešpektovať želanie ministerstva financií, že chce natiahnuť dobu odpisovania pri budovách na 40 rokov, s tým ťažko niečo narobíme, ale aspoň tá retroaktivita, aby sa odstránila, tak tento návrh určite podporíme.
Ja osobne určite podporím aj návrh Daniela Lipšica, aby sa tie dve či tri percentá pre neziskové organizácie zachovali v doterajšej podobe, aby nedošlo k obmedzovaniu. Hovorím to nepokryte v pozícii istého konfliktu záujmov, pretože viete, že som prezident jedného občianskeho združenia a pre nás je to výrazný zdroj príjmov.
A pokiaľ nepodporíme opozičný zákon, ja som to už včera v rozprave kritizoval – Alojz Hlina sám ako lobista, poľnohospodár, farmár chce presadiť určité oslobodenie od dane v prípade nepeňažných príjmov zamestnancov v poľnohospodárskej výrobe. Taká výnimka je čistá absurdita.
A pokiaľ ide o to, že pre koho a ako novela zákona o dani z príjmov 2014 dopadne, napríklad pri odpisoch budov na 40 rokov, jeden argument vlády je, že:
„Veď to sú tí veľkí developeri a tí majú peňazí dosť, tým to vadiť nebude.“
Keď sa zamyslíte nad tým, čo developeri robia, zistíte, že to je úplne od veci. Developer postaví administratívnu budovu, to je fakt, ale developer ju potom predá. To znamená, že si ju kúpi najmä na úver nejaký menší alebo stredný podnikateľ, ktorý tú budovu potom reálne vlastní. Developer na tom jednoducho zarobí, jeho vôbec nemusí trápiť, že sa predĺžila doba odpisovania. Postihne to znovu najmä menších a stredných podnikateľov. A je tu ešte jeden rozmer, vždy sa dá nájsť spôsob, ako si ten daňový základ znížiť, s tým neurobí nič ani minister Kažimír, ani celá svorka jeho asistentov, ktorí naháňajú daňové úniky. To je jednoducho boj s veternými mlynmi, ale cestičky, ako si znížiť základ dane, si vždy komfortnejšie nájdu veľké firmy, ktoré majú dostatok zdrojov, aby si zaplatili expertov, respektíve, aby sa presťahovali do daňových rajov, pretože daňové raje na tomto svete ešte stále sú a ešte dlho budú.
