Odborníci SaS pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo | Ako vieme, poľnohospodárstvo sa nachádza dlhodobo v úpadku. Je to obrovská škoda a zároveň je tam obrovský potenciál, ktorý sa nevyužíva. Chceme zastaviť tento úpadok. Strana SaS má na to ľudí aj potenciál.
Noví odborníci SaS pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo sa týmto témam dlhodobo venujú na celoslovenskej úrovni a vedia, čo nielen slovenská legislatíva potrebuje. Nových odborníkov SaS pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo predstavil dnes na tlačovej besede predseda liberálov Richard Sulík.
Chceme zastaviť úpadok pôdohospodárstva
Richard Sulík: Strana Sloboda a Solidarita je a vždy bola stranou odborníkov a ako rastieme, rastú aj naše odborné nároky. Potrebujeme mať pokryté všetky oblasti, aby keď príde čas a SaS bude súčasťou vlády, sme mohli hneď od začiatku riešiť problémy, ktoré sa nakopili za mnohé desaťročia. Poľnohospodárstvo je ďalšou z takých oblastí a dnes by som práve chcel predstaviť ľudí, ktorí sa u nás tejto oblasti budú venovať. Ako vieme, poľnohospodárstvo sa nachádza dlhodobo v úpadku. Je to obrovská škoda a zároveň je tam obrovský potenciál, ktorý sa nevyužíva. Keď sa pozriete na tento graf, tak Slovensko je druhé od konca v Európskej únii podľa pridanej hodnoty, to znamená, koľko sa na Slovensku vyprodukuje na jeden hektár. Je to len 315 eur. Európska únia má v priemere hodnotu, ktorá je trikrát vyššia. Toto chceme zmeniť. My rozhodne nehovoríme, že Slovensko musí byť za každú cenu sebestačné vo výrobe potravín, napr. v produkcii ryže alebo banánov, to ani nejde. A chápeme aj, že keď sa na Slovensku vyrobí 20-krát viac automobilov, ako sa na Slovensku spotrebuje a zvyšné sa vyvážajú, tak sa niektoré potraviny aj dovážajú. Ale považujeme za škodlivý vývoj, ak je Slovensko na chvoste, napr. čo sa týka podielu domácich potravín. Menej než polovica potravín na pultoch slovenských obchodov je vyrobená na Slovensku. Toto chceme zmeniť, chceme zastaviť úpadok pôdohospodárstva.
Kto sú noví odborníci SaS pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo
Druhý graf hovorí o tom, koľko zamestnancov pracovalo v poľnohospodárstve. V roku 1989 to bolo vyše 350 tisíc, dnes je to menej než 50 tisíc. Toto najlepšie dokumentuje úpadok poľnohospodárstva a je to veľká škoda, lebo to je to, čo pomôže napr. vidieku, aby ožil, aby tam ľudia pracovali. A pomôže to napr. aj dlhodobo nezamestnaným, lebo práve poľnohospodárstvo dokáže ponúknuť množstvo aj málo kvalifikovaných prác. Myslím si, že k tejto téme povedia viac noví odborníci SaS pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo, ktorých dnes predstavujeme. Je to Jarmila Halgašová, ktorá je riaditeľkou Slovenskej potravinárskej komory, je to odborníčka so vzdelaním v oblasti chémie a poľnohospodárstva. Jarmila Halgašová bude našou novou tímlíderkou pre túto oblasť. Druhý je člen a expert SaS pre oblasť potravinárstva Miroslav Žiak, ktorý vyštudoval bezpečnosť potravín. Obaja noví odborníci SaS pre pôdohospodárstvo a potravinárstvo Jarmila Halgašová aj Miro Žiak sa týmto témam dlhodobo venujú na celoslovenskej úrovni.
3 zásady SaS ako zastaviť úpadok poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku
Jarmila Halgašová: Ako tímlíder pre pôdohospodárstvo by som chcela v prvom rade pomôcť najmä podnikateľom v poľnohospodárstve a v potravinárstve a v lesnom hospodárstve. Význam poľnohospodárstva a potravinárstva od roku 1989 kontinuálne klesá. A je to najmä poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ktoré by mohlo pomôcť znižovať nezamestnanosť v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, kde sú ľudia s nízkou kvalifikáciou a dlhodobo nezamestnaní. V oblasti poľnohospodárstva je určite kľúčovou živočíšna výroba. Ako máte možnosť vidieť, produkcia chovu hovädzieho dobytka a ošípaných od roku 1989 kontinuálne klesá, a tým pádom sme sa dostali na úroveň asi 40-percentnej sebestačnosti v produkcii práve týchto hospodárskych zvierat. Práve preto by som chcela mať za cieľ zastaviť úpadok poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku. Tento náš cieľ v súlade s hodnotovými princípmi politickej strany Sloboda a Solidarita je možné dosiahnuť cez zásady a zvolila som si 3 najdôležitejšie, a to sú:
- nárokovateľnosť
- transparentnosť
- konkurencieschopnosť.
Nárokovateľnosť znamená, že každý uchádzač, ktorý splní požiadavky na čerpanie eurofondov, tieto peniaze dostane. Čiže čím viac bude uchádzačov, ktorí splnia tieto kritériá pre čerpanie, dostanú síce menej, ale dostanú. Nebudeme uprednostňovať princíp, že budeme z tohto počtu uchádzačov vyberať. Rovnako chceme, aby sa zrovnoprávnili uchádzači z oblasti malých, stredných a veľkých podnikateľov. Pokiaľ ide o transparentnosť, tak budeme presadzovať zásady transparentnosti, efektívnosti, nárokovateľnosti a plošnosti. To znamená, že do eurofondov potrebujeme priniesť poriadok, aby sme odstránili korupcii, klientelizmus a rozkrádanie finančných prostriedkov. Čo je potrebné ešte v rámci tejto transparentnosti, tak to je, podnikateľom zjednodušiť kritériá na čerpanie eurofondov a rovnako výrazne zjednodušiť postoj pri uchádzaní sa v rámci obstarávaní investícií pre čerpanie fondov. A pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, je to veľká téma, ktorú môžeme presadzovať a uplatňovať v spolupráci s ďalšími rezortmi, a to je najmä rezort hospodárstva, financií a školstva, pretože my potrebujeme upraviť legislatívu tak, aby národná legislatíva nemala kritériá, ktoré sú prísnejšie, ako je európska legislatíva. My potrebujeme odstrániť byrokraciu a administratívnu záťaž, ktoré rovnako vyháňajú peniaze z vreciek podnikateľov. A rovnako potrebujeme skvalitniť školstvo, pretože v poľnohospodárstve a v potravinárstve chýbajú kvalifikované pracovné sily. A čo je kľúčové najmä pre rezort poľnohospodárstva, tak to sú pozemkové úpravy. Kým Česká republika je v pozemkových úpravách už na konci, tak Slovenská republika s nimi len horko-ťažko začala. A toto bráni podnikaniu v oblasti poľnohospodárstva.
Rozvoju potravinárstva bráni legislatívne zaťaženie
Miroslav Žiak: Ku kľúčovým problémom, ktoré riešia potravinári, patrí najmä legislatívne zaťaženie. Skrátka, príliš veľa zákonov a byrokracie bráni rozvoju tejto oblasti na Slovensku. Výsledok ste počuli od pani Halgašovej. Vezmime si napr. nový zákon o odpadoch z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý zvýši výrobcom náklady na recykláciu z pôvodných 5 miliónov eur na 40 miliónov eur ročne. Ďalej prevádzková záťaž zariadení verejného stravovania, čo sú reštaurácie, stánky alebo aj ambulantný predaj. v súčasnosti finišujeme s hygienickou príručkou, ktorá markantne zjednoduší prácu prevádzkovateľov týchto zariadení. Túto príručku chceme poskytnúť všetkým prevádzkovateľom bezplatne tak, aby ju mohli priamo aplikovať v praxi. Spolupracujeme s dlhoročnými odborníkmi v oblasti hygieny a bezpečnosti potravín a v tejto chvíli sa naša príručka nachádza vo fáze druhého schvaľovania na Úrade verejného zdravotníctva, preto očakávam pozitívny prístup úradu v tejto veci. Na záver už len doplním, okrem zníženia administratívnej záťaže, chceme aj vypracovanie nového zákona o potravinách, ktorý bude riešiť úradnú kontrolu potravín. Dnes ju vykonáva Štátna veterinárna a potravinová správa. Budeme sa snažiť pripraviť nový zákon tak, aby nevznikal konflikt záujmov a vytvoriť priestor pre samostatný úrad na kontrolu potravín.
