Richard Sulík: Možno si spomínate na priam hysterické reakcie Roberta Fica, keď pred tromi rokmi bol na Finančnej správe zavádzaný daňový informačný systém zvaný KONS a dochádzalo tam k rôznym zlyhaniam a pomerne veľkej chybovosti. V žiadnom prípade …
… nechcem spochybňovať chybovosť tohto daňového informačného systému, ale boli to chyby určite odstrániteľné. 2. apríla v roku 2012, čiže pred tromi rokmi, zasadal riadiaci výbor pre koordináciu reformy daňovej a colnej správy, ktorého sa okrem iného zúčastnili aj dvaja docenti a jeden profesor z Univerzity Komenského a zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ako aj dvaja zástupcovia spoločnosti IBM a títo ľudia sú citovaní napríklad:
„Štandardný daňový informačný systém na platforme SAP (to je to, s čím sa teraz finančná správa borí) je drahé a komplikované technické riešenie.“
Daňový informačný systém KONS by sa dal rozchodiť
„Bola by škoda, keby sa vývoj toho pôvodného daňového informačného systému KONS definitívne zastavil.“
Riadiaci výbor aj s menovanými pánmi dospel k záveru, že približne za 40 dní by sa daňový informačný systém KONS vtedy bol dal rozchodiť. Záver tohto dokumentu je medzi iným odporučiť novému vedeniu Finančnej správy pokračovať vo vývoji daňového informačného systému KONS s cieľom jeho možného pokračovania v produktívnej prevádzke.
Toto sú citácie z protokolu zo zasadnutia riadiaceho výboru.
Nový informačný systém daňovej správy spôsobuje čistý chaos
Napriek týmto záverom sa Robert Fico a Peter Kažimír rozhodli ako zmyslov zbavení zrušiť úplne všetko, aj veci, ktoré nemali priamo s daňovým informačným systémom dočinenia, napríklad bezplatnú elektronickú komunikáciu a išli zavádzať komplet nový informačný systém daňovej správy. Každá implementácia informačného systému daňovej správy prináša so sebou problémy, keď sa prechádza na ostrú prevádzku, to je v poriadku, ale predsa len, tu by som čakal po všetkých tých peripetiách, ktoré boli pred tromi rokmi, že to predsa len bude spravené poctivejšie. Tento nový informačný systém daňovej správy na platforme SAP, ktorý dodáva spoločnosť IBM, mal byť pôvodne uvedený do prevádzky 1. januára 2015. Tento termín nebol dodržaný a informačný systém daňovej správy bol uvedený do prevádzky až k 1. marcu, respektíve 27. februáru s dvojmesačným oneskorením. Dva mesiace by možno nehrali veľkú rolu, keby už mesiac po uvedení tohto daňového informačného systému, čiže koncom marca, nebol termín na odovzdanie ročných daňových priznaní. A tak zamestnanci Finančnej správy sa okrem toho, že musia spracovať približne 200 tisíc ročných daňových priznaní, musia ešte aj boriť s novým informačným daňovým systémom, no ešte ako by aj na potvoru k 1. aprílu vzniká povinnosť zaviesť nové registračné pokladnice pre niektoré subjekty.
Výsledok toho, že sa všetky tieto aktivity dali fakticky na jeden termín a toho, že ten nový informačný systém daňovej správy nie je funkčný tak, ako by mal byť, je čistý chaos na daňových úradoch.
Najväčšie nedostatky
Najväčšie nedostatky nového daňového informačného systému na platforme SAP sú:
- To, čo predtým trvalo sekundy, dnes trvá minúty, čo pri stovkách úkonoch denne jednoducho znemožňuje kontinuálnu prácu.
- Zatiaľ, čo musí operátor čakať, sa na obrazovke pretáčajú tie povestné hodinky. Napríklad včera sa do 16:00 prakticky nedalo s novým daňovým informačným systémom pracovať.
- Na čo bolo predtým potrebných možno 5 klikov, dnes na taký istý úkon je potrebných násobne viac klikov.
- Nový daňový informačný systém na báze SAP nepozná daňovú terminológiu, čím ešte viac komplikuje život tisíckam zamestnancov Finančnej správy.
- Vratky nadmerných odpočtov stále ešte nefungujú, opäť sa dostávame do tej situácie, že sa budú vyplácať peniaze, ktoré vyplatené byť nemali, opäť vzniknú straty.
- Nahodené a spracované údaje sa objavujú ako nevybavené alebo napríklad správcovia dane nevidia rozhodnutia, ktoré v minulosti vydali a musia si pýtať svoje vlastné rozhodnutia ako zoskenované dokumenty od daňových subjektov.
- Toto je dnešný stav na daňových úradoch. Nový daňový informačný systém vniesol do daňovej správy čistý chaos a vôbec to tak nemuselo byť.
Pozrime sa na financie
Daňový informačný systém, ktorý mal byť zavádzaný v roku 2012 s názvom IS KONS (Informačný systém KONS) mal stáť 26 miliónov eur na základe dodatku č. 2 so spoločnosťou IBM. Nový daňový informačný systém bude stáť oveľa viac ako spomínaných 93,6 milióna eur, lebo to je len tá hlavná zmluva, ale táto zmluva neobsahuje licencie na SAP ani iné licencie, neobsahuje hardvér ani webové portály. Tieto sumy treba prirátať. Len licencie SAP budú stáť odhadom 15 miliónov eur. Môžete hádať, kto tie licencie predal – terajší šéf Finančnej správy pán František Imrecze, ktorý v čase predaja v roku 2010 šéfoval spoločnosti SAP. SAP je tá spoločnosť, ktorej systém bol označený ako drahý a nevhodný pre Finančnú správu. Ďalších 8 miliónov je webový portál. Ešte jeden webový portál ako elektronický priečinok bude stáť 16 miliónov a hardvér približne 8 miliónov eur. Celkovo sa dostaneme k sume najmenej 140 miliónov eur, čo je päťkrát viac, ako mal stáť pôvodný, už sčasti zavedený a z nejakej časti funkčný, daňový informačný systém. A teraz je otázka, komu vyhovuje, že nový daňový informačný systém bude stáť päťkrát viac – namiesto 26 miliónov eur 140 miliónov eur?
Daňový informačný systém, na ktorom sa nabalia Brhel, Miškovský a Počiatek
Daniel Lipšic. Hlavným dodávateľom daňového informačného systému je spoločnosť IBM. Ale hlavní subdodávatelia sú v princípe tri spoločnosti: DWC Slovakia a. s., Sevitech a. s. a Anext a. s. Tieto spoločnosti majú spolu základné imanie neprevyšujúce 100 tisíc eur, ale sú dodávateľmi daňového informačného systému za 100 miliónov eur. Otázka znie, kto za týmito troma spoločnosťami reálne stojí? Keďže vieme, že takmer každý biznis za dnešnej vlády organizujú oligarchovia v pozadí Smeru. Je verejným tajomstvom, že sa spoločnosťou Anext a. s. stojí aj minister dopravy Ján Počiatek, ako o tom písal týždenník Trend v minulom roku. Za spoločnosťami DWC Slovakia a. s. a Sevitech a. s. sú zase páni Miškovský, respektíve jeho manželka, známy podnikateľ so štátom z firmy Corinex a Jozef Brhel a jeho syn, teda ďalší podnikateľ, ktorý stojí za Smerom a ktorému sa darí najmä vďaka tomu, že jeho projekty a firmy sú naviazané na štátne financie.
Pri DWC Slovakia a. s. vlastnia pán Brhel a pani Miškovská spolu 75 % akcií a pri spoločnosti Sevitech a. s. vlastní pani Miškovská, pán Jozef Brhel a pán Michal Brhel 80 % akcií. Toto sú hlavní subdodávatelia daňového informačného systému prevyšujúceho sumu 100 miliónov eur. Čiže Robert Fico a Peter Kažimír zrušili daňový informačný systém, ktorý už mohol dávno fungovať, aby obstarali päť násobne drahší informačný systém daňovej správy, na ktorom sa nabalia firmy, ktoré vlastní pán Brhel, rodina pána Miškovského a pravdepodobne člen vlády Ján Počiatek. Toto je minimálne na odstúpenie ministra financií, samozrejme, a potvrdzuje to pomerne známu vec. Podnikatelia v okolí Smeru sa radi hrdia tým, že sú šikovní manažéri, šikovní IT-čkári, šikovní biznismeni. V skutočnosti jediné, na čom vedia zarábať je štát. Tendre, energetika, licencované odvetvia, zdravotníctvo, nič iné v priamej konkurencii. Vedia len koristiť na štátnych financiách.
List spoločnosti IBM
Richard Sulík: No a keďže sme zvyknutí, že slovenské orgány činné v trestnom konaní spravidla nevyšetria nič, čo siaha do takto vysokých kruhov, treba sa obrátiť na iné orgány. Iné orgány sú napríklad americkí vyšetrovatelia, kde spoločnosť IBM má sídlo, ktoré konajú na základe tzv. Foreign Corrupt Practises Act. To je zákon, ktorý postihuje korupciu v zahraničí, ak americké firmy prostredníctvom tejto korupcie získajú zákazky. Ja som sa preto ako europoslanec rozhodol dnes napísať list spoločnosti IBM, priamo do ich centrály v USA. V závislosti od kvality a rýchlosti odpovedí sa potom rozhodnem, či takýto podnet podáme na americké ministerstvo spravodlivosti, oni majú na to špeciálne oddelenie.
Väčší hráči rozhodli
Otázka: Čo sa týka pána Imreczeho a firmy SAP, na to máte aj nejaké kópie zmlúv alebo niečo s jeho podpisom?
Richard Sulík: Práve to, čo som ukazoval je priamo potvrdenie o tých licenciách a je tam podpis pána Imreczeho. Licenčný certifikát vystavila spoločnosť SAP a podpísaný je generálny riaditeľ spoločnosti SAP František Imrecze. To je 26. apríl 2010. Tieto licencie sú už tie, pre ktoré mal ísť následne ten daňový informačný systém. Ja takisto dávam otázku na Finančnú správu, že koľko zaplatila Finančná správa za licencie SAP v období, kedy ich vôbec nepotrebovala? To bude ďalšia veľmi zaujímavá odpoveď. Chcel by som ale aj takisto povedať, že pán Imrecze pre nás nie je nejaký hlavný vinník tohto celého kšeftu. Na to on je, bez toho, aby som ho nejak urazil, malá ryba. Tu väčší hráči rozhodli o tom, že to, čo doteraz bolo bude komplet celé zrušené a päťkrát drahší daňový informačný systém bude obstaraný. Neverím, že nejaký pán Imrecze, ktorý zrejme patrí k schopným manažérom, takéto rozhodnutie dokázal urobiť. Za ním sú ďaleko silnejší a mocnejší ľudia, napríklad pán Brhel.
Páni si brúsili zuby ešte počas prvej vlády Roberta Fica
Otázka: V rámci tých dátumov, neboli tie licencie kupované ešte k daňovému informačnému systému KONS? Nebolo to teda podpisované ešte ľuďmi za Ivana Mikloša?
Richard Sulík: Ja som si to extra overoval. Daňový informačný systém KONS vznikol až výrazne neskôr, toto bolo ešte počas prvej vlády Roberta Fica, už vtedy si páni brúsili zuby. Bol to 26. apríl, to znamená nejakých 6 týždňov pred voľbami ešte friško nakúpili licencie a, samozrejme, plánovali potom ďalej pokračovať v tom, čoho sme dnes svedkom.
To musel vymyslieť nejaký génius
Otázka: Minister financií včera tvrdil, že absolútne odmieta porovnávanie so situáciou v roku 2012, keď nefungovalo absolútne nič a ľudia robili ručne. On ale tvrdí, že o túto situáciu sa zaujímal aj finančný výbor a tvrdí teda, že je to len bežný problém pri nábehu na tak robusný daňový informačný systém.
Richard Sulík: Peter Kažimír nemá čo iné povedať, ale jeho výpovede obzvlášť pokiaľ to siaha do nejakých odborných otázok, by som bral s určitou triezvosťou. Nehovorím, že vtedy chybovosť nebola, každý nový daňový informačný systém, ktorý sa implementuje, prináša so sebou aj nepríjemné prekvapenia. Len tu bolo na to tri roky času. Po druhé, zavádzať takýto informačný systém daňovej správy mesiac predtým, ako 200 tisíc subjektov podá ročné daňové priznanie, to musel vymyslieť nejaký génius. Vôbec nechápem, prečo to neposunuli na leto. Mám podozrenie, že preto, aby čím skôr mohli tiecť peniaze, tak sa s tým veľmi ponáhľali.
Ja som sa rozprával konkrétne s tromi rôznymi pracovníkmi Finančnej správy a dostal som približne 15 až 20 rôznych mailov, ktoré boli nielen od zamestnancov Finančnej správy, ale aj od daňových poradcov, priamo od firiem. Na tých daňových úradoch vládne chaos. Nechcem tým teraz povedať, že všetko treba hodiť do koša a začať odznova, to by bola možno tá najväčšia chyba. Ani si nemyslím, že chyby nikdy neodstránia, jedného dňa to odstránia, ale vravím, to čo bude robiť tento päťkrát drahší daňový informačný systém, kľudne to mohol robiť aj daňový informačný systém KONS.
Päťkrát drahší daňový informačný systém
Otázka: Daňový informačný systém KONS stál zhruba 8 miliónov eur. Viete povedať, že čo stálo tých 26 miliónov eur?
Richard Sulík: Po prvé, keď nastúpila naša vláda, tak zdedila zmluvu s IBM, ktorá bola už na niekoľko desiatok miliónov eur a dodatkom č. 2 k tejto zmluve docielil vtedajší šéf Finančnej správy pán Mikulčík zníženie tejto sumy a zároveň tam pribudlo tých 8,7 milióna za daňový informačný systém KONS. 26 miliónov eur je suma po dodatku č. 2 a vrátane tých 8,7 milióna eur. Túto informáciu mám od pána Mikulčíka. Čo sa týka nejakých ďalších nákladov, áno, zrejme by boli vznikali, ale vznikať budú aj tu. Napríklad sa ukazuje, že ten daňový informačný systém SAP je tak náročný hardvér, že do neho budú musieť investovať ďalšie peniaze. Po druhé, programátor pri daňovom informačnom systéme KONS stojí okolo 500 – 600 eur na deň. Tu bude stáť najmenej 1000 eur na 1 deň, a to je priamo v zmluve napísané. Čo sa týka údržby daňového informačného systému, tam treba rátať so sumou 8 až 10 miliónov ročne, to nie je v tých 140 miliónoch, ktoré som povedal. Teraz, keď sa pýtate, že aj daňový informačný systém KONS by potreboval nejaké ďalšie investície, zrejme áno, avšak som presvedčený, že tie dodatočné investície vrátane údržby by nestáli viac, ako to, čo bude tu stáť iba údržba. Preto určite obstojí tvrdenie, že dnešný daňový informačný systém je päťkrát drahší ako mal byť ten pôvodný.
