Zástupcovia strany SaS dnes predstavili ďalšie opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorému sa strana Sloboda a Solidarita dlhodobo venuje. Vládna strana Smer svojou neodbornou politikou totiž spôsobuje, že na Slovensku sa podniká stále ťažšie. Navyše, podľa …
… slov Richarda Sulíka: „Kolegovia zo Smeru nepochopili, že len zdravé podnikateľské prostredie vytvorí pracovné miesta (…).“ Aj to je jeden z dôvodov, prečo sú ďalšie opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia také nevyhnutné. Stalo sa však pravidlom, že Smer nové opatrenia najskôr zamietne, a potom ich predstaví ako vlastný návrh. Liberálom to neprekáža. Podstatné je pre nich to, aby sa opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia naozaj realizovali.
Našou silnou stránkou je ekonomika a podnikateľské prostredie
Richard Sulík: Ako určite už viete, politika SaS nie je len o kritizovaní, ale do veľkej miery aj o predkladaní návrhov. Našou silnou stránkou je ekonomika a podnikateľské prostredie a dnes by sme Vám radi predstavili sedem opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorými chceme výrazne znížiť neplatenie faktúr. Tých problémov je, samozrejme, viac. Bohužiaľ, musím konštatovať, že strana Smer svojou neodbornou až škodlivou politikou voči podnikateľskému prostrediu spôsobuje to, že sa podniká stále ťažšie, že z podnikateľa sa stáva triedny nepriateľ a neustále proti nim bojuje. Kolegovia zo Smeru nepochopili, že len zdravé podnikateľské prostredie vytvorí pracovné miesta a len viac pracovných miest pomôže zvýšiť priemernú mzdu a životnú úroveň. Strana SaS dlhodobo presadzuje opatrenia, ktoré pomáhajú podnikateľskej obci. Zvykli sme si aj na to, že kolegovia zo Smeru tieto opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia najskôr zamietnu, a potom ich predostrú ako vlastný návrh. To je všetko v poriadku, ide nám hlavne o to, aby sa takéto opatrenia realizovali.
Tri problémy, ktoré majú opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia riešiť
To, čo vidíme ako tri konkrétne problémy, ktoré majú naše opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia riešiť, je:
- nestabilná legislatíva
- problém so zadržiavaním dane z pridanej hodnoty – veľakrát príde daňový úrad na kontrolu a od momentu, kedy začala daňová kontrola, je zadržané vyplatenie dane z pridanej hodnoty pre firmy, ktoré majú veľký obrat a nízke marže. To môže byť až likvidačné.
- neplatiči – neplatenie faktúr sa obecne stáva národným športom, spôsobuje to druhú platovú neschopnosť a tiež to firmám vyrába obrovské problémy. Preto je našich sedem opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia zameraných najmä na zvýšenie platobnej schopnosti, na zvýšenie toku peňazí v ekonomike.
Sedem opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia
Jana Kiššová: Našich sedem opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré navrhujeme, znie:
– Firmy v reštrukturalizácii sa nesmú uchádzať o štátne, respektíve verejné zákazky a nesmú byť ani ich subdodávateľom.
Týmto opatrením sa predíde štátom tolerovaný stav, kedy veľká firma, hoci v reštrukturalizácii, sa uchádza o verejnú alebo štátnu zákazku. Tú získa a už vopred s vedomím, že nebude uhrádzať záväzky svojim dodávateľom, funguje a štát svojou legislatívou a neriešením tohto problému, to nielen v tichosti toleruje, ale aj systémovo podporuje. Pre mnohé malé spoločnosti je tento stav doslova likvidačný.
– Ak sa firma dostane do reštrukturalizácie, môže jej subdodávateľ, bez akýchkoľvek sankcií a postihov, okamžite vypovedať všetky zmluvné vzťahy s touto firmou alebo môže pre ňu pozastaviť práce aj bez vypovedania zmluvy.
Dnes totiž platí to, že dodávatelia týchto firiem musia naďalej plniť záväzky, ktoré im zo zmluvy vyplývajú. Toto ich paralizuje v ďalšej činnosti, častokrát sú tým spôsobené ďalšie náklady a tiež im to spôsobuje veľké, častokrát až likvidačné, problémy.
– Návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť podať aj jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou, ak je táto minimálne 30 dní po splatnosti, a to aj bez toho, aby musel označiť ďalšieho veriteľa, ktorý má tiež nesplatenú pohľadávku.
Čo dnes funguje tak, že musia byť takýto veritelia dvaja. My to navrhujeme zjednodušiť, aby k takému procesu mohlo dôjsť aj skôr.
– Ak je faktúra od firmy X vedená v kontrolnom výkaze firmy Y, je táto automaticky uznaná v plnej výške ako oprávnená a zároveň 60 dní po lehote splatnosti sa taká nesplatená faktúra stáva exekučným titulom.
Inými slovami, ak si firma uvedie do svojho účtovníctva, teda do výkazu DPH, nejakú faktúru, tak sa tento záväzok uznal v plnej výške a môže sa stať exekučným titulom. Toto napríklad celkom dobre funguje v Chorvátsku a veľmi to uľahčuje vymáhanie pohľadávok.
– Nezodpovední štatutárni zástupcovia firiem by sa od budúceho roka mali dostať do registra tzv. diskvalifikovaných osôb, a to, že sa v takomto registri vyskytnú, im znemožní ďalšie podnikanie na tri roky.
My navrhujeme predĺžiť túto lehotu z troch na päť rokov.
– Navrhujeme skrátiť možnosť zadržiavať DPH na maximálne 4 mesiace.
Dnes platí, že DPH z dôvodu prebiehajúcej daňovej kontroly môže štát zadržiavať až rok a častokrát až umelo predlžuje tieto daňové kontroly.Toto je pre mnohých podnikateľov mimoriadne komplikované. Spoločnosti, ktoré pracujú s veľkými objemami, s nízkymi maržami, častokrát ich to dostáva do daňovej neschopnosti a bráni im to v podnikaní. Zároveň navrhujeme, že pokiaľ sa počas daňovej kontroly nepreukáže, že došlo k takým pochybeniam na strane kontrolovanej spoločnosti, aby daňový úrad mal povinnosť za toto zadržiavanie peňazí uhradiť spoločnosti taký sankčný úrok, aký daňový úrad žiada od daňových poplatníkov.
– Posledné opatrenie na zlepšenie podnikateľského prostredia sa týka zodpovednosti za platenie DPH.
Dnes je odberateľ zodpovedný za to, že jeho dodávateľ odviedol alebo neodviedol daň. To považujeme za absolútny nezmysel. Jeden podnikateľ nemôže byť zodpovedný za to, že iný podnikateľ neodvedie DPH. Takže navrhujeme týmto posledným opatrením zrušiť túto zodpovednosť.
Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia začneme predkladať od januára
Richard Sulík: Toto je našich sedem opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Od najbližšej schôdze, ktorá začína koncom januára, začneme tieto opatrenia predkladať do Národnej rady v nejakých skupinách, možno dve, tri naraz. Začneme aj oslovovať našich kolegov, najmä z opozície a budeme hľadať pre ne podporu v nádeji, že aspoň niektoré, ak už nie všetkých sedem, sa podarí zrealizovať, a to by teda mohlo viesť k zvýšenej platobnej schopnosti podnikov v slovenskej ekonomike.
