Štrasburg 28.10. 2015 | Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Perspektívy a preskúmanie stratégie Európa 2020 – Vyhlásenie Komisie. Stratégia Europa 2020 má už svoju prvú polovicu za sebou, a tak nastal čas na jej prehodnotenie.
Žiaľ, niektoré z jej najhodnotnejších cieľov (ako napríklad zvýšenie zamestnanosti) sa nielen nedarí napĺňať, ale dokonca sa ešte zhoršili. To však nemusí byť až také prekvapivé. Stratégia Europa 2020 je totiž založená na mnohých pochybných ideách a niektoré jej ciele si dokonca priamo odporujú.
Napĺňanie cieľov, priorít a iniciatív stratégie Europa 2020
Európska komisia prehodnocuje doterajšie napĺňanie cieľov, priorít a iniciatív stratégie Europa 2020. Na základe sledovania plnenia týchto plánov má Komisia do konca roka predstaviť opatrenia, ktoré majú zvýšiť šancu na úspech Europa 2020. S vlastným návrhom prišiel aj europarlament, kde bolo dnes hlasovanie o tom, že pre zvýšenie úspešnosti Europa 2020 sú potrebné kohézne politiky, ktoré by sa vraj preto nemali obmedzovať, ale naopak, mali by sa zefektívniť.
Veľké plány a realita
Europa 2020 začala s veľkými plánmi, mala vraj pomôcť k transformácii EÚ na „premyslenejšiu, ekologickejšiu a konkurencieschopnejšiu ekonomiku“, resp. „chytrú, udržateľnú a inkluzívnu ekonomiku s vysokými úrovňami zamestnanosti, produktivity a sociálnej kohézie.“ Európska komisia pritom sama nazýva Europa 2020 „stratégiou pracovných miest a rastu“.
Realita však bola dosť iná – V roku 2008 bola napríklad zamestnanosť v EÚ na úrovni 70,3 % a do roku 2020 mala zamestnanosť stúpnuť na 75 %. Stal sa však presný opak – zamestnanosť v Európskej únii nestúpla, ale dokonca v roku 2013 klesla na 68,4 %. Ďalej, počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnou exklúziou mal byť znížený do roku 2020 zo 116,6 miliónov v roku 2008 na 96,6 miliónov eur. V roku 2013 však počet týchto ľudí stúpol na 121,4 mil. eur. Relatívne úspešnejšia bola EÚ napríklad pri znižovaní emisií alebo pri snahe zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí na 40% populácie.
Nekonzistnosť Europa 2020
To, že Europa 2020 nevychádza podľa plánov, nie je prekvapivé. Viaceré ciele tejto stratégie sú totiž navzájom v priamom rozpore. EÚ napríklad na jednej strane chce podporovať zamestnanosť a bojovať proti chudobe, na druhej strane však nezmyselne prísne klimatické ciele zvyšujú ceny energií a vyháňajú firmy – a teda aj pracovné miesta – mimo Európskej únie.
Niektoré ciele sú navyše absurdné svojou direktívnosťou. Napríklad plán zvýšiť počet vysoškolských mladých ľudí na 40% znížil hodnotu vysokoškolského vzdelávania, a tak vysoké školy navštevujú aj študenti, ktorým by na vykonávanie ich zamestnania stačila aj stredná škola. Paradoxné je, že dôsledkom tejto direktívnej politiky je obrovský nesúlad medzi absolventmi vysokých (a iných) škôl a požiadavkami trhu práce. Európska únia preto proti chybám centrálneho plánovania bojuje ďalším centrálnym plánovaním a tento problém sa snaží riešiť programami určenými na začlenenie mladých na trh práce. Samozrejme, tieto programy sú platené z peňazí daňovníkov, a tak o čo viac EÚ mladých „začleňuje“ na pracovný trh, o to menej pracovných miest sa na tomto trhu nachádza.
Prepis videa: Perspektívy a preskúmanie stratégie Európa 2020
Vážený pán komisár Dombrovskis,
základný ciel stratégie Europa 2020, ktorá už platí od roku 2010 – medzi tieto základné ciele patrí:
- zvýšenie zamestnanosti zo 70 na 75%, realita je 68%
- zníženie počtu chudobných zo 116 miliónov na 96, realita je 121
- zvýšenie počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí na 40%, výsledok je, že dnes môžete s nimi pomaly zametať ulice.
Stratégia Európa 2020 zlyhala.
Európa by dnes na tom nebola o nič horšie, keby žiadna stratégia neexistovala. Je to aj preto, lebo stratégia Europa 2020 má protichodné ciele. Chcete znižovať nezamestnanosť, zároveň zvyšovať klimatické ciele a podobne.
Pán komisár, navrhujem, odpustite si celú stratégiu Europa 2020 a venujte sa dôležitejším veciam.
Toto divadlo Európa nepotrebuje.
Ďakujem.
