Richard Sulík vo svojom prejave k dôchodkovemu systému ohľadom prvého a druhého piliera upozorňuje poslancov strany Smer-SD na zlé nastavenie prvého piliera, ktorý začne od roku 2013 produkovať deficit jednej miliardy eur. Richard Sulík popri poukázaní a varovaní …
… na komplikovanosť dôchodcovského systému, negatívny demograficky vývoj a nefinancovateľnosť prvého piliera (na čo už upozorňoval vo svojej knihe Odvodový bonus – Zmena paradigmy vydanej v roku 2006), varuje poslancov strany Smer-SD pred ich neodbornými zásahmi do dôchodkového systému, ktoré spolu s ďalšími ich plánovanými aktivitami svojvolného a nekontrolovateľného rozhadzovania peňazí slovenských daňovníkov, by sa dalo definovať ako ekonomická kriminalita.
Od roku 1988, teda ešte z čias socializmu, sme mali zákon o zabezpečení v dôchodkovom veku. Bol to zákon 100 z roku 1988 a vtedy sa tie dôchodky rátali nasledovne: mzda do výšky 2 500 korún slovenských, respektíve vtedy československých, bola zohľadnená vo výške 100%. Mzda od 2 500 do 6 000 korún sa zohľadňovala, ale už iba tridsiatimi troma percentami a mzda od 6 000 do 10 000 už len desiatimi percentami a na mzdu, ktorá bola vyššia ako 10 000 korún sa za socializmu neprihliadalo.
Takto sa vyrátala redukovaná suma a keď si teda pozriete ten pravý stĺpec, tak do 2 500 bola redukovaná suma 2 500, keďže sa zohľadňovalo 100%. Z tej ďalšej časti, mohlo to byť už len 33%, čiže 1 167 korún, potom už len 400 a toto dokopy dáva približne štyritisíc, respektíve 4 067 korún ako maximálnu redukovanú mzdu, ktorá za socializmu slúžila ako základ pre výpočet dôchodku. Táto suma, týchto maximálne 4 067 korún, sa vynásobilo percentom . Za prvých päť odpracovaných rokov to bolo 50% a za každý ďalší odpracovaný rok jedno percento.
Maximálny dôchodok v roku 1989
Predstavme si, že niekto pracoval celý svoj život, čiže 45 rokov. Za prvých 25 rokov mal 50%, za druhých 20 rokov mal ďalších 20%. To je 70% zo sumy 4 067 korún. To znamená, že v roku 1989, kedy bola revolúcia, bol maximálny dôchodok v tej tretej pracovnej skupine, to bola prvá, druhá, to boli tie náročné ako baníci a podobne. Ale v tej druhej, tretej, boli práve, to bola tá najväčšia časť zamestnancov, maximálny dôchodok pre toho, kto pracoval celý svoj život v tretej pracovnej kategórii, ktorý mohol byť 2 847 korún.
Do roku 2003 bolo dôchodkové zabezpečenie s vysokou mierou solidárnosti
Na tejto tabuľke vidieť podľa toho, kto koľko zarábal, aký mohol mať odpracovaný dôchodok. Tam sú tie tri počty odpracovaných rokov, po dvadsiatich piatich, po tridsiatich piatich a po štyridsiatich piatich rokoch. No a čo na tom vidieť, keď niekto mal hrubú mzdu 2 000 korún celý svoj život, tak po štyridsiatich piatich rokoch dostal dôchodok 1 400. Ten, kto mal hrubú mzdu 10 000 korún dostal dvojnásobok 2 800. Už tu vidieť tú mimoriadne silnú mieru redukcie a mimoriadne vysokú mieru solidarity. Človek s nízkym príjmom mal nejaký dôchodok a človek s príjmom, ktorý bol päťkrát vyšší, mal dôchodok iba dvojnásobný. Toto je veľmi dôležitá súvzťažnosť pre pochopenie dôchodkového systému, ktorý tu fungoval do roku 2003. Do roku 2003 sme teda mali dôchodkové zabezpečenie s vysokou mierou solidárnosti.
Reforma a zásluhovosť prvého piliera
Od roku 2004, k 1.januáru 2004, bola robená reforma prvého piliera. Táto reforma prvého piliera bola v podstate úplne mimo pozornosti verejnosti. Bola spravená veľmi zle a dodnes sa trápime s následkami.
Samozrejme nie je možné vniesť zásluhovosť do prvého piliera zo dňa na deň. To jednoducho nejde. Tak úplne prvý pokus, ktorý bol aj v zákone písaný bol, že zásluhovosť sa mala vnášať behom troch rokov do roku 2007. V roku 2007 mala byť sto percentná. Toto generovalo obrovskú mieru nespravodlivosti, práve pre tých ľudí, ktorí si pred koncom roku požiadali o dôchodok a niekto s nižším príjmom až po januári a tak ďalej. Pochopili to už aj tvorcovia tohto zákona a preto v roku 2005, v tom čase bola Iveta Radičová ministerkou sociálnych vecí, bolo toto vnášanie zásluhovosti do prvého piliera natiahnuté až do roku 2014. Zásluhovosť v prvom piliéri, to je to, čo tam robí tie veľké problémy, to je to zlé a mňa teda veľmi mrzí, že prvá vláda Róberta Fica nedokázala zastaviť vnášanie tejto zásluhovosti. To je to zvyšovanie miery zásluhovosti v roku 2006 až 2010 a spravil to až Jozef Mihál, keď bol ministrom sociálnych vecí. Podarilo sa mu zastaviť zásluhovosť na úrovni osemdesiatich štyroch percent.
Dvojpilierový dôchodkový systém …
Od roku 2005 máme aj druhy pilier, ktorý je stopercentne zásluhový, to znamená, kto si koľko zaplatí, presne toľko dostane. Tam je daná stopercentná a reálna zásluhovosť. No a keď sa teraz bavíme o tom, že máme mať dvojpilierový dôchodkový systém, tak to, čo dáva logiku, je mať jeden pilier stopercentne zásluhový, to je ten druhý piliér a mať jeden pilier stopercentne solidárny a to mal byť ten prvý pilier. Na to boli vytvorené veľmi dobré predpoklady preto, lebo do konca roku 2003 bola už veľmi vysoká miera solidárnosti. Stačilo to dotiahnuť do konca a dnes sme mohli mať dva dôchodkové piliere. Prvý pilier so stopercentnou solidárnosťou a druhý pilier so stopercentnou zásluhovosťou. Toto sa bohužiaľ nestalo.
Ako sa vyrátava dôchodok od roku 2004
Ako sa vyrátajú dôchodky od roku 2004, teda po reforme prvého pieliera? Za každý rok sa vyráta takzvaný osobný mzdový bod. Osobný mzdový bod je pomer ročnej, celkovej ročnej mzdy toho budúceho dôchodcu, k celkovej mzde hospodárstva. Takže keď v roku 2004 bola povedzme priemerná mzda v hospodárstve 10 000 korún a niekto má mzdu 5 000 korún, no tak osobný mzdový bod je 0,5. Keď má niekto príjem 20 000 korún, ten priemer bol, ako som už povedal 10 000 korún, tak osobný mzdový bod je 2. Zo všetkých rokov od roku 1994, to v čase, keď sa zavádzala táto reforma, to bolo tým pádom desať rokov, tak týchto desať osobných mzdových bodov, tých OMB sa spriemeruje, to je ten bod 2, ktorý vidíte, sa spriemeruje do takzvaného pontu. No a tento pont je priemerný mzdový bod a to je podstatná veličina pre výpočet dôchodku preto, lebo to vidíte v bode 3, dôchodok sa vypočíta tak, že sa zoberie pont, to je priemerný osobný mzdový bod, to je vlastne pont krát počet odpracovaných rokov 25, 35, 45 krát ADH . ADH je aktuálna dôchodková hodnota. Je to číslo, ktoré vzniklo múdro povedané, arbitrárne a po slovensky povedané, ktoré si niekto niekedy vycucal z prsta. ADH v roku 2004 bola 183 korún aj päťdesiatosem halierov. Mohlo to by rovnako aj dvesto korún aj stošesťdesiat. Skrátka na Ministerstve sociálnych vecí si povedali, že toto bude tá suma, ktorá je správna.
Aktuálna dôchodková hodnota v roku 2012
V roku 2012, čiže v tomto roku, je aktuálna dôchodková hodnota 9,81, 82 eur, čiže 295 korún a zhodnotenie za týchto posledných desať rokov je 6,1% ročne. Tu treba povedať, toto nie je zhodnotenie, ktoré je porovnateľné so zhodnotením na burze, že investujem a reálne aj dostanem tých 6,1 percenta výnosu. Toto je zhodnotenie, ktoré je arbitrárne stanovené, že sa povedalo dôchodky sa budú valorizovať takzvanou švajčiarskou metódou, k tomu ešte prídem a samozrejme to zhodnotenie je moc vysoké preto, lebo prvý pilier generuje sám o sebe čoraz väčší a väčší deficit, aj bez druhého piliera.
Pozrime sa na tú pôvodnú tabuľku, tu vidíte: V roku 2004, teda prvý rok po reforme, kto mal priemerný mzdový bod napríklad 0,5, aby mu ten dôchodok z roka na rok brutálne neklesol, tak sa povedalo v roku 2004, nebudeme rátať 0,5 i keď by sme mali, lebo ten človek mal iba polovičku z tej slovenskej priemernej mzdy svoj príjem, zarátame mu nula, osem, v ďalšom roku mu zarátame nula, sedem, v roku 2006 mu zarátame už iba nula, šesť a v roku 2007 mu zarátame 0,5, to, čo by sme mali v prípade stopercentnej zásluhovosti.
Na druhej strane vidieť, kto mal priemerný osobný mzdový bod ten pot povedzme 3, v prvom roku sa mu neráta. Nezarátalo sa mu tri, ale iba jedna deväťdesiatpäť, dve tridsať, dve šesťdesiatpäť až tri malo byť v 2007.
Tu vidíte, aké toto robilo veľké nespravodlivosti a prečo sa vlastne oplatilo tým ľuďom rýchlo sa hlásiť do dôchodkového systému, tým, ktorí málo zarábali. Keď niekto mal povedzme dva, tri roky do dôchodku, v roku 2004 mal túto informáciu, tak jemu by sa zarátala hodnotoa 0,8, tri roky neskôr už iba hodnotou 0,5, tak samozrejme tu sme vytvorili systém.
Desaťtisíce umelo vytvorených predčasných dôchodcov
My sme vlastne umelo vytvorili desaťtisíce predčasných dôchodcov. Boli by hlúpi, keby zostali ďalej pracovať a z roka na rok by sa im prispôsoboval dôchodok ich nízkej mzde. Opäť raz je tu vidieť, prečo je tá zásluhovosť taká zlá vec. Uvediem vám jeden príklad, prečo ten systém bol zavedený príliš rýchlo, prečo tie zásahy boli zbrklé a necitlivé v tom roku 2004. Keď bola sekretárka s priemernou mzdou a išla do dôchodku v januári 2004, jej dôchodok bol vtedy 7 443 korún. Šéf tejto sekretárky, keď išiel o mesiac skôr do dôchodku, čiže v decembri 2003 a zarábal trikrát viac ako tá sekretárka, tak dostal dôchodok 6 876. Čiže 6 876 oproti 7 300, takže sekretárka s tretinovým platom, oproti šéfovi dostala vyšší dôchodok. Toto sú tie hrubé necitlivosti a nespravodlivosti, ktoré boli chaotickým a zbrklým spôsobom vnesené do prvého piliera pri reforme v januári 2004.
Problém 1. pilira
Ďalší problém, ktorý prvý pilier má je ten pri tomto systéme, bohatí dostanú veľa, to je tá zásluhovosť, kto veľa zarábal dostane vysoký dôchodok, ale je tam tá druhá strana mince, chudobní dostanú málo. No ale nie je to tak úplne, lebo chudobní dostanú málo a skončia v sociálnej sieti. Toto je ďalší bod, moment, ktorý 1.pilier veľmi predražuje. Človek, ktorý má vysoký plat, dostane vysoký dôchodok. Tam nás to stojí peniaze. Človek, ktorý má nízky plat, nedostane veľmi nízky dôchodok, lebo mu zo sociálneho systému, tým pádom, musíme doplácať. Predtým bol ten systém solidárny. To rozpätie bolo ďaleko menšie. Čiže tí, čo mali nízky plat, dostali stále ešte taký dôchodok, aby nespadli do sociálneho systému a tí, čo mali vysoký plat, nedostávali až také vysoké dôchodky. Výsledok týchto zmien, tejto vyslovene najnešťastnejšej reformy druhej Dzurindovej vlády je nasledovný: máme päť skupín dôchodcov.
Päť skupín dôchodcov
- Máme dôchodcov, ktorým bol dôchodok priznaný do konca roku 2003
- Máme dôchodcov, ktorým bol priznaný dôchodok do konca roku 2003, ale mali ten priemerný plat vyšší ako 10 000 korún a preto im ten dôchodok bol prerátaný
- Máme dôchodcov, ktorým bol dôchodok priznaný medzi januárom 2004 a koncom júna 2005, čiže tam sa prihliadalo iba na to obdobie od roku 2004
- Máme dôchodcov, ktorým bol dôchodok priznaný po júli 2005, čiže im sa prihliadalo na mzdy už od roku 84, no a
- Piata skupina to sú predčasní dôchodcovia.
Tento mix, táto kombinácia rôznych dôchodkov, robí tú hroznú neprehľadnosť v systéme a ten chaos. Zásluhovosť v 1.pilieri a teda dnes nastavený prvý pilier je nespravodlivý preto, lebo chudobní doplácajú na bohatých. Je chaotický preto, lebo máme päť typov dôchodcov. Je deficitný.
Demografický vývoj
Už v roku 2006 vyrátalo Ministerstvo sociálnych vecí odhad, že v roku 2011, čiže minulý rok, bude deficit 40 miliárd, nakoniec bol trochu vyšší a tá zásluhovosť je neudržateľná kvôli demografickému vývoju.
Demografický vývoj je toto tu. Čo tu vidíte, je takzvaný strom života. Naľavo sú ženy a napravo sú muži. No a úplne dole je vek 0, úplne hore je to približne sto rokov a takto sa vyvíja. Čiže môžete si pozrieť, okolo roku 2030 budeme mať aké množstvo starých ľudí.
Pred šesťdesiatimi rokmi sme mali zdravý strom života až na tie, čo druhá svetová vojna vysekla. Po vojne došiel baby boom. Potom došiel v sedemdesiatych rokoch ďalší, ešte väčší baby boom. V sedemdesiatom deviatom roku sa narodilo vôbec najviac Slovákov v histórii a to 98 000 a potom už nedošlo nič. A ani nepríde. Tieto čísla som vyrátal na základe podkladov od pána inžiniera Vaňa, ktorý v tejto oblasti je považovaný za najväčšieho odborníka. Toto je náš problém. Jednoducho sa nerodia deti. Keď sa dnes nerodia deti, to znamená o tridsať rokov alebo dvadsaťpäť rokov, nebudeme mať matky, ktoré by mohli nejaké deti rodiť.
Kto bude v roku 2040 živiť dôchodcov?
Keď budeme mať v roku 2040 veľký počet dôchodcov, kto ich bude živiť? No môžu ich živiť iba tí, ktorí v roku 2040 budú pracovať a to sú tí, ktorí sa práve teraz by mali rodiť. Tento graf, ktorý teda tunak je takto zobrazený sa dá znázorniť takýmto spôsobom: to je pomer obyvateľov v poproduktívnom veku k obyvateľom v produktívnom veku. Ľavá červená čiara, to je dnes, to je rok 2012. Keď si pozriete, tak za posledných tridsať rokov kvôli tomu, že sa rodilo veľmi veľa detí, ešte za socializmu, ktoré teraz dorastajú do produktívneho veku. Za posledných tridsať rokov tento pomer bol veľmi dobrý. Bol približne 0,3, to znamená, na jedného pracujúceho prichádza 0,33 dôchodcu, inými slovami, na troch pracujúcich máme jedného dôchodcu, tak to musím ukázať. Traja pracujúci živia dnes jedného dôchodcu. Traja ku jeden. Keď si pozriete rok 2050 to je tá pravá zvislá červená čiara, tak budú na troch pracujúcich dvaja dôchodcovia. Toto je dôvod, prečo je 1.pilir neudržateľný. Vôbec nejde o druhý pilier, vôbec. Ide o 1.pilier nastavený tak katastrofálne, že je neudržateľný a bude sa musieť výrazne zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Bude sa musieť znížiť valorizácia. Bude sa musieť možno postupne znižovať aktuálna dôchodková hodnota, alebo aspoň nezvyšovať. Budú sa musieť robiť rôzne opatrenia, lebo toto žiadna spoločnosť zaplatiť nedokáže .
Ilúzia poslancov strany Smer o poproduktívnom a produktívnom veku
To je úplná ilúzia myslieť si, veď my tu dnes žijeme a tu teda viním kolegov zo SMERU, že vidia len takto dnešný rok 2012 a ja tu mám deficit, ktorý musím dodržať 4,6 percenta a nezaujíma ma, čo bude o tri, štyri alebo tridsať rokov. Vravím vám, o desať, dvadsať, tridsať rokov, tie problémy budú rádovo vyššie. Táto krivka, pomer obyvateľov v poproduktívnom veku nám vraví, že takto to už nebude ďalej fungovať. Práve teraz sme na úpätí. Nie je správne si povedať, že posledných tridsať rokov sa nejak darilo, tak sa bude dariť aj v najbližších tridsať. Treba robiť vážne opatrenia, lebo nás čaká mimoriadne silný nárast. Z tejto krivky, ktorú bolo práve vidieť, že ako sa bude meniť pomer obyvateľov medzi poproduktívnym a produktívnym vekom, tak z tejto krivky sa dá vyrátať deficit, ktorý môžeme čakať v 1.pilieri bez vplyvu druhého piliera.
Prvý pilier začne od roku 2013 produkovať deficity jednej miliardy eur
Ten deficit nejaký bol, ale bol malý a od budúceho roku, tá červená čiara je na roku 2013, to pôjde stŕmo dole a prvý pilier, samotný prvý pilier bude produkovať obrovské deficity na úrovni vyše jednej miliardy, možno dvoch miliárd ročne. Pripomínam, že všetky tržby z dane pridanej hodnoty, sú asi štyri miliardy, čiže my sa netvárme, že dve miliardy to je nič a toto nebude financovateľné. Je to preto tak, lebo nároky, ktoré boli k 1.januáru 2004 priznané všetkým pracujúcim, sú príliš vysoké, sú neufinancovateľné, aj keď ich garantuje štát, tak sú neufinancovateľné a môžme sa pozrieť do Grécka, čo sa stane, keď sa priznajú veľmi vysoké nároky a všetci si myslia, že štát to musí garantovať. A preto aj nie sú korektné údaje, ktoré zverejnil Róbert Fico na tlačovke, kde mal tabuľku, že plus 18% je výnosnosť. Ano povedzme jedno ako budeme rátať, ako to bolo, možno že tých 18% naozaj bola výnosnosť 1.piliera, ale toto nebude možné udržať. Druhý pilier je práve tá spása, ktorá má šancu toto všetko riešiť. Práve v druhom pilieri je možné nájsť riešenie tých demografických problémov, ktoré nás čakajú a teraz by som vám rád vysvetlil prečo?
Prvý pilier garantovaný štátom je neufinancovateľný
Ako som vravel, 1.pilier je neudržateľný preto, lebo občania Slovenska majú príliš veľké nároky. Prvý pilier, že respektíve štát garantuje z 1.piliera obrovské nároky občanom a to je nefinancovatľné, respektíve je to financovateľné za cenu týchto deficitov, ktoré tu vidíte. Ako som vravel, my sme len na úpätí, na začiatku mimoriadne zlého vývoja. Poďme si teraz pozrieť, koľko ľudia platia na svoje dôchodkové zabezpečenie, pokiaľ sú len v prvom pilieri, lebo nie je pravda, že platia 18%. Platia 18% starobné poistenie, platia 4,75% fond solidarity, potom z troch ďalších fondov, ktoré sú prebytkové, to je úrazový fond, nemocenský fond, teda práceneschopnosť a nezamestnanosť. Tie prebytky idú na financovanie deficitu v prvom pilieri, to je ďalších dve celá niečo percenta, to je spolu 25%. Dôchodkové zabezpečenie dnes stojí 25% z hrubej mzdy, nie 18%. A ani to nie je úplná pravda.
Už dnes prvý pilier vytvára 700 miliónov eur deficit
Prvý pilier sám o sebe vytvára asi 700 miliónov eur deficit, bez druhého piliera. Druhý pilier robí ďalších 900 tým, že tie platby tam nechodia. Takže robia si 700 miliónov eur deficit. To keby ste prerátali na percentá, tak ešte vám to jedno, dve, tri percentá stúpne. Ľudia teda dnes platia minimálne 25% na svoje dôchodkové zabezpečenie a za to majú nárok na dôchodok vo výške x. Čo sa stane, keď človek vstúpi do druhého piliera? No po prvé, klesne o 9% to, čo platí, neklesne na polovicu, klesne o 9%, čiže už neplatí 25% do prvého piliera, ale iba 16, to je 9% starobné poistenie, naďalej platí v plnom rozsahu fond solidarity štyri sedemdesiat päť a naďalej prebytky aj z toho, čo ten človek v druhom pilieri platí, idú na financovanie prvého piliera, čiže platí 16, nárok na dôchodok mu klesne na polovicu, tak ešte raz, keby platil len 18% v poriadku, kto je v prvom pilieri platí 18% a má nárok na celý dôchodok. Kto je v 2.pilieri, tak z prvého piliera platí polovicu, teda 9 a nárok má na polovičku dôchodku. Lenže práve to tak nie je. Neklesne to na polovicu, klesne to z 25 na 16. To znamená, ten človek, ktorý je v druhom pilieri niekoľkými percentami svojej mzdy, prispieva na financovanie prvého piliera bez toho, aby mal z toho prislúchajúci nárok na svoj budúci dôchodok. Toto je to, čo nám pomôže sa vyviazať z medzigeneračnej solidarity, toto, ten druhý pilier.
Zasahovať do dôchodkového systému bez rozmyslu je nebezpečné
Jeden zo zásahov do druhého piliera, to už je obdobie pani Tomanovej, bol a ako sa ukazuje zasahovať do dôchodkového systému len tak, alebo v skrátenom legislatívnom konaní, my to tu narýchlo spíšeme, je vždy nebezpečné, to minulosť vždy ukazuje a nielen druhá Dzurindova vláda, ale aj prvá Ficova vláda to ukazuje.
Neodborné zásahy Tomanovej do dôchodkového systému
Tak jeden zo zásahov pani Tomanovej bol, že zvýšila minimálnu dobu sporenia z 10 na 15 rokov a znížila obdobie, ktoré sa posudzuje pre výnosnosť zo 60 mesiacov na 6 mesiacov (to poslanec Madej sa tu blysol skvelým poslaneckým návrhom) a uštedrila tomu druhému pilieru dve silné rany. A samozrejme je potom ten druhý pilier málo výnosný, alebo dokonca stratový, keď ako Ludo už minule dni vravel, no že keď dolámete bežcovi obidve nohy, poviete mu a teraz choď bežať, no tak to jednoducho nejde. Tieto deformácie v druhom pilieri by bolo dobré odstrániť, aby tam bola samozrejme nejaká primeraná výnosnosť. No ale druhý pilier bol zavedený v roku 2005 a pôvodná minimálna doba sporenia bola 10 rokov. O dva a pol roka už začnú prví sporitelia v druhom pilieri dostávať dôchodok z druhého piliera i keď na začiatku to bude málo, lebo šetrili iba 10 rokov, ale už začnú niečo dostávať. Od toho momentu začneme prvý pilier odbremeňovať a každým rokom bude toto odbremenenie vyššie preto, lebo po prvé, každým rokom bude tých ľudí viac, ktorí budú dostávať dôchodok z druhého piliera a po druhé, každým rokom bude tá doba, čo si šetrili dlhšia. No a práve preto, keďže z tých desiatich rokov sedem a pol roka prešlo, práve preto je to nekonečná škoda.
Obrovský hriech strany SMER – prinavrátenie nefinancovateľnych nárokov z prvého piliera
Ako vznikne obrovská škoda, ktorú ide strana SMER spáchať, keď ide znížiť odvod z 9% na 4%? Strana SMER zníži odvod, áno, ale zároveň prinavráti vyše jeden a pol miliónu sporiteľov tie nároky, ktorých sa dobrovoľne vzdali v prvom pilieri. Tie nároky však nie sú financovateľné a potom tie deficity budú ešte väčšie a to nepríde až o tridsať rokov ale o päť, šesť, sedem rokov, kedy sa tu bude každý pýtať a čo teraz s tým prvým pilierom, lebo deficity rastú cez hlavu. Toto je obrovský hriech, ktorý ide strana SMER spáchať, že prinavráti nefinancovateľné nároky z prvého piliera. No a preto by to malo byť nasledovné.
Riešenie – prvý pilier by mal byť iba na základný dôchodok
Prvy pilier by mal byť iba na základný dôchodok na úrovni životného minima a plne solidárny. Vtedy bude na to stačiť aj oveľa menšie percento ako 18 alebo 25 a potom by sme mali mať na prechodné obdobie silný druhý pilier. Totiž stane sa to, že nejaké percento obyvateľstva, dve percentá , päť percent, jednoducho nebude sa zaujímať o svoju starobu a keď potom zistia, že majú nízky dôchodok, tak aby neprišli s vidlami pred Úrad vlády sa domáhať nejakých domnelých nárokov a dôchodkov. Preto je dobrý ten druhý pilier na prechodné obdobie. Možno päťdesiatich, možno osemdesiatich rokov.
Prvý pilier v tejto podobe nie je financovateľný – hovorím to od roku 2006
A pokiaľ vás zaujíma to, čo teraz hovorím, lebo to hovorím od roku 2006, napísal som k tomu aj knižku ˶Odvodový bonus ̋, ktorú nájdete na internete, na stranke Sulik.sk. Už vtedy som písal že prvý pilier nie je financovateľný a že sa dostaneme do veľkých problémov a dostali sme sa o rok skôr. Ten vývoj sa bohužiaľ napĺňa a bude sa zhoršovať. Čiže, ak vás to zaujíma, v knižke Odvodový bonus o tom najdete viac. Nerobím si ilúzie, že to teraz prehodnotíte a stiahnete zákon. Ale upozorňujem, že páchate veľké škody, ktoré sú porovnateľné s tými, keď ste hlasovali za trvalý euroval. Asi na takejto úrovni sa bavíme. Preto ma aj mrzí, že niektorí naši kolegovia z opozície tu za kus žvanca urobili dohody, že dobre, tak my už nebudeme toľko skákať, nebudeme to tak kritizovať, tu nám sľúb nejaké smiešne dohody pre ja neviem, či sú to študenti do 18 rokov a dohody. To je nič, to je pól percenta. To je pol promile oproti tým problémom, za ktoré teraz idete ctení kolegovia zo SMERU zdvihnúť ruku. Toto sa nám úplne vážne vypomstí a preto som si aj dovolil vám rozdať tie papiere, možno že vás tie grafy niekedy do budúcna zaujmú.
Toto, čo tu idete napáchať je ekonomická kriminalita
Úplne na záver by som chcel povedať takú vec, že je úplná ilúzia si myslieť, keď to teraz dáme na štyri percentá, tak že sa to niekedy vráti na šesť alebo nebodaj na deväť. To je úplná ilúzia. Je jedno, či tam dáme štvrť percentné úroky, pol percentné úroky, lebo peniaze nepustia. Tá situácia budúci rok nebude lepšia vo financiách, tak sa netvárme, že tento rok treba prežiť, lebo 4,6 deficit nesmieme prekročiť. Ano, nesmieme, ale keď chýbajú peniaze, kľudne môžeme robiť aj iné opatrenia, môžeme napríklad odpustiť si také srandičky ako dať 150 miliónov eur za nejaký dopravný systém, ktorý tu nikomu ku šťastiu chýbať nebude. Takisto nemusíme ísť kupovať za 400 miliónov zdravotnú poisťovňu, ktorú podľa blogu Daniela Lipšica je v podstate čistý tunel. Takisto nemusíme ísť práve teraz renovovať nejaký kaštieľ v Rusovciach a tak ďalej a tak ďalej. Takisto nemusíme platiť miliardu na španielske banky, miliardu gréckym úradníkom a neviem komu všetkému. Tomu sa treba takto postaviť a nie že my tu teraz rýchlo musíme zohnať 40 miliónov a dokaličíme druhý pilier, ktorý už má za sebou sedem a pol roka z desiatich. Toto, čo tu idete napáchať to je ekonomická kriminalita. To je úplne niečo strašné. A pamätajte na moje slová, keď o päť, šesť, osem rokov tu budeme horekovať nad nejakými deficitmi a číslami. Myslím si, že sa to celé zvrtlo len na nejaký triedny boj, že horliví ľavičiari a povedzme ideológovia tuto proti Kaníkovi, lebo on je antikrist, druhý pilier to nie je, že Kaníkova hračka, on to chcel mať pre radosť, druhý pilier vyväzuje polovicu národa z medzigeneračnej solidarity a toto je jediné riešenie, ktoré môže do budúcna pomôcť. Ďakujem za pozornosť.
