Richard Sulík: Podľa medializovaných informácií, má ísť ropovod do Schwechatu cez územie Petržalky. Slovensko taký ropovod nepotrebuje, avšak znáša finančné náklady a ekologické riziká. Ropovod do Schwechatu je pre Slovensko nie len zbytočný, ale aj drahý a rizikový. Je však …
… výhodný pre Rusko, ktoré cez neho dokáže predávať ropu do Schwechatu. Ropovod do Schwechatu je tiež výhodný pre Rakúsko, ktoré dokáže mať vďaka nemu náhradný zdroj ropy v prípade výpadku ropovodu, cez ktorý poberá Rakúsko ropu dnes. Slovensko takú výhodu nemá a prečo je tomu tak, by som poprosil o vysvetlenie môjho kolegu Karola Gáleka.
Adria je pre Slovensko vhodnou alternatívou
Karol Gálek: Dnes naša rafinéria Slovnaft berie 100 % ropy z ropovodu Družba. Tento ropovod je vyťažený asi na 50 %. To znamená, že ak by Slovnaft potreboval väčšie množstvá ropy, nie je problém z neho kedykoľvek odobrať viac.
Rakúska rafinéria Schwechat odoberá ropu z Transalpského ropovodu, ktorý je však už dnes vyťažený na 98 %. V prípade, že by potrebovali pre vlastnú produkciu viac ropy, kapacita v Transalpskom ropovode už nie je. Z tohto dôvodu by bolo dobré, keby mali Rakúšania aj alternatívu, odkiaľ môžu dostávať dodatočné množstvá.
V prípade krízy sa pre Slovensko jedná o pomerne nevýhodnú situáciu, pretože ak je Transalpský ropovod absolútne vyťažený, na Slovensko sa žiadna ďalšia ropa dostať nemôže.
Krízou mám na mysli prípad, kedy by bol uzavretý ropovod Družba. Pre Slovensko je preto veľmi vhodnou alternatívou úrýchlené dokončenie rekonštrukcie napojenia na ropovod Adria. Už dnes má kapacitu 3,6 milióna ton ropy a po ukončení by to mohlo byť až 6 miliónov ton, čo by pre potreby Slovnaftu plne postačovalo.
74 % za ropovod do Schwechatu
Treba sa tiež pozrieť na finančnú stránku veci. Napojenie na ropovod do Schwechatu má výjsť na 75 – 125 miliónov eur. Slovenská strana má z toho zaplatiť 74 %. V prípade Adrie Transpetrol investuje iba do rekonštrukcie 10-kilometrového úseku po hranicu s Maďarskom, zvyšok preberá MOL. Máme teda investíciu 75 – 125 miliónov eur verzus približne 5 miliónov v prípade Adrie.
Ropovod do Schwechatu nesmie prechádzať chránenou vodohospodárskou oblasťou Žitný ostrov
Anna Zemanová: Od roku 1993 osobne bojujem proti umiestneniu ropovodu do Schwechatu v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Až keď sme boli vo vláde v roku 2010, sa vďaka nám táto idea podarila do programového vyhlásenia vlády SR presadiť. Vtedy bol prijatý názor, že …
ropovod do Schwechatu nesmie prechádzať chránenou vodohospodárskou oblasťou Žitný ostrov.
Vďaka tomu bolo v roku 2011 prijaté uznesenie vlády, kde vláda SR uložila ministrovi hospodárstva a ministrovi životného prostredia posúdiť environmentálne riziká takého trasovania. V Bratislavskom samosprávnom kraji sme následne schvaľovali územný plán. Vďaka tomu mohlo byť trasovanie ropovodu do Schwechatu vyňaté z územného plánu ako konkrétna trasa.
Ochrana vody je prioritou
Z pohľadu životného prostredia neexistuje v súčasnosti dokument na žiadnej úrovni ani na slovenskej, ani na rakúskej strane, ktorý by relevantným a legislatívne správnym spôsobom posudzoval vplyvy na životné prostredie. Bolo chybou, že sa v minulosti vôbec pripustila diskusia, že by mal ropovod do Schwechatu prechádzať chránenými alebo zastavanými územiami.
Voda je strategická surovina a rozhodne v takom množstve, ako sa nachádza na chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, by mala byť jednoznačne prioritou jej ochrana.
Vyzývame vládu, aby ropovod do Schwechatu odmietla
Richard Sulík: Dovoľte mi zhrnúť situáciu. Na stole máme dve alternatívy.
- Jednou je ropovod do Schwechatu, kde má Slovensko platiť tri štvrtiny, čiže podiel Slovenska bude možno 75 miliónov eur. To sú veľmi veľké investície a v prípade výpadku ropovodu Družba, nevieme cez toto prepojenie ropu dostať.
- Druhá alternatíva je dokončenie napojenia na Adriu, ktoré bude Slovensko stáť 5 miliónov eur. Existuje tu však alternatívna kapacita k ropovodu Družba. Navyše, 70 % ropovodu do Schwechatu ide rakúskym územím a my máme znášať 74 % nákladov.
To považujeme za tak nevýhodné pre Slovensko, že vyzývame vládu, aby využila svoj vplyv cez Transpetrol a za týchto podmienok projekt ropovodu do Schwechatu domietla. Neznamená to, že sme zásadne proti ropovodu, ale nevidíme najmenší dôvod, aby Slovensko (podnik, v ktorom má Slovensko podiel) platilo také vysoké náklady s tak nízkym úžitkom.
Poukázalo sa na ekologické riziká
Otázka: V roku 2011 ste mali ministra hospodárstva, ktorý navrhol trasovanie ropovodu do Schwechatu cez Bratislavu. My ako združenie od roku 2009 upozorňujeme presne na to, čo ste hovorili. Informácie sú známe možno päť rokov. Váš nominat pán Juraj Miškov bol minister hospodárstva. Prečo ste teda vo vláde tento projekt nezastavili?
Anna Zemanová: Máte pravdu, mali sme v tom čase ministra hospodárstva, ale práve vďaka jeho pôsobeniu sa poukázalo na ekologické riziká. V roku 2011 sa tiež prijalo uznesenie vlády, kde boli dvaja spomínaní ministri zaviazaní k vykonaniu posudzovania vplyvov. Desať trasovaní Transpetrolu v tom čase možno vzniklo. Ani jedno z nich však nebolo relevantným spôsobom posúdené tak, aby sa dnes dalo hovoriť, že nejaká trasa bola vybratá alebo presadzovaná. V rámci ekonomických analýz Transpetrol možno mal nejakú top trasu, ale v rámci environmentálnych nebola žiadna trasa ropovodu do Schwechatu vybratá ani posúdená.
