Sloboda tlače premiérovi Slovenskej republiky Robertovi Ficovi evidentne nič nehovorí. Svedčí o tom jeho rozhodnutie o zákaze komunikovať s Denníkom N a Denníkom SME pre jednotlivé ministerstvá. S podobným obmedzením slobody tlače sme sa pritom mohli …
… poslednýkrát stretnúť ešte za vlády Vladimíra Mečiara. Keďže obmedzenie slobody tlače je v príkrom rozpore so zásadami parlamentnej pluralitnej demokracie, predseda liberálov sa rozhodol okamžite konať. Richard Sulík: najnovšie rozhodnutie Roberta Fica ignorovať dva mienkotvorné denníky považujem za veľkú chybu a najmä to považujem za rozhodnutie, ktoré robí hanbu Slovensku vo svete. Slovensko sa takýmito rozhodnutiami približuje k nejakému Bananistanu, kde sa robí rozdiel medzi tými denníkmi a médiami, ktoré informujú servilne a medzi tými, ktoré informujú kriticky. Myslím si, že práve v takýchto prípadoch treba okamžite konať a nie sa len dívať a povedať si: „šak to sú len dva denníky“ alebo „veď to je len, že nemôžu dávať odpovede.“ Toto sú práve tie začiatky, ktoré môžu prerásť do ďaleko väčšieho obmedzenia slobody tlače. Ako europoslanec som sa preto rozhodol podniknúť tri kroky, ktoré sú v mojich možnostiach a ktoré mám možnosť podniknúť okamžite. Proti obmedzeniu slobody tlače podniknem aj ďalšie kroky, tam to chvíľočku potrvá.
Sloboda tlače – tri kroky proti jej obmedzovaniu
- Prvý krok, ktorý som v súvislosti s obmedzením slobody tlače spravil, napísal som na Úrad vlády SR žiadosť o informáciu, akým spôsobom dokáže úrad vlády alebo pán premiér vysvetliť skutočnosť, že zákon 167/2008 Z. z. o periodickej tlači hovorí v článku 3, že „orgány verejnej moci sú povinné na základe rovnosti poskytovať informácie o svojej činnosti.“ V tomto liste sa teda pýtam, ako je rozhodnutie Roberta Fica zlučiteľné s týmto zákonom?
- Druhý krok, ktorý som podnikol, je list predsedovi frakcie Socialistov a demokratov v Európskom parlamente, kde patrí aj strana Smer. Myslím si, že práve európski socialisti sú veľmi hákliví na obmedzovanie slobody tlače a myslím si, že by to mal vedieť predseda frakcie. Som veľmi zvedavý, čo mi pán Gianni Pittella odpovie. Predpokladám, že tu dostanem odpoveď do pár dní.
- Tretia vec, ktorú som podnikol, je parlamentná otázka na Európsku komisiu, či je podľa nej obmedzenie slobody tlače zlučiteľné s demokratickými zásadami o informovanosti obyvateľstva a so snahou o objektívnosť. Tu očakávam odpoveď do nejakých dvoch alebo troch týždňov. Túto otázku som položil ako prednostnú. Europoslanci majú takéto možnosti.
Treba konať okamžite
Ďalej plánujem iniciovať na príslušnom výbore v Európskom parlamente, aby takéto obmedzenie slobody tlače bolo zaradené do rozpravy tohto výboru. Vo všeobecnosti som teda toho názoru, že tu treba konať okamžite a nie prizerať sa na to, ako si Robert Fico bude vyberať, že komu odpovie a komu neodpovie na otázky, respektíve ako bude vylučovať určité denníky vôbec z nejakej komunikácie.
Sú veci, ktoré sa nerobia
Na záver by som chcel povedať, že ja som si tiež odtrpel svoje s médiami, obzvlášť s Denníkom SME a konkrétne aj s tými ľuďmi, ktorí z Denníka SME prešli do Denníka N, ale podniknúť kroky, aby bola sloboda tlače obmedzená, by ma v živote nenapadlo ani ako poslanca, ani ako predsedu parlamentu. Jednoducho sú veci, ktoré sa nerobia.
