Rozhovor s Richardom Sulíkom pre postoj.sk o tom, ako si delí čas medzi rolou europoslanca a lídra najsilnejšej opozičnej strany. | Vo svojom minulotýždňovom komentári som napísal …
…že trávite väčšinu času v Bruseli.
Keď som si s vami dohadoval tento rozhovor, vaša hovorkyňa mi hovorila, že pravdou je opak, pretože oveľa viac času trávite na Slovensku. Je to naozaj tak?
Richard Sulík: Europarlament má 60 rokovacích dní v roku, plus je približne ďalších 20 dní, keď sa konajú zasadania výborov.
Keď to rozrátame na mesiac, dá sa povedať, že ste tam celý jeden týždeň a zvyšok ste tu doma?
Richard Sulík: Z 250 pracovných dní v roku som asi takých 85 až 90 dní v Bruseli alebo Štrasburgu. Takže zhruba tretinu času som preč, zvyšok tu na Slovensku.
Lenže dá sa pri tej tretine pracovného času robiť práca europoslanca plnohodnotne?
Richard Sulík: Zúčastňujem sa na všetkých rokovacích dňoch parlamentu aj na výboroch, kde sa preberajú moje body.
Teda nie ste na všetkých zasadaniach vášho výboru pre vnútorný trh?
Richard Sulík: Nie, len na tých, ktorým sa venujem alebo ktoré ma zaujímajú. Zúčastňujem sa aj na zasadaniach poslaneckého klubu našej politickej skupiny. Zároveň platí, že v tie dni, keď tam byť nemusím, tam jednoducho nie som. Iní sú tam aj vtedy, keď tam nemajú čo robiť, čo však dosť súvisí so systémom diét.
Na každý pracovný deň totiž pripadajú diéty, takže ak to poslanec plne využíva, vie si týmto spôsobom plat zdvojnásobiť. Ja tie diéty nenaháňam, radšej chcem byť tu a venovať sa svojej strane a domácim politickým aktivitám.
Faktom však je, že aj na tlačovkách SaS vás vidieť menej než predtým.
Richard Sulík: To je zámer. Dosť dlho som počúval, že sme stranou jedného človeka, teraz zas počúvam, že tu chýba líder. Chcem vyčleniť priestor našim ľuďom, z posledných desiatich tlačoviek som bol možno na jednej. Máme veľa dobrých ľudí, ktorých ťaháme dopredu, takého Jozefa Rajtára ešte pred polrokom takmer nikto nepoznal. Keby som chodil na čo najviac tlačoviek, médiá by citovali len mňa, takto je počuť aj ďalších našich ľudí.
Takže táto situácia našej strane viac pomáha než ubližuje. Navyše, keď ma pozvú do zahraničnej televízie, vieme to spracovať a otitulkovať vo videu, aj takto získavame nových sympatizantov.
Všimli sme si, že svoje bruselské aktivity naplno mediálne využívate.
Richard Sulík: Na tom nie je nič zlé.
Opäť sa však vrátim k podstate europoslaneckej práce. Mnohí európski poslanci typu Elmar Brok tam netrávia veľa času preto, aby získavali diéty, ale sú to angažovaní poslanci, ktorí prichádzajú s návrhmi, chodia na mnohé pracovné stretnutia a všeličo aj presadia. Máme tomu rozumieť tak, že na tento rozmer poslaneckej práce ste rezignovali a robíte len to, čo je nevyhnutné?
Richard Sulík: Nie, nerobím len to, čo je nevyhnutné, robím to, čo je v náplni práce europoslanca. Reálne viete politiku robiť vtedy, keď ste súčasťou väčšiny. V Európskom parlamente vládne de facto koalícia ľudovcov a socialistov, ktorí sa dohodli, že predsedom europarlamentu bude socialista a predsedom komisie ľudovec.
Elmar Brok je významný člen ľudovcov, služobne najstarší europoslanec, samozrejme, on má celkom iné možnosti než ja. Keby som bol napríklad podpredsedom poslaneckého klubu alebo len podpredsedom nejakého výboru, mal by som rádovo oveľa viac roboty. Mojou preferenciou však neboli takéto funkcie, pretože chcem byť aj predsedom strany, tak to chápu i moji kolegovia v Bruseli. Robím si tam svoju robotu, nie som tam však zbytočne, aby som naháňal diéty.
Ľudia, ktorí vyskúšali obe prostredia, vravia, že je v skutočnosti zaujímavejšie aj užitočnejšie byť europoslancom než poslancom slovenského parlamentu. Kým opozičný poslanec na Slovensku okamžite narazí na hlasovaciu mašinériu väčšiny a vie, že spravidla nemá šancu niečo presadiť či pozmeniť, v europarlamente je priestor oveľa flexibilnejší. Aj europoslanec z menšej frakcie má šancu presadiť sa a ovplyvniť celoeurópsku normu, ak si to obehá a odpracuje.
Richard Sulík: Áno, to platí, tak som postupoval pri smernici o zbraniach, naozaj sa mne aj mojim kolegom podarilo dostať odtiaľ von niekoľko najstrašidelnejších vecí. Samozrejme, bolo to výsledkom iks stretnutí, aj preto trávim v Bruseli čas efektívne, veľa termínov si vtesnávam do dvoch dní. Ale tento proces je veľmi zdĺhavý, a keďže je tam dokopy 750 poslancov, dohoda sa niekedy hľadá ťažko.
Nestačí sa stretnúť s piatimi kľúčovými ľuďmi, ktorí majú vplyv na ďalších?
Richard Sulík: Bol som tieňovým spravodajcom pri retailových bankových službách, kde som tiež navrhol vyhodiť zbytočné regulácie. Môj klub to celé akceptoval, to je však 73 zo 750 poslancov, na iných kluboch to neprešlo.
V takomto prípade nastupujú ešte ďalšie možnosti, buď hľadáte dohodu na pracovných skupinách, a ak sa to podarí, je takmer isté, že to prejde v celom pléne. Alebo sa nedohodnete ani tu, vtedy môžete prísť s alternatívnymi návrhmi. Ak prejde pôvodný text, ostatné návrhy sú passé, ale keď ten pôvodný neprejde, hlasuje sa o každom alternatívnom návrhu zvlášť.
Keby ste teda boli v Bruseli dvoj- či trojnásobne viac, nepresadili by ste zo svojho pohľadu dvoj- či trojnásobne viac užitočných návrhov, ktoré by povedzme okresávali európske regulácie?
Richard Sulík: Iste, vždy sa dá v Bruseli robiť viac, nebudem tvrdiť opak. Ale moja politická práca a jej motívy spočívajú v tom, že si v Bruseli plním všetky svoje povinnosti a v Bratislave vediem SaS tak dobre, ako to dokážem. Napokon, aj keby som bol v slovenskom parlamente, aj vtedy by platilo, že by som mohol vykonať viac, ale ako predseda strany by som si to tiež nemohol dovoliť.
Slovenská opozícia prežila minulý mesiac nečakané otrasy. Jeden výrazný muž opozície Daniel Lipšic sa po tragickej nehode vzdal mandátu, druhý výrazný muž Igor Matovič oň možno v blízkom čase príde. V opozičných laviciach sedí viacero zaujímavých poslancov, ale ešte viac než predtým tam bude chýbať niekto s charizmou aj výtlakom lídra. Nevnímate to ako problém?
Richard Sulík: Nesúhlasím s týmto názorom, v NR SR nemusí byť nejaký definovaný líder. Samozrejme, je dobré, keď politická strana má svojho formálneho aj prirodzeného lídra, ale ten nemusí byť nevyhnutne v parlamente.
Vaši poslanci by nepreferovali, keby ste v týchto časoch boli s nimi priamo v každodennom kontakte a v parlamente, kde sa zvádzajú rôzne súboje?
Richard Sulík: Isteže, no všetko má svoje plusy aj mínusy. Aj preto som svoje povolebné rozhodnutie, či sa vrátiť do nášho alebo ostať v európskom parlamente zvažoval na miske váh. Napokon som v europarlamente, čo má nejaké plusy, nie som v našom parlamente, čo má nejaké mínusy, to všetko sme však s kolegami zvážili už pred mesiacmi a takto sme sa rozhodli.
Váš mandát v NR SR už zanikol, do slovenského parlamentu sa v tomto volebnom období nemôžete vrátiť, aj keby ste chceli, takže len hypoteticky: keby možnosť návratu existovala, pod tlakom posledných udalostí by ste sa ňou nanovo zaoberali?
Richard Sulík: Áno, zaoberal by som sa tým, ale určite nie teraz. Počkal by som mesiac, až ten prach usadne. Zoberme si brexit, ako boli všetci z toho ohromení, prešlo len pár týždňov a bol pokoj.
Ešte kým prach neupadol – ako vlastne vnímate, čo všetko sa stalo minulý týždeň vášmu najbližšiemu subjektu?
Richard Sulík: Dana Lipšica je veľká škoda a uvidíme, čo bude s Igorom.
Čo to znamená pre SaS aj pre vás osobne?
Richard Sulík: SaS si bude svoju prácu robiť ďalej. Pred nami je programová konferencia, kde chcem predstaviť víziu strany, ďalej chceme dobudovať regióny, dopísať stratégiu do VÚC volieb, chcem tiež dokončiť svoju novú webovú stránku.
Nevnímam preto ako problém, že nie som v NR SR, to je len taký kotol, v ktorom si niektorí, čo tam sú, myslia, že sú pupkom sveta, ale to tak nie je. Nemusím sa zúčastňovať na žabomyších vojnách, to pomáha určitej štátnickosti predsedu najväčšej pravicovej strany.
Už sa začalo hovoriť o tom, že by sa niekto mohol stať akýmsi neformálnym spíkrom opozície v parlamente, Lucia Nicholsonová sa vyjadrila, že by si takúto rolu za istých okolností vedela predstaviť. Už sa u vás nad tým uvažuje?
Richard Sulík: Lucia je určite jeden z tých poslancov, ktorí by na to mali. Máme tam aj ďalších, je to vec dohody, uvidíme. Ak ide o to, kto má rečniť na hlavných tlačovkách, tak to môžem byť aj ja. Pod vplyvom posledných udalostí teda dôjde k tomu, že budem viac vystupovať.
Teda predsa cítite, že nastal istý zvrat?
Richard Sulík: Cítim to, že pomerne malý, no mienkotvorný okruh ľudí, ako ste vy, čiže komentátori, novinári aj politológovia, začali svorne hovoriť, že opozícia stratila lídrov. Pritom ani Lipšic s Matovičom neboli ustanovení ako spíkri, boli len veľmi viditeľní. Ale keď vnímam, čo si úzka skupina myslí a hovorí…
… tak jej rád vyhoviete.
Richard Sulík: Nemá zmysel, aby som išiel hlavou proti múru. Budem častejšie chodiť za kolegami do parlamentu a vyjadrovať sa na tlačovkách. Takisto má byť prijatá úprava rokovacieho poriadku, podľa ktorej budú môcť vystúpiť na pôde parlamentu aj europoslanci. To budem tiež určite využívať.
