Hoci tvrdí, že niektoré opozičné strany si to s Robertom Ficom nechcú rozhádzať, vzniku vlády bez Smeru stále verí. Rovnako ako tomu, že jeho strana bude po voľbách v parlamente. Predseda …
… SaS Richard Sulík v rozhovore s reportérmi Aktuality.sk (Ladislav Bariak ml., Martin Odkladal).
Dlho sa špekulovalo, či budete viesť kandidátku SaS do parlamentných volieb, keďže ste europoslancom. Nakoniec sa tak stalo. Nefungujete tak trochu len ako vábnička na voličov?
Dá sa to aj takto povedať. Základný zámer je však ten, že to pomôže strane. A priblíži nás to k cieľu, dlhodobo etablovať liberálnu stranu na Slovensku.
Považujete päťpercentnú stranu za etablovanú?
„Detské choroby” dajú strane veľmi zabrať. Nikto, kto si to neodžije na vlastnej koži, však tomu neverí a ani to nechápe. Môžete sa ísť popýtať niektorých, ktorí založili stranu v minulosti a dopadli neslávne. Vypiplať stranu je veľmi ťažké.
Je to ako splodiť dieťa. Zažiť s ňou prvý úspech, to je ako to dieťa porodiť, ale až potom sa začína mravenčia robota. A my po takmer siedmich rokoch máme túto fázu za sebou.
Máme reálnu šancu, je to až istota, že v parlamente po voľbách 2016 budeme. A to nám otvára dobrý priestor, aby sme pokračovali v spomínanom etablovaní liberálnej strany.
Ste spokojní s množstvom voličov SaS? Úprimne, nie je ich málo?
Tak bol by som rád, keby ich bolo viac. A robíme všetko preto, aby ich viac aj bolo.
Stavíte na SaS, že bude v parlamente?
Jasné. Koľko?
Váš reálny odhad?
Šesť percent a viac, čo je 12 mandátov a 175-tisíc hlasov. To je náš cieľ.
Keď to nedosiahnete, zvážite odchod z čela strany?
Keď to bude päť až šesť percent, tak síce nedosiahneme náš cieľ, ale stále je to slušný výsledok. Ale keď to bude pod päť, bude to jasný volebný neúspech. Nebudem ale teraz hovoriť, čo v takom prípade spravím. My sa koncentrujeme na to, aby sme tých 6 percent dosiahli.
Chápem váš optimizmus, ale kde beriete tú istotu?
Máme dobrú šancu a pre mňa je to takmer istota. Samozrejme, tá absolútna istota bude až 6. marca. Keď si však pozrieme prieskumy, naše preferencie pozvoľna rastú.
Opýtal by som sa vás, či si budete trhať vlasy, keď v parlamente nebudete, ale vo vašom prípade to asi nemá veľký zmysel…
(Smiech). Z logiky veci vyplýva, že vlasy si trhať nebudem.
Vy ste rokovali o predvolebnej spolupráci aj s OĽaNO a NOVA. Prečo ste sa nakoniec nedohodli? Bola to len absencia toho spoločného lídra, ktorá bola spomínaná?
Bolo v tom to, že sme chceli postaviť silnú stredopravú alternatívu, ale k tomu nestačí sa spojiť len do trojkoalície. Tam boli potrebné aj ďalšie veci. Bohužiaľ, tie neboli dané. Hlavne ten spoločný líder.
Zmysel by to malo vtedy, keby sme predstavili nielen spoločného lídra, ale aj tieňovú vládu, program a kandidátku s ľuďmi, ktorí by s týmito bodmi súhlasili. To sa dalo zmanažovať. Stroskotalo to však na tom, že spoločný líder sa nenašiel, respektíve nebol k dispozícii.
Keď ste hľadali spoločného lídra na pravicovú koalíciu, s koľkými ľuďmi ste o tom hovorili, ktorí by boli vhodní na lídra?
S piatimi. Jedno meno sa dostalo von, a to Richard Rybníček. Ďalšie mená neprezradím, pretože sme sa na tom tak dohodli.
Čo dnes chýba opozícii – skôr ten líder alebo myšlienka?
Myšlienky opozícii nechýbajú a ani nechýbali. Vidím dva problémy – to je ten líder, ktorý by mal za sebou silnú stranu, musí byť obľúbený u ľudí a musí vedieť narábať s mocou. A druhý problém je veľká rozdrobenosť. V roku 2012 sa do parlamentu dostalo päť strán, dnes tam máte ďalších šesť, teda dohromady jedenásť. To nebolo nikdy v histórii. A tu musí už volič povedať, či áno alebo nie.
Z dlhodobého hľadiska to však má zmysel, pretože dochádza k politickej obmene. Chvíľu trvá, kým to starí ešte budú skúšať a noví si myslia, že je to len tak založiť vlastnú stranu.
Nádeje pravicového voliča sa teda majú upierať skôr na voľby 2020?
Ja by som flintu do politického žita ešte nehádzal a ani ju nehádžem. Pokojne sa môže stať, že volič rozhodne tak, že bude môcť vzniknúť rozumná pravicová a reformná vláda.
Napriek tomu, že okrem SaS a OĽaNO-NOVA nepovedala Smeru-SD jednoznačné nie žiadna opozičná strana?
Oni kľučkujú, pretože si to s Ficom nechcú rozhádzať. Ale ak bude možnosť vzniku stredopravej vlády, nebudú mať zároveň odvahu ísť s Ficom do vlády. Budú sa báť svojich voličov.
Naozaj veríte, že vláda zložená z piatich-šiestich subjektov, na ktorej čele by bol pravdepodobne predseda #Siete Radoslav Procházka, by prežila štyri roky? Zvlášť vy s ním pritom nemáte najlepšie skúsenosti. V jeho prospech ste stiahli Petra Osuského pred prezidentskými voľbami.
Na čele bude predseda najsilnejšej strany a za SaS môžem povedať, že to budeme akceptovať.
To chápem. Ale vydržala by takáto vládna zostava?
Dôležité budú pravidlá. A ešte dôležitejšie bude ich dodržiavanie. To v minulosti totiž nebol náš prípad. My sme pravidlá dodržali, bohužiaľ, naši koaliční partneri nie.
Radoslav Procházka dodržal zmluvu, ktorú ste s ním pred prvým kolom prezidentských volieb podpísali. Len ste si to každý vysvetlil trochu inak.
Áno. Je to pre mňa určitá skúsenosť, na ktorú je dobré nezabudnúť. Nemá veľký zmysel to teraz silou-mocou riešiť.
Komplikáciou pri zostavovaní potenciálne stredopravej koalície však môže byť stanovisko predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára. Ten v nej nechce OĽaNO a zvlášť jej lídra Igora Matoviča.
To je otázka na Bélu Bugára, prečo to robí, čo je jeho skutočný dôvod. Ja na to odpovedať neviem.
Keď hovoríte o skutočnom dôvode, máte zrejme nejaké podozrenie.
Ja presne neviem ani to, čo je tým oficiálnym dôvodom. Trochu mi to pripomína, akoby si už pripravoval predpolie na vládu so Smerom.
V čom by bola vláda pravice lepšia než vláda Smeru-SD?
Má lepšie idey, poctivejšie návrhy a vie, ako treba reformovať našu krajinu. A potom je tu aj ten dôvod, že keď vo vláde bude viacero subjektov, budú sa účinnejšie strážiť, aby nekradli. Takú mieru korupcie, aká je tu totiž dnes, to si nepamätám, že by Slovensko vôbec niekedy zažilo.
Máte teda obavy, že niektorý z vašich prípadných koaličných partnerov by mohol kradnúť?
Aj v našej vláde sa to stalo. Veď také platinové sitká, košický daňový úrad, to čo bolo? Ale keď si pozriete, o aký objem peňazí išlo tam, tak to je stotina, možno tisícina z toho, čo sa tu odohráva teraz.
Vaše meno sa spája s vplyvným podnikateľom Jánom Sabolom. Môžete stále tvrdiť, že nie ste na nikoho napojený?
Áno. Ján Sabol je môj dobrý známy až priateľ. A to je všetko.
Dobrých známych a priateľov má aj Robert Fico. Tak prečo ho za to kritizujete?
Voči jednému z nich vedú v Rakúsku trestné vyšetrovanie. Niekoho poznať ešte neznamená problém. Treba sa pozrieť na rozhodnutia, ktoré som urobil a ako je naša strana financovaná. Priateľstvo s Jánom Sabolom predsa nie je trestným činom.
Oveľa horšie je nevedieť vysvetliť, odkiaľ ste zobrali dva milióny eur na kampaň. SaS dá na predvolebnú kampaň od 380 do 500 tisíc eur. Každé jedno euro vieme vierohodne doložiť, odkiaľ prišlo a každý výdavok vieme vysvetliť s tým, že nešlo o žiadne faktúry načierno a nakupovali sme za reálne trhové ceny.
Nielen ja, ale ani nikto z mojich kolegov nie je v žiadnej závislosti voči vplyvným ľuďom.
Nemôže sa napríklad stať, že by si pán Sabol pretlačil cez vás nejaký zákon, ktorý by mu vyhovoval? Pretože jeho podnikanie do značnej miery závisí od prijatej legislatívy.
Tak sa pozrime, čo si pretlačil za pätnásť mesiacov vlády Ivety Radičovej, keď sme boli pri moci.
To nie je veľmi dlhá doba, aby sa stihli prijať niektoré zákony.
Je to dostatočne dlhý čas na to, aby ste videli, kto kšeftuje. Samozrejme, vždy to môžete spochybniť, ale máte s nami reálnu skúsenosť. Povedzte mi, kedy niekto zo strany SaS robil nejaké kšefty, vykonával nejaké službičky pre oligarchov a podobne. Za prvých 15 mesiacov mal Smer možno aj 50 rôznych káuz. Celkovo sme ich napočítali až 115. Toto treba porovnávať.
Aj ste vyčíslili tieto kauzy?
Presné číslo neviem. Pripomínam, že to sú len kauzy, ktoré sa dostali do médií. Ak si to prepočítate a porovnáte s nami, tak dostanete približne 40 káuz za 15 mesiacov. My sme ich mali nula.
Z toho mi vychádza, že Roberta Fica držia za citlivú časť tela rôzni oligarchovia. Nás nedržali, a preto sme si mohli dovoliť nemať žiadne kauzy. Okrem toho z prieskumov vyplýva, že voliči SaS sú najviac citliví na rôzne škandály.
Pred zostavovaním kandidátky ste sľubovali, že pribudnú zaujímavé a známe osobnosti. To sa vám zrejme veľmi nepodarilo.
Vrátil sa napríklad Juraj Droba.
Ten však nie je novou tvárou.
Ďalej pribudli ekonóm Eugen Jurzyca a politológ Martin Klus. Tí sa k nám pripojili ešte pred rokom. Teraz koncom vlaňajška prišli Branislav Grohling, Ján Rudolf, Milan Blaho a Stanislav Fořt.
Pre širokú verejnosť to však nie sú známe mená.
A koho ste čakali? Šatana? Radšej zoberiem na kandidátku napríklad odborníka na eurofondy, pretože ten bude oveľa platnejší v parlamente. Samozrejme, že proti Mirovi Šatanovi nič nemám.
A čím vás presvedčil Eugen Jurzyca? Na poste ministra školstva, ktorého dosadila vtedy ešte SDKÚ, toho veľa neurobil.
Možno nie je najlepším manažérom, ale rozhodne je top makroekonómom. Chcel som, aby sa venoval verejným rozpočtom a tomu perfektne rozumie.
Na druhej strane na vašej kandidátke sa nenachádza Romana Schlesinger. Údajne, keď ste rokovali o spoločnej pravicovej koalícii, vašou požiadavkou bolo dať preč Kuffu a Matovičovou zase Schlesinger.
To nie je pravda, aj keď sa o tom písalo viackrát. S Romanou sme sa rozišli po vzájomnej dohode. Zistila, že je to iné, ako si pôvodne predstavovala. A ani naši voliči na ňu nereagovali pozitívne. Myslím si, že to je úplne legitímne. To sa v živote stáva. S Romanou však stále korektne vychádzam.
Koho bol nápad ju do SaS doviesť?
Môj.
Váš nápad?
Nebol to môj nápad tak, že ja by som s ním prišiel, ale mňa to nadchlo. A nakoniec sme sa vtedy dohodli. Ale neviem, kto s tým menom prišiel. A nepovažujem to ani za podstatné. My sme sa s ňou dlhšie bavili.
Vy zastávate diametrálne odlišný názor na otázku utečencov, než napríklad váš poslanec Martin Poliačik. Aký je teda oficiálny názor SaS?
Oficiálny názor SaS, s ktorým súhlasí ako Martin Poliačik, tak aj ja a ktokoľvek iný, nájdete na našej web stránke a volá sa Pozícia SaS pri riešení migrantskej krízy. A tam navrhujeme päť konkrétnych riešení.
Aj vo vašom volebnom programe hovoríte o boji proti terorizmu. Ako vnímate balíček, ktorý schválil parlament hlasmi poslancov Smeru-SD a Mostu-Híd?
My nechceme bojovať s terorizmom týmto spôsobom. Toto je len obmedzenie slobody slušných ľudí pod rúškom boja proti terorizmu. Preto odmietame tento balíček. Je to narýchlo zbúchané, a preto realizovať tieto zmeny cez zrýchlené konanie v parlamente považujem za neprípustné. Zvlášť, keď Slovensko nie je priamo vystavené teroristickej hrozbe.
Viete si predstaviť zrušenie tohto protiteroristického balíčka?
Tá podstatná zmena je v ústave, takže to len tak nezrušíme. Navyše ja nehovorím, že všetky zmeny sú zlé. Je tam veľa technických zmien, s ktorými súhlasím. Verím však, že by počkali, možno aj na budúcu vládu.
Váš volebný program sa predovšetkým zameriava na ekonomiku. Tej však veľa ľudí nerozumie. Prečo sa jej toľko venujete?
Lebo vďaka lepšej ekonomike sa môže zvýšiť životná úroveň obyvateľov. Slovensko v súčasnosti prešľapuje na mieste. Potrebujeme nevyhnutne reformy.
Prečo si to myslíte? Veď v poslednej dobre rastieme oveľa rýchlejšie ako zvyšok EÚ.
To je ako jednooký medzi slepými. Náš hospodársky rast nie je skutočný. Po očistení o deficit verejných financií zistíme, že rastieme o jedno percento. To ja považujem za stagnáciu. Aj nezamestnanosť klesá hlavne kvôli tomu, že Richter si prispôsobuje štatistiky.
Takýmto spôsobom nikto nevykazuje ekonomický rast.
Prečo asi? Keď Španielsko momentálne rastie o dve percentá, a pritom deficit verejných financií dosahuje štyri percentá, tak nemôžeme v skutočnosti hovoriť o hospodárskom oživovaní.
Znovu chcete osloviť voličov s odvodovým bonusom tak ako minule. Vtedy to nemalo veľký úspech. Myslíte si, že teraz to bude iné?
Odvodový bonus je veľmi náročná ekonomické reforma, pretože predstavuje zásadnú zmenu v dôchodkovom a sociálnom systéme. Veľa ľudí sa o to nezaujíma. To však neznamená, že túto problematiku nebudeme riešiť.
V rámci odvodového bonusu počítate aj so znížením daňového zaťaženia. O koľko presne?
Odvody by klesli takmer na polovicu oproti súčasnej úrovne z 36 na 19 percent. Zároveň by sa zrušila akákoľvek zásluhovosť v systéme.
Nemalo by to negatívny dopad na štátny rozpočet?
Odvodový bonus je na začiatku neutrálny, takže žiadne vysoké deficity verejných peňazí by nehrozili. V dlhodobom horizonte by ešte zvýšil príjmy do štátnej kasy, vďaka čomu by sa mohli znížiť niektoré iné dane. Viackrát sa robili prepočty a vždy to vyšlo v prospech odvodového bonusu.
Tvrdíte, že chcete podporiť lepšie podnikateľské prostredie. Počas pôsobenia vášho ministra práce Jozefa Mihála však prišlo k zvýšeniu odvodov pre živnostníkov.
Zvýšili sa minimálne odvody, ktoré sa však zvyšujú pravidelne už 15 rokov. Pri zavedení odvodového bonusu by sa ale zrušili.
Niektorým živnostníkom sa však zvýšili celkovo odvody.
To sa len zrušili rôzne výnimky, aby mali všetci rovnaké podmienky. Pri odvodovom bonuse by celkovo klesli odvody živnostníkom o 60 miliónov eur.
Chceli by ste znížiť aj byrokratickú záťaž a zrušiť rôzne profesné združenia. Na Slovensku má veľa skupín obyvateľstva rôzne výhody. Nie je to nereálne?
Chápem, že niektorí ľudia sa nebudú chcieť vzdať dobrovoľne svojich výhod. Preto treba byrokraciu znižovať naraz a rýchlo.
Za vlády Ivety Radičovej ste sa pohrávali s návrhom na zavedenie daňových licencií. Prečo teraz kritizujete tento krok Smeru?
My sme s ničím takým neprišli a určite by sme ani nesúhlasili s daňovými licenciami, lebo ide o socialistický nezmysel.
Čo by ste urobili so sociálnymi balíčkami Roberta Fica?
Zrušíme ich, pretože ide o obyčajnú volebnú korupciu. Napríklad vlaky zadarmo sú obyčajná hlúposť.
Vo volebnom programe navrhujete taktiež vyňatie náboženskej výchovy z povinne voliteľných predmetov. Čo na tom liberálom prekáža?
Lebo je to povinné.
Ale voliteľné.
To nie je proti náboženstvu. Ale alternatívou voči nemu je etika, ktorá sa však zriadi len vtedy, keď sa prihlási aspoň 12 detí. A keď nie, máte smolu a musíte mať náboženstvo. V povinne voliteľné, je slovo povinne oveľa dôležitejšie.
Nebolo by potom lepšie zjednodušiť pravidlá pre povinne voliteľné predmety tak, aby boli dostupnejšie, prípadne s väčším výberom?
Kto to zaplatí? Chceme dať viac slobody tam, kde je dopyt a záujem, nech sa náboženstvo vyučuje. My s tým nemáme žiaden problém. Zmenu navrhujeme preto, aby rodičia, ktorí nechcú, aby ich deti chodili na náboženstvo, ich tam nemuseli dávať.
Približne 80 percent ľudí na Slovensku sa hlási ku kresťanstvu….
Ja hovorím o tých 20 percentách. O čo sú horší? My nezastupujeme 80 percent veriacich, my sme liberálna strana. Chceme viac slobody pre tých, pre ktorých je to dôležité.
Tým 80 percentám rodičom a deťom by ste mohli ale situáciu skomplikovať.
Oni naďalej to vyučovanie môžu mať. My chceme odkomplikovať život tým 20 percentám, a to týmto návrhom.
V rámci vzdelávania chcete dať aj väčšie právomoci riaditeľom jednotlivých škôl pri odmeňovaní. Nedávno vyplával na povrch prípad, keď riaditeľka základnej školy šikanovala a vydierala svojich učiteľov. Nehrozí po zavedení vášho návrhu, že by sa takéto praktiky ešte viac rozšírili?
Vždy sa nájde zlyhanie jednotlivca. Podľa nás je však najlepším riešením, aby riaditelia rozhodovali o odmenách učiteľov, pretože najlepšie vidia, kto si koľko zaslúži.
Kvôli jednej riaditeľke neurobiť zmysluplné pravidlo by bolo hlúpe. Navyše tvrdíme, že riaditelia škôl by mali byť v prvom rade manažéri, a nie učitelia.
V oblasti zdravotníctva chcete poisťovniam umožniť, aby sa ľudia mohli pripoistiť za nadštandard. Vzdávate sa teda zavádzania plošných platieb v zdravotníctve tak, ako to bolo napríklad za Rudolfa Zajaca?
My si myslíme, že v zdravotníctve by mali byť služby rozdelené na dve skupiny. Prvá je základná zdravotná starostlivosť, ktorá dodnes nie je riadne definovaná. Treba to teda spraviť. Táto skupina by pritom mala byť financovaná zo zdravotných odvodov. Hotovo. A čokoľvek navyše, nech je dobrovoľné a nech je platené pacientmi extra.
Tiež by ste umožnili zdravotným poisťovniam bonifikovať poistencov, ktorí žijú zdravo. O tom sa hovorí aj vo svete. Čo všetko by mali lekári zisťovať?
Napríklad váhu. Veľa srdcovocievnych ochorení je práve z nadváhy. A rovnako to je aj pri fajčiaroch a odhaliť sa dajú ľahko aj zdatní alkoholici. Nie som však lekár. Základný princíp je ale ten, že kto žije zdravo, nech platí menej. A to by sa malo týkať aj tých, ktorí chodia pravidelne na preventívne prehliadky.
Patrili by ste do skupiny ľudí, ktorí žijú zdravo?
No… asi ťažko. Fajčím cigary, vodnú fajku, milujem dobré víno. Ale na druhej strane aj športujem.
A keby vás zdravotná poisťovňa bonifikovala, zmenili by ste zdravotný štýl?
Musel by som vedieť, čoho sa musím vzdať, keďže mám aj nadváhu (smiech). Keby som však vedel, že budem platiť výrazne menej, keby som dosiahol BMI 25, konečne by som mal motiváciu schudnúť.
Čoho by ste sa teda vedeli vzdať?
Keby som prestal piť víno, čo je veľký zdroj kalórií, do mesiaca by som mal pupok preč. Ale za to mi to nestojí.
