Štrasburg, 4. 7. 2018 – V piatok sa poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík zúčastnil debaty k bodu „Dokončenie tretieho programu makroekonomických úprav pre Grécko”. Euroskupina sa totiž koncom júna rozhodla, že tretí záchranný balík pre Grécko sa …
… oficiálne skončí, čím sa formálne skončí aj zachraňovanie Grécka. Tretí záchranný balík pre Grécko mal stanovený objem pôžičiek z ESM na maximálne 86 mld. eur. Do 15.6.2018 z neho bolo vyplatených 47 mld. eur. Euroskupina koncom júna rozhodla o vyplatení poslednej, piatej tranže 3. gréckeho programu, vo výške 15 mld. eur.
Formálne sa tretí záchranný balík pre Grécko teda bude predávať ako úspech eurovalu – Grécku sme požičali, Grécko sa pozviechalo, Grécko si začne požičiavať od súkromných veriteľov samo, a Grécko bude samo splácať. Riaditeľ eurovalu Klaus Regling povedal, že …
„Grécko je na najlepšej ceste stať sa úspešným príbehom európskej dlhovej krízy.”
Teraz realita
Grécko prekonalo ekonomickú depresiu. Bohatstvo krajiny sa oproti predkrízovým rokom prudko prepadlo (zoberme rok 2007 ako benchmark):
- HDP na obyvateľa (v parite kúpnej sily) kleslo v rokoch 2007-2017 o takmer 20%.
(Pre porovnanie, slovenské stúplo o vyše 30%). - Verejný dlh v rokoch 2007-2017 vzrástol z 103% HDP na 179% HDP.
- Nezamestnanosť medzi rokmi 2007-2017 vzrástla z necelých 9% na vyše 20%.
Záchranný balík pre Grécko teda nie je úspešný príbeh (aj keď za posledné roky vykazuje grécka ekonomika mierne zlepšenia, nezamestnanosť klesla o 5 p.b. a minulý rok Grécko zaznamenalo 1,4% rast HDP).
Grécko síce formálne pomoc dostávať prestane, no bankrot odďaľuje len prívetivo nastavený splátkový kalendár a súčasné dobré časy, ktoré nám všetkým vybavuje aj ECB cez nízke úrokové sadzby a kvantitatívne uvoľňovanie.
Pri nulových úrokových sadzbách žiadny dlh nie je problém. Otázka je, čo budeme robiť, keď ECB začne dvíhať úrokové sadzby z nuly smerom k dlhodobému priemeru. Budeme opäť na počiatku dlhovej krízy, tentokrát však s omnoho horšími štartovacími podmienkami.
Gréci verejné financie v rámci úsporných programov skutočne konsolidovali a šetrili (majú primárne prebytky, bez dlhu by si odfinancovali verejnú správu sami).
Grécko za svoje hriechy už zaplatilo, a nepohne sa ďalej, ak ho jeho veritelia nenechajú zbankrotovať a odpísať časť dlhu. Mohlo sa tak stať už v roku 2010, grécky dlh mohol prejsť riadnou reštrukturalizáciou, a Grécko sa o rok-dva mohlo vrátiť k rastu bez batoha nových záväzkov.
Každý väčší zahraničný investor už 10 rokov vyčkáva, ako to s gréckym dlhom vlastne dopadne, a už 10 rokov tú snehovú guľu dlhov tlačíme pred sebou prostredníctvom záchranných programov. Chceme týmto „úspešným” príbehom trápiť Grékov ďalšie desaťročie?
Perlička: Argentína minulý rok predala 100-ročné dlhopisy, ale skrachovala už tento rok. Dohaduje si pomoc s Medzinárodným menovým fondom. Teda ich 100-ročné dlhopisy sa znehodnotili o desiatky percent po sotva prvom roku.
Prepis videa: Tretí záchranný balík pre Grécko sa končí
Richard Sulík: Grécko môže byť prepustené z tzv. záchranného programu len preto, že úroky sú na nule.
Nie je najmenší problém obsluhovať nekonečné dlhy, ak sa doba splatnosti stále predlžuje a úroky sú nulové. Keďže bolo treba zachrániť investície francúzskych a nemeckých bánk, nesmelo Grécko v roku 2010 zbankrotovať a teraz pred sebou tlačí obrovský kopec dlhov.
Akonáhle sa znova zavedú trhové úroky, nebude mať Grécko šancu prežiť.
Tzv. záchranný balík pre Grécko urobil z Grécka vazala Európskej centrálnej banky a záchranného fondu. Naďalej platí, že odpustenie dlhov by bolo skutočne jediným možným riešením. Keby sa to bolo udialo už v roku 2010, keby išlo Grécko už vtedy do konkurzu, boli by dlhy odpustené automaticky a zaplatili by to súkromní investori.
Dnes to budú musieť byť verejné prostriedky a budú to platiť daňoví poplatníci.
Ďakujem.
