Rozhovor konzervatívneho denníka Postoj s Richardom Sulíkom o jeho ceste za postom premiéra, stave opozície a o tom, kto bude zodpovedný za úpadok EÚ.
Stretli sme sa v centrále strany, chodby a miestnosti boli vynovené, vymaľované. Všade popri stene boli poukladané veľké fotografie, kde dominoval predseda strany. Na otázku prečo odpovedal, že je v tom nevinne, že za to môžu dievčatá zo sekretariátu, ktorým dal voľnú ruku, ale že je to slušný egotest. V Sulíkovej knižnici bolo vidieť všeličo, Pikettyho Kapitál aj Sidorov životopis Andreja Hlinku. Dofajčil šíšu, chutí mu mätová príchuť, vybavil jeden telefonát a začal rozhovor.
Začnime aktuálne, komentárom k francúzskym voľbám. Čo na vás dýchlo z výsledkov prvého kola?
Štandardné strany sú mimo, stalo sa presne to, čo v Rakúsku, ukazuje to biedu tamojšej politiky. Čakal som, že Le Penová bude v prvom kole prvá a v druhom druhá, inak ma to neprekvapilo. Ak si príliš veľa voličov nepovie, že nemusí voliť, vyhrá Macron.
Čo čakáte od Macrona?
Uvidíme, je veľmi mladý, treba počkať, ako sa vyfarbí. Môže aj nemusí vyhovovať zmene, môže reprezentovať miernu zmenu, je to ešte otvorené, ale rozhodnutie francúzskeho voliča treba rešpektovať.
Le Penová je vaša kolegyňa z Európskeho parlamentu, ako charakterizujete ju?
Nie je to žiadna krajná priavičiarka, ako ju nálepkujú médiá, keď si odmyslíte jej protiimigračný program, kritiku islamu a EÚ, zvyšok jej programu je čistý socík.
V Europarlamente sa správa ako?
Nie sme spolu v jednej frakcii, ale sme obidvaja europoslanci. Správa sa vypočítateľne, jej prejavy majú svoju kontinuitu, dáva to logiku. Nehovorí žiadne ťažké šovinistické reči, žiada zastaviť príval migrantov. To hovorím aj ja (smiech).
Už ste sa s ňou rozprávali?
Nie. Nebola ani príležitosť, príde, keď vystupuje. Je tam aj rečová bariéra, po francúzsky viem päť slov.
Nedávno ste predstavili Európsky manifest, nový program reformy EÚ, zásadne ste sa postavili počas gréckej krízy, aj pri vzniku eurovalu. Dávajú vám v Bruseli pocítiť, že vás majú za radikála? Ohŕňajú nad vami nosom?
Nie, vôbec. S kolegami vo frakcii sa zhodujeme, že naša Reforma EÚ sa stretla so záujmom. Napokon, ja som tie veci nevymyslel sám, zhrnul som to, čo roky „blúdi“ po parlamente, rôzne návrhy a aktivity. Sú za tým stovky hodín roboty viacerých ľudí.
Mimo frakcie?
Začnem slovenskými kolegami, raz do mesiaca máme spoločný obed, diskutujeme o politike, ale atmosféra je uvoľnená, nikto si odo mňa neodsadol (smiech). Ale najmä – označenie radikál neobstojí ani náhodou. Nie som za vystúpenie z Únie, navrhujem reformy s cieľom, aby bola EÚ úspešná. Všetky opatrenia sú v súlade so scenárom číslo 4, ktorý predložil v svojej Bielej knihe Jean-Claude Juncker. Nič radikálne na tom nie je.
EÚ má dnes problém, že všetko vážne, čo sa posledných desať rokov deje, ju rozdeľuje. Euro prinieslo rozdelenie Sever verzus Juh, imigračná kríza Západ verzus Východ. EÚ pôsobí ako organizácia v úpadku, akoby všetko, čo sa vymyslí, malo len rozdeľovať, cítite ten declinizmus?
Áno, vidím to rovnako. Potácame sa od jednej krízy k druhej, proces sa začal v podstate prijatím Maastrichtskej zmluvy, ktorá je tým rozhodujúcim integračným alebo centralizačným krokom. Krízy nasledujú časovo za sebou, väčšinu problémov si Únia spôsobuje sama – nedodržiavaním vlastných pravidiel. Keby bolo Grécko skrachovalo, ako to predpokladali zmluvy, bolo by dávno z najhoršieho vonku, malo by vlastnú menu a žilo by tak ako ďalších 9 krajín mimo eurozóny.
To však mainstream EÚ odmietol, prijalo sa pravidlo, že členovia sa nevylučujú.
A to je chyba. Navyše, ak to tak má byť, nech sa to napíše do zmlúv. Porušili sa články 123 a 125 európskych zmlúv, o zákaze kupovania dlhopisov ECB a o tom, že každá krajina si ručí za svoje dlhy sama. Porušilo sa to v nepredstaviteľnom rozsahu – ECB vykúpila asi dvetisíc miliárd eur štátneho dlhu! V Amerike sa síce tiež „tlačili peniaze“, ale vykupovali sa za ne dlhopisy a teraz tie dlhopisy idú späť na trh a Fed sťahuje naspäť svoje peniaze. V Amerike to funguje, pretože sa kupovali iba kvalitné AAA dlhopisy alebo viazané na zlato. ECB to ale nerobí. Miliardové grécke či portugalské dlhopisy od ECB žiadny investor nikdy nekúpi.
Centrum EÚ si tieto problémy nepripúšťa, problémy narastajú, kam to podľa vás povedie?
Centrum bude časom vymenené. Uvidíme, čo prinesú eurovoľby v roku 2019. Bude viac kritických poslancov a aj viac radikálnych poslancov, čoho sa obávam aj ja, bude tam viac ľudí, ktorí budú celú energiu venovať tomu, aby sa EÚ rozpadla a aby ich krajiny z EÚ vystúpili. To sú extrémne názory. Ak ich tam bude veľa, riziko bude veľké, možno zničujúce.
Vy to chcete zmeniť návratom ku koreňom. Problém je, že niečo také sa v žiadnej medzinárodnej organizácii nikdy nestalo.
Ak je to tak, bude pokračovať erózia. Po brexite príde iné referendum. Wilders nevyhral, Holandsko neodíde, ale ktovie čo sa stane po najbližších voľbách, ktovie ako zareagujú krajiny, ktoré majú problémy s eurom, ako Fínsko alebo Taliansko.
Neobávate sa, že ak žiadate veľkú zmenu, že tým nepriamo prispievate k rozpadu EÚ?
Ako to myslíte?
Centrum zmeny neprijíma, mocnejú radikáli na okrajoch, máme tu mentalitu úpadku a vy žiadate krok späť.
Ak centrum neprijme potrebné zmeny, bude to ich zodpovednosť. Ja chcem počuť argument. Prečo potrebujeme tri sídla EÚ, prečo potrebujeme európsky sociálny výbor atď. Plytváme zdrojmi na inštitúcie, ktoré nemajú prínos ani zmysel.
Sú ešte v Europarlamente poslanci, ktorí majú rešpekt naprieč spektrom alebo už každý hovorí iba k tým svojim?
Ešte to nie je také zlé, sú tam aj takí ľudia. Napríklad Elmar Brok, často s ním povedzme nesúhlasím, ale vždy si ho vypočujem. Vidieť to aj na sále. Keď rečním ja, sála je skoro prázdna, je tam povedzme 40 poslancov, keď on, tak ich je tam povedzme 100-150.
Vás ale v EP poznajú dobre, nie?
Myslím, že celkom áno. Nemeckí a rakúski poslanci ma poznajú asi všetci, občas ma osloví aj niekto z ostatných.
Váš pohľad na EÚ je ekonomický, kritérium efektivity je najvyššie, ale keď príde reč na imigráciu, myslíte inak, zohľadňujete kultúrne aspekty…
… ako to?
V zmysle, že ne-absolutizujete potreby trhu, tak myslí Ivan Mikloš, liberálne médiá a ďalší. Vy ste sa postavili proti príchodu nových pracovných síl zo Srbska.
Roky rokúce nariekame, že máme vysokú nezamestnanosť. Vo všetkých relevantných prieskumoch to vychádza ako najväčšia obava slovenských voličov. Konečne nezamestnanosť klesá, hoci je stále vysoká, miestami začína byť problém s pracovnou silou. Čo by sme sa mali tešiť, že sa zlepšuje trend, chceme hneď skočiť z dažďa pod odkvap a húfne sem dovážať pracovnú silu.
Osobne si pritom nemyslím, že to nesmieme robiť, len tvrdím, že štát by sa mal zamerať na iné veci, ako je dovoz pracovnej sily.
Napríklad?
Napríklad uvoľniť exekúcie. Desaťtisíce možno až stotisíc ľudí je blokovaných exekúciou, keby začali pracovať, vedia, že príde exekútor a plat im zoberie. Tam treba niečo robiť. Nie som zástancom generálnych pardonov, ale ak dnes vieme povedať, že sme pred pár rokmi nastavili podmienky exekúcií zle, tak to oprávňuje k jednorazovej náprave stavu. Zároveň treba zmeniť pravidlo, aby bol exekútor platený veriteľom, a nie dlžníkom. Toto opatrenie by uvoľnilo množstvo ľudí, ktorí môžu pracovať.
Po druhé sa vláda má snažiť, aby sa čo najviac slovenských občanov z cudziny vrátilo domov, treba vymyslieť aktivity, ako tomu pomôcť. A po tretie, ak potom bude stále nedostatok pracovných síl, bude to dobrý dôvod na to, aby sme prestali dotovať uhoľné bane. Fico to, samozrejme, neurobí, lebo odtiaľ dostáva úplatky zabalené v alobale, ako sme sa dozvedeli z výpovede pani Jánošovej. Ale urobiť to treba. Nedotujme uhoľné bane, ale dotujme preškolenie štyroch tisíc baníkov a investujme do toho, aby robili prácu v okolí Prievidze, po ktorej je dopyt a štát na ňu nemusí doplácať.
Váš argument teda nie je primárne proti pracovnej sile, ale upozorňujete na domáce rezervy.
Rešpektujem slobodu pohybu, ako jednu zo základných štyroch slobôd EÚ, ale nemyslím si, že by to vláda mala takýmito programami povzbudzovať. Aktívna má byť inde a inak.
Prejdime k politike. V akom stave sú opozičné vzťahy rok po voľbách?
V dobrom. Mne pobyt v EP prospieva, som rád, že sa nemusím do týchto žabomyších vojen zapájať. Neničí to moje vzťahy s politikmi vládnej koalície, nie všetci sú grázli, po druhé nemusím byť súčasťou konfliktov v opozícii.
Nemyslel som vás osobne, skôr úroveň politických vzťahov. A ten vyzerá zúfalo. Matovič má konflikt azda s každým, čím viac o Kollárovi vieme, tým je jeho nedôveryhodnosť viac potvrdená a Kotleba je silnejší než pred rokom.
Treba hovoriť od prípadu k prípadu. Pri Kotlebovi bola chyba nepozývať ho do televíznych diskusií a nehovoriť s ním. Tváriť sa, že neexistuje, je nezmysel, ako keď si malé dieťa zavrie oči a myslí si, že ho nikto nevidí. Riešenie je pozývať ho do TV diskusií a žiadať, aby svoje hlúposti v diskusii obhájil.
Jeho však nevolia ľudia kvôli programu, ale z protestu.
Áno, ale potom platí, že máme riešiť problém, na ktorý poukazuje, ktorý ho robí silnejším. Ľuďom prekáža rozkrádanie štátneho majetku politikmi, kým budeme mať kleptokratov pri moci, to riešiť nevieme. Robert Fico je chodiace potvrdenie vlády kleptokratov, už len tým, kde býva. A nič sa nedeje. Nemôžeme sa čudovať, že Kotleba rastie.
Problém je, že kým tam Kotleba bude, najmä ak bude silnejší, pravicová vláda nie je možná. Nie je na ňu väčšina.
To si nemyslím. Ale voľby sú o vyše dva a pol roka, dovtedy svet môže vyzerať inak. Mám svoju predstavu, ako to bude, ale nebudem o tom zatiaľ hovoriť. Sme pripravení na predčasné voľby, ale v roku 2020 budeme pripravení ešte lepšie.
Vznik pravicovej vlády nebrzdí len prítomnosť Kotlebu, ale jej prekážkou sú aj Matovič a Kollár. Viete si predstaviť vládu, kde by spolu sedeli Bugár a Matovič?
To si neviem predstaviť, lebo ich konflikt už dávno prerástol do osobnej roviny. Ale zbytočne predbiehame. Túto vec naozaj nemusíme riešiť teraz.
Ale práve na to je opozičný čas, aby sa strany zblížili a ukázali, že vedia vládnuť, keď získajú väčšinu.
Viem, že nás táto úloha čaká, ale ešte chvíľu počká. Nemusíme to riešiť teraz.
O čom ale svedčia župné voľby? To dohadovanie sa na koalíciách, kandidátoch? Vysielate tým signál verejnosti…
Župné voľby nesvedčia o ničom. Jednokolová voľba to len skomplikovala. Sú to väčšinové voľby, preto svedčia o niečom inom, rovnako ako komunálne voľby, z toho by som si hlavu nerobil.
Jednu vec povedzte, viete si predstaviť fungovanie vládnej koalície s Igorom Matovičom?
Nebudem na to odpovedať, treba počkať, ako bude vyzerať politická situácia pred voľbami a najmä deň po voľbách.
Naša politika sa v mnohom stala menej vypočítateľnou, ale v niektorých základných črtách je dlhodobo stabilná. Napríklad v pomere jednotlivých táborov. Vy ste nahradili SDKÚ…
… ďakujem, tomu porovnaniu sa nebránim. Tábory síce stabilné sú, voliči pravice odmietajú Fica a naopak, ale nestabilná je volebná účasť. Pozrite sa na voľby 2012, pravica prepadla, pretože desaťtisíce jej voličov neprišlo k voľbám. Boli znechutení. To sa môže aj otočiť.
V mojej náplni práce momentálne je, aby sme smerovali k 20 percentám. Pred voľbami sme mali podľa mnohých skončiť mimo parlamentu a pozrite sa, kde sme.
Otázka je, či v skutočnosti nečelíte otázke, že ak sa chcete dostať do vlády, či nebudete musieť vytvoriť vládu s Robertom Ficom, pretože inak to nebude možné.
V tom máme úplne jasno, Smer aj Roberta Fica sme vylúčili. My ideme Fica nahradiť, nie s ním koalovať.
Môže vzniknúť patová situácia, že to bude nevyhnutné.
Je našou úlohou voličom dostatočne jasne vopred hovoriť, aby sa pokúsili vec vyriešiť vo voľbách, lebo patová situácia nič nevyrieši. Už sme to zažili v malom, keď strany SKOK, SDKÚ, Šanca a Paškovi junáci TIP mali v októbri 2015 v prieskumoch spolu 8,5 percenta. Snažili sme sa ľudí upozorniť, aby im neprepadli hlasy, nakoniec mali vo voľbách tieto štyri strany dve percentá. Prieskum mohol klamať, ale nakoniec prepadlo málo hlasov. Voliči nie sú hlúpi. Najmä nie pravicoví. Netreba sa báť.
Na vašej ceste za postom premiéra je aj ďalšia prekážka. Ak chce byť liberál v relatívne tradičnej krajine premiér, musí ukázať, že vie prekročiť hranice svojej ideológie. Príkladom je povedzme Viktor Orbán. Vy ste to doteraz neurobili…
… to si nie som celkom istý (úsmev). Pozrite si, čo hovorí kaviareň. (Smiech.)
Áno, v imigračnej téme stojíte inde.
Tam ale nemám čo prekračovať, 90 percent ľudí si myslí to isté čo ja. Iba jedno percento obyvateľstva vníma islam ako obohatenie našej kultúry. To viem z prieskumu, ktorý som si nechal spraviť.
Ste teda pripravený pokračovať na tejto ceste? Chcete ukázať, že sa viete trochu rozkročiť, že nie ste len liberál alebo ako to nazvať?
To je práve tá otázka, ako to nazvať. Pred časom som povedal, že nie som liberál európskeho typu a bolo to všemožne prekrútené. Som platený z daní slovenských občanov, preto je mojou povinnosťou bojovať za slovenských občanov. Neupieram slobodu občanom Afganistanu, ale zodpovedám sa občanom Slovenska.
To je v poriadku, ide o to, že vy máte v programe stále rôzne krajne liberálne návrhy, ako divoké eutanázie a podobne.
Dôležitejšie ako niektoré návrhy sú postoje, niektoré témy sú menej dôležité, preto ma až tak netrápia. Ak hovoríte o eutanázii, naša najdôležitejšia hodnota je osobná sloboda, nech sa každý rozhodne sám, preto som za eutanáziu. Ak chcú spolu žiť homosexuáli, nevidím dôvod, aby štát robil prekážky. Ale zároveň hovorím, že rodina je základ našej spoločnosti. Nemôže to byť inak, keby tu žili len homosexuáli, zanikneme v priebehu jednej generácie. Myslím si, že to ani homosexuál nemôže spochybniť.
Vnímate, že nejde len o osobnú slobodu ale ideológiu, ktorá mení spoločnosť. Napríklad v Holandsku, kde boli zavedené eutanázie, rastie počet ľudí, ktorí končia život eutanáziou, a tie čísla ukazujú, že ide o omnoho vyššie čísla, ako sú prípady, ktorými sa pôvodne argumentovalo.
Neviem o tom, preto sa k tomu neviem vyjadriť. Ale ak je niekto nevyliečiteľný, trpí a chce zomrieť, aký zmysel má za drahé peniaze udržovať ho pri živote?
Problém je, že to mení celú kultúru, rastie podiel ľudí, ktorí končia svoj život eutanáziou a spoločnosť, ktorá by im mala pomáhať, to ignoruje, menia sa medziľudské vzťahy a dlhodobo spoločnosť.
Ja ale nehovorím o tejto skupine, hovorím len o tých, ktorým pomôcť nevieme a trpia. Okrem toho, ak sú eutanázie dnes zakázané a povolíte ich, je predsa logické, že počet úmrtí eutanáziou stúpne.
To sa však nedá oddeliť, ideológia je príliš silná, vstúpia do toho štátne peniaze, agentúry, nedá sa to zastaviť.
Zachádzate do ťažkej debaty, chcem preto povedať jednu vec. Jedna vec je, čo sú moje a naše osobné postoje a iná vec, za čo chceme bojovať. Eutanázia to nebude. Zato vám viem veľmi jasne pomenovať osem priorít, ktorým sa venovať budeme.
Ešte zostaňme chvíľu pri týchto témach, ide mi o ideológiu v pozadí. Ak si vezmete homosexuálne manželstvá…
… partnerstvá, ja rešpektujem, že manželstvom môže byť iba vzťah muža a ženy.
… ale to nejde, pretože Európsky súdny dvor rozhodol, že tam, kde majú schválené partnerstvo, musí mať tento vzťah rovnaké výhody ako manželstvo, inak je to diskriminácia. Otázka ale znie: vy tvrdíte, že rešpektujete manželstvo, ale tam, kde boli schválené manželstvá osôb rovnakého pohlavia, tak tam automaticky vznikne ideologická platforma, ktorá perzekvuje tých, ktorí zastávajú tradičné manželstvo? Tie veci sa nedajú oddeliť.
Pozrite, keď niekto prevezme vyživovaciu povinnosť za niekoho iného, je mi jedno, či sú homosexuáli, považujem to za dobrý jav, preto navrhujeme registrované partnerstvá aj pre heterosexuálne páry.
To je práve katastrofa.
Prečo? Ja žijem s družkou, máme dve malé deti, prečo si nemôžem uplatniť nezdaniteľné minimum? V čom som horší? Máme spolu štyri deti, prispel som k demografii viac ako nejeden konzervatívec, ktorý má plno rečí… (Úsmev.)
Lenže nejde o vás, zákon je norma pre celú spoločnosť, formuje všetkých, nielen vás.
V čom by boli tie registrované partnerstvá heterosexuálov takou pohromou?
Podporilo by to nestabilitu zväzkov, viac detí by vyrastalo bez obidvoch rodičov…
… dnes je tak ľahko možné sa rozviesť…
… ale trend sa môže ešte zhoršiť…
… už nemá kam, kto dnes chce, ten sa rozvedie, také jednoduché je rozviesť sa. Ja som dobrý príklad, rozviedol som sa, myslíte si, že mojim deťom niečo chýba?
Opakujem, že nejde o vás, ide napríklad o chudobnejších ľudí, dôsledkom rozvodov a života mnohých detí s jedným rodičom je väčšia chudoba.
Donútite ich zotrvať v manželstve, bude biť manželku a prepije celú výplatu, to je riešenie?
Hovoríme o registrovaných partnerstvách pre homosexuálov, a teda niečom, kde je ľahšie odísť od manželky a detí. Ak sa to bude viac liberalizovať, bude viac chudoby a bude musieť byť silnejší sociálny štát, čo vám prekáža, dokazujú to dlhodobé americké štúdie.
Nie som si istý, s Amerikou si trúfam oponovať. Opisuje to Charles Murray v knihe Příliš mnoho dobra. On ukázal, ako zlý sociálny systém zhoršil situáciu v Amerike, nie zákaz rozviesť sa.
Nehovoríme o zákaze rozvodov, navyše tá kniha je špeciálne o čiernej Amerike, ale aj ona ukazuje, že ak nie je čierna rodina stabilná, ak sa zvyšuje nestabilita, dôsledkom je kriminalita a chudoba.
Ale v prvom rade ukazuje, ako zle pôsobil zle nastavený sociálny systém. Systém musí byť nastavený inak, spravodlivo.
Otázka je, ak budete podporovať iné formy spolužitia rovnako ako manželstvo…
… ja ale nehovorím rovnako, nech sú napríklad podporované deti…
… aj tam ale platí, že tým sociálny štát zmocnie, že ho to naštartuje v nových oblastiach.
Hlavný problém sociálneho štátu dnes je v bariére medzi pracovaním a nepracovaním, to priamo nemá dočinenia s rodinou, ale s tým, že ak niekto pracuje, je zaťažovaný odvodmi a neskôr daňami, že tento systém nemotivuje časť ľudí pracovať, na čo potom dopláca spoločnosť. To považujem za hlavný problém.
Vrátim sa k pôvodnej otázke, či neplánujete napodobniť Orbána, ktorý bol pôvodne liberál, neskôr národný liberál a dnes je nacionalista a konzervatívec. Alebo Roberta Fica, ktorý spoločnosti dohodou s cirkvami ukázal, že nie je len socialista alebo bývalý komunista, ale vie prekročiť hranice ideológie.
Fico pred 15 rokmi narozprával všelijaké veci…
Veď práve. Nechystáte sa ho napodobniť?
Rozdiel medzi Ficom a mnou je v tomto: Politiku možno robiť dvomi spôsobmi, nehovorím, ktorý je dobrý a ktorý zlý, len konštatujem. Jeden prístup je, že si zistíte v prieskumoch, čo chcú ľudia počuť, a to budete robiť. Druhá možnosť je, že máte nejaké presvedčenie a snažíte sa ľudí presvedčiť, že je správne a aby vás preto zvolili. Fico reprezentuje ten prvý prípad, ja som ten druhý prípad. Za desať rokov, čo sa verejne vyjadrujem, to je odkedy som si založil blog na stránke Sme, nenájdete žiadne vážne otočky v mojich postojoch.
Chápem ale spoločenskú realitu, preto hovorím, že ani eutanázie, ani registrované partnerstvá nie sú pre nás priority. Myslím, že už to nás robí prijateľnými pre väčšiu skupinu voličov. Som ochotný sa aj zaviazať, že budeme navrhovať a presadzovať len to, čo je v našej vízii. Toto si síce budeme myslieť naďalej, ale budeme to navrhovať až niekedy v budúcnosti, keď spoločnosť zmení názor. Nechcite, aby sme zmenili svoje vlastné presvedčenie, aj vy máte to svoje.
To je v poriadku, pýtam sa na ochotu ku kompromisu. Existuje ešte jedno rozlíšenie v politike, inak rozmýšľa predseda malej strany, ktorá je tretím-štvrtým partnerom v koalícii, inak rozmýšľa predseda strany, ktorý chce byť premiérom a musí rôzne strany a spoločenské prúdy spájať.
Veď my sme sa hodne umiernili. V roku 2010 pred voľbami sme hovorili o osobných slobodách, registrovaných partnerstvách, odluke cirkvi a štátu, dekriminalizácii marihuany a podobne. V roku 2012 sme bojovali o záchranu, ale v 2016 sme už hovorili o zvýšení životnej úrovne pre všetkých. Mali sme to síce v programe, ale ľudia chápali, čo je naša priorita. V roku 2020 pôjdeme do volieb ešte s niečím iným. S tým, že ako strana sme pripravení prevziať zodpovednosť. Dnes viem povedať, že SaS má na to, aby sme to po 10 rokoch mohli povedať.
Dnes kresťanov v niektorých otázkach nezastupuje nejaká strana, keďže kresťania volia rôzne strany, ale cirkev. Viete si predstaviť nejakú dohodu s cirkvou?
Pred časom som sa stretol s tajomníkom KBS Antonom Ziolkovským a mali sme veľmi dobrý rozhovor. Ale viete, ja som ateista a veriaci zo mňa nebude…
… to nehovorte, lebo to nemôžete vedieť, ak rešpektujete slobodu, musíte to pripustiť (smiech).
Dobre. (Smiech.) Cirkev ale nie je politická sila, neschvaľuje zákony.
Ani ho nežiada, je len súčasťou verejnej diskusie.
V tom sa zhodneme. Chcem povedať, že sme tolerantná strana. Tí, ktorí si dnes hovoria, že sú liberáli, ako napríklad pán Šimečka, títo ľudia sa síce nazývajú liberálmi, ale sú to mimoriadne netolerantní ľudia k iným názorom. Liberál nemôže byť tak zákerne netolerantný k iným názorom. Moja definícia liberalizmu stojí na tolerancii. Napokon máme v strane aj kresťanov, dokonca aj troch moslimov. (Úsmev.)
Druhá vec, ktorá vám chýba, aby ste vedeli presvedčiť krajinu, že môžete byť premiérom, je, že vám chýbajú ľudia, napríklad silná dvojka.
My máme niekoľko dobrých dvojok.
Ak ich je niekoľko, to znamená, že nie je žiadna.
Kto to povedal, nevymysleli ste si to teraz? Zato, že tu za Dzurindom chodil Mikloš? A načo bola Ficovi silná dvojka? Minulé leto sme mu ju zostrelili, čo z nej teraz má? Keby mal tím, bol by na tom lepšie.
Rozumiem tomu, čo hovoríte, keď chcete prevziať zodpovednosť, že chcete pôsobiť kompetentne. To je niečo, čo volič cíti a čo má veľký význam. Myslím si, že to ešte nemáte, ale je dobre, ak to chcete mať, a z opozície máte k tomu najbližšie. Práve s tým súvisí otázka, že vám chýbajú kandidáti na ministrov vnútra, zahraničia či financií.
Máme ešte tri roky čas. Je jasné, že sú to kľúčové rezorty, my nepustíme z rúk najmä tie najproblematickejšie, napríklad zdravotníctvo. Práve preto, že to vnímam ako obrovský problém. Tento rozhovor vedieme veľmi skoro, chápte, prosím, že ako zástupca médií ste pre mňa nebezpečný človek (smiech), berte to priateľsky, existujú vnútorné veci a niektoré plány, ktoré nemienim teraz zverejňovať.
