SaS by do vlády s kotlebovcami nešla ani za cenu ďalšej vlády Smeru, hovorí v rozhovore pre SME jej predseda a europoslanec Richard Sulík.
Aké máte v súčasnosti vzťahy s Martinom Poliačikom, ktorý je vaším najhlasnejším názorovým oponentom?
„Ako s inými členmi. Normálne. Nejdem mu odtrhnúť hlavu za to, že prezentuje iný názor. Naopak, dosť si zakladám na tom, že za posledných osem rokov to bolo v SaS vždy dovolené.“
Odstavili ste ho však z pozície tímlídra a dnes nemá takmer žiaden vplyv na politiku SaS. To vyvoláva dojem, že sa zbavujete svojich oponentov.
„Už som v minulosti vysvetľoval, že od tímlídrov očakávam, že sa budú venovať výlučne svojej téme, čo bolo u neho školstvo. On to nerobil a vyjadroval sa ku všetkému možnému. Bol vopred upozornený, aby sa venoval svojej oblasti, inak budem musieť vymeniť tímlídra. Nič iné v tom nie je. Tímlídrov sme počas existencie strany menili možno 25-krát.“
Ak by sa rozhodol, že odíde zo strany, prehovárali by ste ho, aby zostal?
„Viedol by som s ním na tú tému diskusiu.“
Akých voličov sa snaží v súčasnosti osloviť SaS?
„Akýchkoľvek, ktorí súhlasia s našimi postojmi.“
Má SaS stále záujem aj o voličov, ktorých prezývate slniečkarmi a ktorí stranu volili vo voľbách kvôli Poliačikovi?
„Ale áno. Martin osloví svojich, Lucia Ďuriš Nicholsonová svojich a dokopy sa to nazberia. Veľa ľudí mi písalo, že volili stranu SaS napriek mne. Iní mi zasa písali, že ju volili práve kvôli mne. Voliči nikdy nebudú úplne rovnakí. Na druhej strane nesmieme vysielať príliš rozporuplné signály. Tá hranica je často tenká a nedá sa presne určiť, kedy rozmanitosťou dokážete osloviť širšie spektrum voličov a kedy to s ňou preženiete tak, že vysielate navonok zmätočné, iritujúce signály. Na to si treba dať pozor.“
Aké signály vysiela SaS teraz?
„Je to pocitová vec, ale myslím, že už sme na hrane. Už by sme nemali tú rozmanitosť viac rozširovať, lebo potom to naozaj bude pre voličov zmätočné.“
Verejnosť môžu miasť aj vaše názory. Najnovšie hovoríte, že nie ste európsky liberál. Kedy ste prišli na to, že ním nie ste?
„Keď som sa stal europoslancom. Automaticky som sa stal súčasťou liberálnej frakcie ALDE, no už v prvých mesiacoch mi začalo byť čudné, keď som počul, že treba viac Európy, viac integrácie, viac kompetencií do Bruselu. Pochopil som, že európski liberáli sú vlastne socialisti, a preto som prešiel do inej frakcie. Teraz je tá téma zrazu aktuálna preto, lebo som bol diskutovať s Havranom o tom, či som, alebo nie som fašista, a povedal som tam aj túto vetu.“
Považujete sa stále za liberála? Akého typu?
„Považujem sa za bojovníka za slobodu jednotlivca, konkrétne občana Slovenska. Vždy mi záležalo na tom, aby sloboda ľudí bola väčšia, ale až časom som zistil, že primárny cieľ európskych liberálov nie je zvyšovať slobodu jednotlivca, ale vychovávať ich, robiť z nich lepších ľudí a starať sa, aby všetci mali rovnako veľa. Pre mňa sú to rovnostári.“
Jedna z definícií liberalizmu je sloboda pre každého bez rozdielu. Súhlasíte s tým?
„Jasné, že súhlasím.“
Ale vy pri nej robíte rozdiely. Slobodu a práva vzťahujete len k občanom Slovenska.
„My sme tu už takí dopletení z liberalizmu, že teraz sa ideme tváriť, že všetci ľudia na svete majú mať na Slovensku rovnaké práva. To nie je pravda, tak by to nemohlo fungovať. Všetci ľudia na svete nemôžu mať právo na pobyt, lebo by sa sme sa tu možno nepohli. Občania Slovenska majú právo rozhodovať cez nimi volených politikov, kto tu bude žiť. Toto tvrdenie je aj liberálne. Ak by sem malo prísť niekoľko tisíc ľudí navyše z úplne iných kultúrnych okruhov, tak to zaručene zníži mieru slobody občanov.“
Pri zakladaní strany ste napísali, že v 21. storočí v strede Európy nesmieme nikoho nechať hladovať a byť ľahostajní k bolesti. To už neplatí?
„Áno, stred Európy, čiže Slovensko. Sme za zavedenie odvodového bonusu, ktorý garantuje každému človeku životné minimum a základnú zdravotnú starostlivosť, aj keď na to neprispel. To je pre mňa solidarita, postarať sa o to, aby občania Slovenska boli navzájom solidárni.“
Keby mal niekto na území Slovenska bez štátneho občianstva zomrieť hladom či mať bolesť, k tomu už budete ľahostajní?
„Chytáte ma za slovíčka. Keď dôjde k nejakej výnimočnej situácii, napríklad turista zo Senegalu sa zraní, musíme mu úplne logicky pomôcť. Ale týmto som chcel povedať, že nebudem vyvíjať nejakú snahu, aby základná miera solidarity bola zabezpečená napríklad v Portugalsku. Aj keď im to doprajem aj so všetkými možnými právami, nie je skrátka mojou úlohou bojovať za ne. Teraz som na Slovensku, som občanom tejto krajiny, tu mám voličov, ktorým sa zodpovedám.“
Takto ste to vnímali vždy?
„Päť rokov dozadu migranti neboli témou a nemal som dôvod sa k tomu vyjadrovať. Ak by som mal, tak sa vyjadrujem presne takto.“
Nie sú vaše posledné vyjadrenia len marketingový ťah, lebo v Európe aj v dôsledku utečeneckej krízy sú nacionalistické hnutia populárne?
„Jasné, vždy sme mali snahu osloviť čo najviac voličov, ale nikdy sme ich neoslovovali s myšlienkami, s ktorými by sme sa neboli stotožnili. Ja vám teraz ani neviem povedať, či pojem európsky liberál za tie roky mutoval, alebo bol vždy taký, ale ja som si to všimol, až odkedy som europoslancom. Ale je úplne jedno, ako sa to dieťa volá, podstata sa nezmenila. Zoberte si náš program z roku 2010 a 2016. Nenájdete tam podstatné filozofické rozdiely, len sa to aktualizuje a vyvíja.
Čo dekriminalizácia marihuany a registrované partnerstvá?
„Máme to v programe.“
Ale nehovoríte o nich ani zďaleka tak často, ako keď strana začínala.
„To priznávam. Naša komunikácia bola vtedy viac nastavená na toto.“
Prečo? Lebo to bola ľúbivá téma pre prvovoličov?
„Určite aj preto, chceli sme sa nejako presadiť. Bola tu SDKÚ aj Most, ktorý sa vtedy tváril ako pravicová strana. Bolo celkom primerané, že my ako juniori sme oslovovali menšie skupiny voličov. Situácia sa ale medzičasom zmenila. Dnes sme my tá pravicová strana, od ktorej volič čaká, že bude zostavovať vládu, že prevezme zodpovednosť za Slovensko a nielen za to, či bude marihuana dekriminalizovaná. V rámci tejto zmeny sa mení aj naša rétorika, ale rozhodne nie naše základné postoje.“
Ale ak to má raz strana v programe, nemala by to presadzovať?
„Mala, ale závisí to od okolností. Čisto hypoteticky, ak prezident Kiska vstúpi do Progresívneho Slovenska a naša strana by s nimi vedela postaviť vládu, viem, že sa s nimi nedohodnem v otázke migrantov. Ak by sme však dohodli na niečom z nášho programu, poviem len príklad, na dekriminalizácii marihuany, tak napriek ich postoju pri migrantoch do toho bez najmenšieho zaváhania idem.“
Akú má jednotlivec, ktorý je občanom Slovenska, slobodu, keď sa nemôže rozhodnúť, či vstúpi, alebo nevstúpi do manželstva, lebo taká možnosť pre neho neexistuje? Narážam na to, že ste proti homosexuálnym manželstvám.
„Áno. Toto je na diskusiu. Človek si tiež stanovuje nejaké priority. Vnímam, že štát hádže homosexuálnym párom polená pod nohy. V prvom rade som za to, aby s tým prestal a mohli by si napríklad uplatniť nezdaniteľné minimum alebo dediť bez komplikácií. To odstráni aj registrované partnerstvo. Potom už budú mať rovnocenné postavenie pri problémoch, ktoré im štát robí.“
Nebudú, lebo ak sa bavíme o slobode jednotlivca, ktorú spomínate, stále sa v porovnaní s heterosexuálmi nemôžu rozhodnúť, či budú manželmi, alebo nie.
„Áno, zrejme by to slobodu jednotlivca zvýšilo, ale ja teraz určite preto nepôjdem na barikády. Toto je už téma, ktorú nepovažujem za natoľko dôležitú, lebo reálne problémy by po zavedení registrovaného partnerstva už nemali.“
Už ste sa rozprávali s Andrejom Dankom od vášho sporu v RTVS na tému tajného stretnutia v Hainburgu? Aké sú vaše vzťahy?
„Nie, nerozprával som s ním, odkedy sme boli v RTVS, kde urobil hrubú indiskréciu. Najprv ma pozve na dôverné stretnutie do Rakúska, o ktorom nemá nikto vedieť a pri prvej príležitosti to vybalí. Neviem, čo mu práve vtedy prešlo hlavou, rovnako, ako by možno dnes nevedel vysvetliť, čo mu išlo hlavou, keď bozkával výložky.“
Zmenilo to váš postoj k nemu ako k prípadnému politickému partnerovi do budúcnosti?
„SNS je pre nás naďalej možný koaličný partner. Ale sú tri roky pred voľbami a všetko je to teraz úplne nepodstatné. No pochybujem, že SNS s týmto predsedom bude mať nejaký valný výsledok.“
Možno pre voliča je podstatné, aby vedel s kým je strana SaS ochotná spolupracovať a s kým nie. Jednoznačne ste sa vymedzili zatiaľ voči Smeru…
„A voči Kotlebovi.“
Čo sa zmenilo, že už nie je pre vás prijateľný partner na diskusiu, hoci v roku 2009 ste sa s ním stretli?
„To, že som sa s ním vtedy stretol, neznamená, že by som s ním išiel do koalície. Stretol som sa aj s Ficom a nešli sme do koalície. S Kotlebom som sa stretol, lebo som chcel vedieť, čo je zač. Ale šípil som, že podaktorí komentátori, politológovia alebo časť verejnosti to môže vnímať ako problém, preto som ho poprosil o utajené stretnutie, tak ako Danko mňa. Ja som to však narozdiel od neho nevyklábosil. Bohužiaľ, to urobil Juraj Miškov.“
Na to, aby ste zistili, čo je zač, ste sa museli stretávať? V tom čase pochodoval v uniforme a polícia ho zadržala pre zvolanie „na stráž.
„Ja som o ňom vedel to, čo bolo známe, ale pri hodinovom rozhovore medzi štyrmi očami získate lepšiu predstavu, ako zmýšľa, aké má plány. Sú veci, ktoré sa nedozviete z médií a ako politik ich potrebujete vedieť. Nikdy som sa nevyjadril v zmysle, že to ľutujem. Ľutujem, že som sa stretával s Kočnerom. Ale stretnúť sa s Kotlebom, s Dankom, tam problém nevidím.“
Danko nepochoduje v uniforme, nezdraví sa „na stráž“, ústavný súd mu nezakázal stranu, a nevelebí slovenského vojnového prezidenta Tisa, za ktorého vlády deportovali desiatky tisíc židov. Nie je v tom zásadný rozdiel?
„Dobre, ale ja som sa nestretol s Tisom.“
Áno, stretli ste sa s človekom, ktorý ho uznáva.
„Stretol som sa s človekom, o ktorom som predpokladal, že jedného dňa bude v parlamente. Ak tu je nejaký problém, je to otázka, prečo je človek ako Marian Kotleba v Národnej rade. To, že som sa s ním stretol je úplne nepodstatné, je to len zástupný problém. Bolo to jedno stretnutie sedem rokov dozadu.“
Od Kotlebu ste zisťovali, či si je vedomý, že môže odlákať hlasy SNS, ktoré mohli zavážiť pri vzniku vlády so Smerom, čo sú pragmatické pohnútky.
„Áno.“
Kde má vaša pragmatickosť hranice?
„Nie som pripravený v mene pragmatizmu ospravedlniť akýkoľvek zločin. Napríklad bytostne nesúhlasím s pragmatizmom typu, ktorý realizoval Tiso. Aby sa na Slovensku ľuďom darilo, poslal 70-tisíc židov niekam s tým, že nemal inú možnosť. Pragmatické by bolo súhlasiť aj s peniazmi do Grécka, lebo som si mohol povedať, že to aj tak schvália a že aspoň budeme vo vláde. S tým som bytostne nesúhlasil.“
Dajme tomu, že po najbližších parlamentných voľbách by nastala situácia, že bez Kotlebu by ste nemohli vytvoriť väčšinovú vládu a vládol by tak opäť Smer. Išli by ste s nimi?
„Nie. Pragmatickosť sa končí pri zásadných postojoch. Stretnúť či nestretnúť sa s Kotlebom – to nie je zásadný postoj, to je možno nejaká póza, že ja sa s ním nestretnem. Ale byť spoluzodpovedný za to, s kým som vo vláde, je zásadná vec.“
Nepristúpili by ste ani ich tichú podporu?
„Takej vláde ja neverím. Ja neverím žiadnej tichej podpore.“
Po minuloročných voľbách ste o takej rokovali s Kollárom zo Sme rodina.
„Na začiatku to možno bola ich predstava, ale počas rokovaní sme si to vysvetlili. Nakoniec súhlasili, že budú súčasťou koalície, s nárokom na ministerstvo zahraničných vecí, kde bude nejaký expert.“
Čiže s kotlebovcami by ste do toho išli?
„Ak sa ma pýtate na konkrétnu tichú podporu kotlebovcov, určite nie. Bolo by to veľmi labilné, vydierali by a tlačili.“
Hlavný dôvod je obava z vydierania, a nie to, aké majú názory?
„Vydierali by, aby sa realizovali ich fašistické názory. Rovnou daňou by ma nevedeli vydierať, lebo tú máme v programe aj my.“
