Brusel 25.2. 2015 – Vystúpenie Richarda Sulíka v europarlamente v rámci rozpravy k téme: Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2013. Základnou úlohou ECB je dodržiavať stabilitu v eurozóne. Európska centrálna banka však dlhodobo robí presný opak, …
Richard Sulík v rámci rozpravy k téme: Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2013, vysvetľuje eurokomisárovi pre menu, prečo Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne.
… čoho dôsledkom je aj neustály nárast dlhov v eurozóne. Lacné úvery od Európskej centrálnej banky pre štáty tak síce môžu upokojiť dnešnú situáciu, no do budúcnosti prinášajú potenciálne oveľa väčšie problémy, vrátane možnosti výrazného narušenia stability eurozóny. Najväčšou hrozbou pre euro je tak práve nadmerne iniciatívne vedenie Európskej centrálnej banky.
Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2013 – návrh uznesenia Európskeho parlamentu
Výber zaujímavých citácií z výročnej správy Európskej centrálnej banky za rok 2013 + moje komentáre.
Ako OMT naštartovalo ďalšie nezodpovedné zadlžovanie krajín
“keďže úspech oznámenia programu priamych menových transakcií, pokiaľ ide o znižovanie úrokových sadzieb úverov, by členské štáty nemali využívať ako príležitosť vyhnúť sa štrukturálnym reformám, ktorých cieľom má byť posilnenie potenciálu rastu a dosiahnutie fiškálnej udržateľnosti v strednodobom časovom horizonte; keďže tendenciám v oblasti zamestnanosti a znižovania chudoby hrozí, že sa nepodarí dosiahnuť vnútroštátne ciele stratégie Európa 2020;”
“víta vo svetle veľmi náročného prostredia rýchlu reakciu Európskej centrálnej banky a skutočnosť, že menová politika sa zamerala na znižovanie úrovne napätia na finančných trhoch v rámci eurozóny a na obnovovanie dôvery investorov v jednotnú menu; oceňuje pripravenosť ECB urobiť všetko, čo je nevyhnutné, na záchranu eura; berie na vedomie pozitívne celkové zníženie dlhodobých domácich výnosov – predovšetkým v najviac zadlžených krajinách eurozóny – na bezprecedentné úrovne od začiatku krízy; konštatuje, že nízke výnosy nepriniesli vytváranie pracovných miest a rast a že tento nedostatok predstavuje hrozbu pre finančnú stabilitu;”
“zdôrazňuje, že nižšie náklady členských štátov na prijaté úvery a pôžičky sprevádza zvyšovanie verejných dlhov, ktoré sa blížia k 100 % HDP alebo túto úroveň v mnohých prípadoch prekračujú a varuje, že nová kríza by mohla viesť k prehodnocovaniu rizík finančnými trhmi;”
Komentár k výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2013
Práve vďaka nižším úrokom vďaka OMT (aj keď OMT bol spustený ešte na jeseň 2012) vlády stratili motiváciu šetriť a vykonávať reformy. A aj keď sa môže zdať, že dlhová kríza je takto zažehnaná, ide len o ticho pred búrkou. Zadĺženie eurozóny totiž medzičasom narástlo až na 92,7 % HDP (Q3 2014, posledné dostupné údaje) a obzvlášť horšie sú na tom krajiny, ktoré majú dlhodobo problémy s udržateľnosťou dlhov :
(% dlhu k HDP v Q3 2014)
- Írsko – 114,8
- Grécko – 176,0
- Taliansko – 131,8
- Portugalsko – 131,4
- zičasom napríklad aj Belgicko – 108,2
Vďaka programu OMT sa tak ukázalo, že Sixpack a Twopack, ktoré mali na rozdiel od (ešte stále platného) Paktu stability a rastu priniesť dodržiavanie pravidiel, sú aj naďalej ignorované. Prečo by vlády mali robiť nepopulárne kroky, keď vďaka Európskej centrálnej banke môžu svoje problémy aj naďalej presúvať do budúcnosti na svojich nasledovníkov?
Činnosť ECB je na hrane alebo za hranou pravidiel
“poukazuje na to, že vzhľadom na vyhliadky ďalších ústretových politík, ako je kvantitatívne uvoľňovanie, a so zreteľom na súčasné právne výzvy týkajúce sa programu priamych menových transakcií (OMT) je kľúčové, aby sa zabezpečila právna jasnosť a istota s cieľom umožniť, aby sa tieto nástroje účinne uplatňovali;”
V júni 2013 o legálnosti OMT rozhodoval nemecký ústavný súd a o tom Richard Sulík písal článok, citácie z neho:
“Podľa šéfa nemeckej Bundesbank Jensa Weidmanna sa jedná o prekročenie kompetencií Európskej centrálnej banky, a tak sa šéf ECB Mario Draghi poponáhľal a nemeckému ústavnému súdu poslal list, v ktorom oznámil, že výkup štátnych dlhopisov bude obmedzený na 524 miliárd €.”
“Je to zásadná zmena, lebo doteraz Európska centrálna banka tvrdila, že dlhopisy bude vykupovať v prípade potreby neobmedzene a predpokladám, že je len otázkou času, až trhy začnú testovať, ako to teda Európska centrálna banka myslela. Som presvedčený, že keď príde na lámanie chleba, zvýšiEurópska centrálna banka túto hranicu a nejaký právne nezáväzný list poslaný nemeckému ústavnému súdu jej v tom brániť nebude.“
“Obmedzením maximálnej sumy, za ktorú budú vykúpené štátne dlhopisy niektorých krajín Eurozóny, Európska centrálna banka de facto priznala, že neobmedzený nákup je v rozpore s platnými pravidlami, to po prvé. Po druhé, samotná skutočnosť, že Mario Draghi posiela nemeckému ústavnému súdu nejaký list, v ktorom oznámi zmenu programu (táto zmena nebola zatiaľ schválená Radou ECB) ukazuje značnú nervozitu eurohujerov.”
Komentár k výročnej správe ECB:
Nemecký ústavný súd ale nakoniec požiadal o stanovisko Európsky súdny dvor a vo svojej žiadosti vyjadril pochybnosti o súlade s nemeckým právom a právom EÚ. Rozhodnutie ECJ je očakávané pred letom 2015. Preto je možné očakávať, že napriek tomu, že tento program je zjavne nelegálny, ECJ prekrúti výklad zákonov tak, aby to bolo oficiálne v poriadku. Nejako podobne to môže v budúcnosti byť aj pri kvantitatívnom uvoľnovaní Európskej centrálnej banky, ktoré má byť spustené budúci mesiac. Európska centrálna banka tak systematicky a dlhodobo porušuje pravidlá a porušovanie pravidiel aj podporuje (rozpočtové pravidlá) a inštitúcie EÚ nemajú odvahu alebo ani záujem na toto jasne poukázať.
Zneužívanie ELA
“je presvedčený, že nedávno zverejnené informácie zdôrazňujú dôležitosť opatrného používania núdzovej likvidity (ELA) v budúcnosti; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby sa týmto spôsobom bankový sektor členského štátu zadĺžil vo výške značného podielu HDP;”
Komentár k výročnej správe ECB:
Ďalší príklad toho, ako sú nástroje využívané veľmi odlišne od toho, na čo boli vytvorené. Aj vďaka ELA napr. Grécko vytvára oveľa väčšie dlhy a drží sa nad vodou umelo oveľa dlhšie, ako by mohlo bez toho.
Europarlament nezabúda na rodovú politiku
“povzbudzuje Európsku centrálnu banku, aby naďalej zlepšovala svoju rodovú politiku pri svojich menovaniach s cieľom odstrániť súčasnú medzeru; víta, že Danièle Nouy bola vymenovaná, aby viedla dohľad nad európskym bankovým sektorom, predovšetkým s ohľadom na svoje vysoké zásluhy a výrazný životopis;”
Komentár k výročnej správe ECB:
Európska centrálna banka porušuje pravidlá a prilieva olej do ohňa budúcej dlhovej krízy, ale jedna z vecí, ktoré europarlament trápia najviac, je pohlavie dôležitých predstaviteľov Európskej centrálnej banky.
Prepis vystúpenia v europarlamente k téme: Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2013 – Grécko v Eurozóne
Richard Sulík vysvetľuje eurokomisárovi pre menu, prečo Grécko nemá šancu prežiť v eurozóne:
Vážený pán Dombrovskis,
Keďže pán Draghi naše zasadnutie opustil, dovolil by som si Vám objasniť, prečo Grécko nemá žiadnu šancu prežiť v Eurozóne.
V roku 1970 stála jedna nemecká marka deväť drachiem. O tridsať rokov neskôr stála jedna nemecká marka stosedemdesiat drachiem. Práve to je rozvoj konkurencieschopnosti, ktorý sa tu opätovne odzrkadľuje.
Následne, v roku 2000 sa povedalo, že oddnes až na veky vekov bude stáť marka stosedemdesiatdva drachiem. Ale konkurencieschopnosť naďalej stúpala intenzívnejšie v Nemecku ako v Grécku.
Bez eura by dnes nemecká marka stála dvestopäťdesiat drachiem. A to je ten dôvod, prečo Grécko nemá šancu v eurozóne prežiť.
Jediné, čo môžete urobiť, je kúpiť si čas. Prvých päť rokov stálo dvestoštyridsať miliárd eur.
Ďakujem.
