16% odvody, 16% daň z príjmu a 16% DPH
Dosť bolo sociálnej romantiky a dosť bolo sladkých rečí. Slovensko teraz potrebuje účinné ekonomické opatrenia, ktoré pomôžu v čase krízy.
Uplynuli dva tučné roky, ktoré bohužiaľ neboli využité na potrebné reformy v dôchodkovom a sociálnom systéme a preto má dnes Slovensko:
- 10. najvyššie odvodové zaťaženie na svete
- 84 percentné marginálne zdanenie, ktoré priam motivuje ostať na sociálnych dávkach
- Zle nastavený prvý pilier so zásluhovosťou, pri ktorej chudobní doplácajú na bohatých
- 70 rôznych sociálnych dávok a hyperkomplikovaný sociálny systém
Ekonomická kríza je pred dverami a na nejaké sociálno-romantické experimenty, ktoré doktorujú na symptómoch a neriešia príčiny, nie je čas. Namiesto mudrovania na tlačovkách sú dnes nevyhnutné konkrétne a účinné opatrenia, a to:
Daň z príjmu 16%
Treba zvýšiť motiváciu tvoriť a priznávať zisk. Na to je najlepšie riešenie znížiť daň z príjmu, to sa osvedčilo už v roku 2004. Vtedy sa (medzi rokmi 2003 a 2005) základ dane právnických osôb zvýšil o 90%. Výnos dnešnej 19%-nej dane z príjmu je 100 mld. Sk, na jeden percentuálny bod tak pripadá cca 5,3 mld. Sk. Samotné zníženie dane z príjmu na 16% by spôsobilo výpadok cca 16 mld. Sk (3 x 5,3 mld. Sk) a práve táto suma by sa vrátila zrušením výnimiek a vyššou ochotou priznávať zisk. Aj komisia na Ministerstve financií ktorej som bol predsedom sa (za pomoci Daňového riaditeľstva a Inštitútu finančnej politiky) dorátala k výsledku, že
zníženie dane z príjmu na 16% je možné financovať zrušením výnimiek.
Vzniká otázka, aký to má mať zmysel, keď výnos dane bude rovnaký, len sa zníži sadzba a zrušia sa výnimky. Pre existujúce príjmy takmer žiaden, nižšia sadzba vyrovná zrušené výnimky. To však neplatí pre nové príjmy. Každá navyše zarobená koruna bude zdanená už len 16-imi haliermi a práve to zvyšuje motiváciu zisky tvoriť a ochotu ich priznávať. Múdro povedané: nižšie marginálne zdanenie zvyšuje motiváciu pracovať. Navyše, zvyšuje sa aj sloboda jednotlivca, lebo o svojich peniazoch bude vo väčšej miere rozhodovať on a nie štát.
Odvody 16%
Treba zvýšiť motiváciu zamestnávať ľudí. Dnes platí zamestnávateľ za svojich zamestnancov odvody vo výške 35,2% a zamestnanec ďalších 13,4%, spolu 48,6% z hrubej mzdy alebo 36% z ceny práce. Konkrétne to znamená, že keď náklady na zamestnanca sú povedzme 20 000 Sk, štát si z tejto sumy zoberie 7 200 Sk len na odvodoch. Tým sa radíme na 10. miesto na svete, čo sa týka výšky odvodov. Samozrejme, že každý zamestnávateľ dobre zváži, či niekoho zamestná, obzvlášť v čase blížiacej sa krízy. Čo Slovensko potrebuje ako soľ, a to nie len kvôli kríze, je zásadná zmena odvodového a sociálneho systému. Okrem vysokých odvodov a 70-ich sociálnych dávok máme v prvom pilieri proti akejkoľvek logike vnesenú zásluhovosť, ktorá ho nielen neúmerne predražuje, ale aj robí nespravodlivým voči chudobným.
Riešenie spočíva v tom, že štát bude každému občanovi po celý jeho život garantovať základnú zdravotnú starostlivosť a životné minimum, ktoré bude s jeho rastúcim príjmom klesať. Toto životné minimum nahradí nezdaniteľné minimum, všetky sociálne dávky a aj dôchodky z prvého piliera. Samozrejme, že základná sociálna dávka pre všetkých môže platiť až po dlhom prechodnom období, aby dôchodkové nároky všetkých dôchodcov a všetkých pracujúcich boli uspokojené podľa dnes platných pravidiel. Okrem toho štát bude podporovať už len deti, matky a invalidov. Kto chce viac, musí sa postarať sám. Keby sa náš odvodovo – sociálny systém takto zjednodušil, tak 9 600 úradníkov z Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny by mohlo ísť domov. Čiastočne by sa tak naplnil premiérov sľub znížiť stav úradníkov o 20%. Nechcem tu unavovať prepočtami, ale robili ich okrem mňa aj SAV a MESA10 a kto má záujem, môže si viac pozrieť tu. Keby predsa len náhodou mali solídne aktuálne prepočty (tieto sú z roku 2006) vykázať deficit, tak sa môže mierne dvihnúť sadzba, povedzme na 17% (aj daň z príjmu, aj DPH). To nie je dôležité, dôležitá je zmena systému. Naopak, dopady na jednotlivcov vyráta mzdová kalkulačka.
DPH 16%
Treba znížiť univerzálnu spotrebnú daň a tak podporiť spotrebu. Samozrejme, že obchodníci sa budú snažiť profitovať zo zníženej dane tým, že neznížia ceny okamžite. Na druhej strane, dnes máme nejaké rovnovážne ceny, ktoré sú dané dopytom a ponukou (kto o tomto pochybuje, nech si skúsi zodpovedať otázku, prečo už dnes nie sú ceny napríklad dvojnásobné – no preto, že existuje trh a konkurencia) a skôr či neskôr sa po znížení DPH opäť dostavia rovnovážne ceny – na úrovni nižšej o cca 3%.
Ako financovať výpadok spôsobený zníženou DPH? Jednoducho zrušiť niektoré nezmysly, ktoré dnes financuje štát z daní nás všetkých, z ktorých ale profitujú len niektorí. Patria sem napr. investičné stimuly (ktoré sú navyše nespravodlivé voči tým, ktorí ich nedostanú), Fond rozvoja bývania (keď sme už pri tom, tak celé ministerstvo by sa mohlo zrušiť, bolo by menej pochybných tendrov) a dotácie do poľnohospodárstva (tie len znížiť a rozumnejšie preskupiť). Možno niečo mierne zdražie, ale to bude viac než vyvážené všeobecným poklesom cien o cca 3%. Navyše, štát by mohol začať šetriť. Ministri si nemusia vyvážať zadky v šesťmiliónových autách, nemusíme mať prebujnelú štátnu správu, štát môže nakupovať lacnejšie a tak ďalej. Treba len vytvoriť tlak na šetrenie – znížením daní a odvodov.
Záverom
Trikrát 16% (a nie silné sociálne programy) je to, čo posunie Slovensko vpred a urobí z neho opäť stredoeurópskeho tigra. Áno, znie to ľúbivo a dáva to dobrý pocit, keď niekto sľúbi, že štát sa postará o všetkých a všetko. Ale to je sebaklam. Treba si uvedomiť, že na silné sociálne programy najprv politici zoberú násilím peniaze nám všetkým a tiež si treba uvedomiť, že silné sociálne programy doviedli Maďarsko na pokraj krachu. Jediné, čo nám pomôže, je zvýšenie motivácie tvoriť hodnoty. Silné sociálne programy spôsobujú presný opak – nemotivujú ľudí tvoriť hodnoty, lebo tí sa spoliehajú, že štát sa o nich postará.
