Eurohujerské zavádzanie prognostika Baláža

Vladimír Baláž je pomerne často citovaný ekonóm a predvčerom poskytol denníku SME rozhovor o Grécku a o tom, ako dobre spravíme, keď pre Grékov vystavíme ďalšie záruky.

Pre eurohujera krásne čítanie, žiaľ, na viacerých podstatných miestach zavádzajúce.

Baláž hrubo zavádza

Hneď v prvej odpovedi píše pán Baláž, že:

„(Grécko) bude musieť plniť isté podmienky, a ak ich plniť nebude, pomoc nedostane.“

Nuž, vieme veľmi dobre, že Grécko v minulosti podmienky neplnilo a peniaze dostalo. Tvrdiť dnes, po piatich rokoch „zachraňovania“, že Grécko pri neplnení podmienok nedostane peniaze, je hrubé zavádzanie.

Podľa pána Baláža sa „zatiaľ nič mimoriadne nedeje“. Až na takú drobnosť, že Slovensko medzičasom ručí Grékom viacerými miliardami rôznymi spôsobmi (neodvolateľné a bezpodmienečné záruky, podiel na MMF pôžičke Grécku, podiel na gréckych dlhopisoch kúpených ECB, TARGET2, ELA).

Všeho všudy sme sa stali (a nielen my, ale aj celá eurozóna) rukojemníkmi Grécka a musíme Grékom požičiavať na to, aby splatili staré úvery. Ak by sme to nespravili, Gréci okamžite skrachujú a europolitici by museli priznať, že peniaze sú stratené.

„Nič mimoriadne sa nedeje“

Ale takto je to podľa pána Baláža len „klasický revolving“ a „nič mimoriadne sa nedeje“. S jediným drobným rozdielom, že „my to robíme na finančných trhoch a Gréci cez inštitúcie“. Bože, veď práve o to ide:

Grécku už žiadne finančné trhy nepožičajú ani vyndru, lebo defacto skrachovalo a eurohujeri vrátane pán Baláža pred touto skutočnosťou usilovne zatvárajú oči.

A aj keby, z celkovej sumy 85 miliárd (najprv to bolo 7, potom 30, potom 53… skrátka, klasická bruselská salámová metóda) ide na zaplatenie splatných dlhov len 35 miliárd. Ďalších 18 ide na úroky (!), 25 na záchranu bánk a zvyšok na zaplatenie starých faktúr. Čiže na „klasický revolving“, o ktorom hovorí pán Baláž, ide len 35 z 85 miliárd eur a výsledok je, že dlh Grécka vzrastie zo 177 % na vyše 200 %. Aj to je rozdiel k Slovensku – samotná výška dlhu, ako aj jeho rýchly rast.

Navyše, veľmi by ma zaujímalo, keďže „nič mimoriadne sa nedeje“, prečo Fínsko zvažuje, že sa tretieho balíčka nezúčastní, prečo má Nemecko výhrady a prečo Briti s Čechmi nesúhlasili ani len s preklenovacím úverom. A najmä, prečo Medzinárodný menový fond (jedna z inštitúcií) plnou vážnosťou zvažuje, že sa tejto tragikomédie prestane zúčastňovať.

Som presvedčený, že pán Baláž by zo svojho osobného majetku neinvestoval do Grécka ani cent.

Zvyšujeme celkovú stratu

Rovnako hrubé zavádzanie je, že „nezachraňujeme Grécko, ale seba“. Pôvodne sme zachraňovali nemeckým a francúzskym bankám zisky (nezachraňovali sme ani len samotné banky, lebo by tie výpadky prežili) a teraz akože zachraňujeme naše doterajšie vklady, ale v skutočnosti len zvyšujeme celkovú stratu, ktorá bude v budúcnosti realizovaná. Ale keďže to je až v budúcnosti, tak to politici neriešia.

Záverom musím konštatovať, dosť s poľutovaním, keďže Vladimíra Baláža vnímam ako erudovaného ekonóma, slabú argumentačnú úroveň a ako som už napísal úvodom, miestami hrubé zavádzanie.