Vznikom druhého piliera sa ten prvý stal časovanou bombou. Po prvé preto, že prvý pilier sám o sebe je po jeho reforme k 1.1.2004 potrat a nie pilier a po druhé preto, že peniaze prúdiace do druhého piliera chýbajú v prvom. Najľahšie a zároveň s odstupom najhoršie riešenie je znížiť odvod do druhého piliera o 3% a sanovať nimi nesanovateľný prvý pilier.
Druhý pilier
Spoločenská diskusia o nevyhnutnosti druhého pilieru začala, keď Oľga Keltošová bola ministerkou práce. Až o 12 rokov a 4 ministrov neskôr došlo pod vedením Ľudovíta Kaníka k jeho v celku úspešnej realizácii. Druhý pilier je 100%-ne zásluhový a sporivý, čo znamená, že každý dostane presne podľa toho, koľko si našetril a nároky sú podložené reálnymi peniazmi. To je skvelá vec, lebo tí, čo si to v živote odmakajú, dostanú riadny dôchodok a nemusia financovať darmožráčov.
Prvý pilier
Zároveň bol reformovaný prvý pilier. Keďže ten druhý je plne zásluhový, mal byť ten prvý plne solidárny. No bohužiaľ, proti akejkoľvek logike bola aj do prvého pilieru vnesená zásluhovosť. A to nie hocijaká, ale zásluhovosť deluxe. Miera náhrady stúpla zo 40 na 50%, dôchodky sa valorizujú vražednou švajčiarskou metódou z 50% podľa rastu miezd a z 50% podľa inflácie a dôchodkový vek je 62 rokov. To všetko pri strednej dobe života 70 a 78 rokov (muži a ženy). Šmahom ruky tak boli dnešní a budúci pracujúci pripravení o desiatky miliárd korún.
Kde vziať peniaze
Takže Sociálnej poisťovni chýba tá suma, ktorá plynie do druhého piliera, v roku 2007 to bude cca 18 mld. Sk. Táto suma je súčin počtu sporiteľov, ktorých je dnes 1,52 mil. (v roku 2007 je odhad 1,57 mil.) a priemerného príspevku (1,57 mil. * 954 Sk * 12 mes. = 17,97 mld. Sk). Priemerný príspevok klesol potom, čo sa ku koncu rozhodovacieho obdobia prihlásilo veľa ľudí bez príjmu, ako napr. študenti.
Zdroj: Ľ. Hamáš
Keď sa vláda rozhodne, že problém vyrieši znížením odvodu do druhého pilieru z 9% na 6% a zároveň zvýšením odvodu do prvého pilieru z 9% na 12%, získa cca. 6 mld. Sk. Toto číslo sa môže zdať byť vysoké, ale to je relatívne. Keby totiž Sociálna poisťovňa zvýšila úspešnosť výberu odvodov tým, že by dostala tie isté nástroje na vymáhanie pohľadávok ako daňové úrady, získala by až 8 mld. Sk. O toľko totiž stúpli skutočné pohľadávky Sociálnej poisťovne, ako vidieť z nasledovného prehľadu:
Zdroj: Ľ. Hamáš na základe výročnej správy Sociálnej poisťovne
Presmerovanie 3% z druhého do prvého piliera v žiadnom prípade nie je riešením problémov v pilieri prvom. Síce sa stlmí výpadok spôsobený druhým pilierom, ale to nijak nerieši problém spôsobený spomínanou zásluhovosťou deluxe. Sanácia prvého piliera deštrukciou druhého pripomína človeka, ktorý má dolámanú jednu ruku a namiesto toho, aby si ju dal do sadry, si doláme aj tú druhú.
Prečo nerušiť druhý pilier
Najprv treba postaviť otázku, či by znížením odvodu z 9% na 6% došlo k likvidácii druhého piliera. Pravdepodobne nie, ale každopádne by muselo stúpnuť percento určené na administratívne náklady (lebo sa základ zníži o tretinu), čo by viedlo k nižším výnosom. Pochopiteľne by potom chceli niektorí sporitelia vystúpiť. Pokles sporiteľov by spôsobil ďalšie zníženie výnosnosti, lebo pod hranicu cca 300 tis. sporiteľov prevádzka DSS nie je dostatočne rentabilná. Keby teda neprišlo k zrušeniu druhého piliera, určite by prišlo k jeho výraznému oslabeniu a Slovensko by sa vrátilo o 12 rokov späť do čias Oľgy Keltošovej.
Dôvodov, prečo nerušiť druhý pilier, existuje mnoho a tieto sú podrobne rozpracované v analýzach a stanoviskách IFP, MPSVaR, NBS a Hayekovcov. Hayekovci dokonca organizujú petíciu na www.ZachranmeDochodky.sk, kde je možnosť vyjadriť svoj nesúhlas so znížením deviatich percent.
Ja osobne vidím najmä dva dôvody. Po prvé, alternatíva k druhému pilieru je fatamorgána, lebo je založená na virtuálnych nárokoch a nie na reálnych peniazoch a terajšie nastavenie prvého piliera definitívne nie je udržateľné. Preto porovnanie terajšej miery náhrady v prvom pilieri a výnosnosti druhého piliera nie je správne. Ako druhý dôvod vidím nutnú stabilitu v systéme. Nie je ani tak dôležité, koľko percent plynie do druhého piliera, ale aby sa to každú chvíľu nemenilo. S dôchodkami je to ako s dobrou whisky, chce to veľa času.
Samozrejme, hroziaci deficit v prvom pilieri treba vykryť. Okrem už spomenutého lepšieho výberu pohľadávok je to možné zmenou parametrov v prvom pilieri. Napríklad zmena valorizácie podľa inflácie ušetrí ročne cca 2 mld. Sk. A tiež je to možné zrušením odpočítateľnej položky 12.000 Sk na tretí pilier, to robí 2,35 mld. Sk. Pri silnom druhom pilieri, aký Slovensko má, je táto podpora zbytočná. A navyše, aj bez akejkoľvek podpory existovalo 3,59 milióna životných poistiek (stav poistného kmeňa k 31.12.2004) a za rok a pol podpory ich počet stúpol len na 3,69 mil. Paradoxne práve nezrušením tejto výnimky vláda otvorila cestu k demontáži druhého pilieru.
