Predstavme si slovenskú rodinku, dve školopovinné deti, rodičia dlhodobo bez práce, pričom jeden z nich dostáva aktivačný príspevok a všetci sú zdraví jak repa. Táto rodina dostáva nasledovný koktail sociálnych dávok:
Ďalej si v tesnom susedstve našej rodinky predstavme malú firmičku, povedzme s ôsmimi zamestnancami, ktorá je moc malá nato, aby zamestnávala samostatného údržbára (na jednoduché práce ako vymeniť žiarovku, pozametať, odhrnúť sneh a pod.). Na druhej strane, aj táto robota musí byť urobená, a preto je majiteľ firmy ochotný platiť celkovo 1.000 Sk mesačne za robotu v rozsahu max. 1 hod. denne.
A teraz si predstavme, že otec našej rodinky sa zblázni, túto robotu príjme a zamestná sa na čiastočný úväzok. O koľko stúpne celkový čistý príjem rodiny? Firma platí celkovo 1.000 Sk mesačne, z ktorých si tatínek štát strhne najprv 260 Sk akože odvody zamestnávateľa a potom 100 Sk odvody zamestnanca. Ostane 640 Sk, čo by až tak dramatické nebolo. Zároveň ale sa našej rodinke znížia sociálne dávky o 75% netto príjmu, čiže o 480 Sk. Celkový čistý príjem rodiny stúpne o 160 Sk.
Takže, z 1.000 Sk, ktoré otec rodinky vyprodukuje, si štát nechá priamo 360 Sk (na odvodoch) a nepriamo 480 Sk (na sociálnych dávkach), spolu 840 Sk, čo zodpovedá marginálnemu zdaneniu 84%. Margičomu?
Marginálne, po slovensky hraničné, zdanenie je zaťaženie poslednej zarobenej koruny (to môže byť aj posledných 10 Sk, 100 Sk, 1.000 Sk alebo akákoľvek iná suma). Samozrejme nejedná sa len o samotnú daň z príjmu, tá koniec koncov sa vo vyššie uvedenom príklade kvôli nezdaniteľnému minimu neplatí vôbec. Je to celková suma, ktorou štát zaťaží poslednú zarobenú korunu, teda okrem daňami aj odvodmi a znížením sociálnych dávok. Pre marginálne zdanenie nie je podstatné to, čo bolo a ani to, čo bude. Nehrá rolu, ako sa zdaňovali nižšie príjmy alebo aké bude zdanenie, keď sa príjem zdvojnásobí. Podstatné je len ako je zdanený (presnejšie: zaťažený) posledný prírastok príjmu. Práve preto marginálne zdanenie výrazne ovplyvňuje vôľu zvýšiť vlastný príjem, teda motiváciu pracovať.
Inými slovami, oplatí sa nášmu ockovi vyvinúť takú aktivitu, za ktorú je niekto ochotný zaplatiť 1.000 Sk, keď jemu z nich ostane len smiešnych 160 Sk? No, musel by sa zblázniť. Aby náhodou nevznikol dojem, že len Slováci sa nezbláznili a preto nie sú motivovaní si hľadať akúkoľvek prácu, robí OECD celosvetové prieskumy a štúdie a zistila, že pri marginálnom zdanení nad 80% neexistuje motivácia hľadať si prácu, od 60% do 80% je motivácia len čiastočná, napr. keď zamestnanec dostane navyše stravné lístky a pod. a až keď je marginálne zdanenie nižšie ako 60%, existuje reálna motivácia si hľadať prácu, či zvyšovať svoj príjem.
Marginálne zdanenie je možné znázorniť aj graficky. V nasledovnom grafe je to po tisíckorunách pre superhrubý príjem (to je hrubá mzda plus odvody zamestnávateľa, na ktoré tiež musí zamestnanec zarobiť, inak jeho pracovné miesto zanikne) od nuly do 88 tis. Sk. To znamená celkové zaťaženie posledných tisíc korún príjmu pri 1.000 Sk, pri 2.000 Sk, pri 3.000 Sk atď. Znázornená hodnota na grafe ukazuje, koľko percent z ktorých 1.000 Sk si nechá štát.
Teraz je vidieť problém v plnej kráse. Po superhrubú mzdu 17.000 Sk (to je 12.574 hrubej mzdy) je otec rodiny s dvoma deťmi vystavený marginálnemu zdaneniu 84%. To znamená kedykoľvek sa on rozhodne zvýšiť svoj príjem, napríklad vyššou iniciatívou, usilovnosťou, zodpovednosťou, zvýšením vzdelania alebo jednoducho len dlhšou pracovnou dobou, štát si z celkového navýšenia nechá absurdných 84%. Jediná výnimka je pri hrubej mzde 3.450 Sk, kedy začne mať nárok na daňový bonus na deti. To mu v tomto bode (v tomto tisíckorunovom intervale) výrazne zníži marginálne zdanenie. Naopak, pri superhrubej mzde 11.000 Sk je celkový čistý príjem rodiny 12.851 Sk a pri 12.000 Sk to je o 439 Sk menej. To preto, lebo štát zrazu prestane vyplácať akúsi dávku (namiesto toho, aby ju postupne a mierne znižoval).
Pritom netreba si marginálne zdanenie mýliť s celkovým zdanením. Keď otec našej rodinky robí za spomínaných 1.000 Sk, je toto síce jeho celkový pracovný superhrubý príjem (vrátane odvodov zamestnávateľa, ktoré treba vždy a bezpodmienečne zohľadniť), no celkový čistý príjem rodiny je 10.170 Sk, lebo rodina má nárok na rôzne sociálne dávky. To znamená celkové zaťaženie je negatívne, a síce -917%. Alebo pri superhrubej mzde 12.500 Sk je čistý príjem 12.492 Sk a celkové zaťaženie je 0,07%, čiže žiadne a napriek tomu sa neoplatí zvýšiť si svoj príjem o 1.000 Sk, lebo z nich ostane len 160 Sk a 84% si nechá štát (celkový čistý príjem pri superhrubej mzde 13.500 Sk je 12.652 Sk) Tieto hrôzy neplatia u bohatých. Im sa nezvyšujú ani odvody, ani sa im neznižujú sociálne dávky. Jediné, čo s príjmom rastie, je rovná daň. Marginálne zdanenie je teda 19%.
Chudobní nie sú motivovaní zvyšovať svoje príjmy prácou, lebo štát im aj tak skoro všetko zoberie, zatiaľ čo bohatí motivovaní sú, lebo štát im skoro všetko nechá. Potom sa netreba čudovať, že sa zvyšujú rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Tu treba vidieť aj dôvod stále vysokej nezamestnanosti. Väčšina nezamestnaných nemá žiadne alebo len základné vzdelanie. Keď títo ľudia začnú pracovať, tak určite nie za 30-tisícové platy, ale povedzme za minimálnu mzdu. A práve pri nízkych mzdách im štát z toho, čo vyprodukujú nechá len 16%. Chudobní teda nie len, že málo zarobia, ešte im aj štát takmer všetko zoberie a preto je logické, že sa im pracovať neoplatí a ostanú radšej doma. Problém však nie je v nich, ale v zmagorenom systéme. Konkrétne to znamená, že štát chudobným dáva stále viac sociálnych dávok a zároveň stále viac zaťažuje ich príjmy z práce.
Aké je riešenie? Z môjho pohľadu jednoduché, treba zaviesť Odvodový bonus a je to. Z posledných zarobených 1.000 Sk neostane 160 Sk, ale skoro štvornásobok, marginálne zdanenie nebude 84%, ale len 43,3%, a to bez akýchkoľvek skokov, zlomov a špičiek. Pri vyšších príjmoch klesne na 19%. Práve Odvodový bonus odstraňuje bariéry medzi nepracovaním a pracovaním. Chudobným nepomôžeme vyššími sociálnymi dávkami, ale systémom, ktorý netrestá zvyšovanie príjmov prácou. Záverečný graf porovnáva marginálne zdanenie dnes a po zavedení OB.
