Grécko | Nehoráznosť menom „pomoc“ Grécku

Zriedkakedy konal Fico tak proti národnoštátnym záujmom Slovenska, ako pri pôžičke Grécku. V pomere ku svojim príjmom zaplatia Slováci najviac. Nie Grécku, ale bankám.
Kto koľko požičia?

Najprv náš premiér rozprával, že Grékom sa nebude požičiavať nič. Potom že 300 miliónov a teraz – akoby horelo – je to až 800 miliónov Eur. Vláda zasadá v sobotu, dôležité dokumenty sa podpisujú v nedeľu a keď sa pozriete koľko vlastne ideme požičať, zistíte, prečo naša vláda potrebuje tak rýchlo oklamať voličov. Slovensko totiž v pomere ku svojmu HDP požičia najviac.

Ako malý zväzáčik sa nechal náš premiér dobehnúť. Keď už musíme byť solidárni s Grékmi, ktorí majú trojnásobne platy a štvornásobné dôchodky, tak aspoň mohol premiér vyjednať nižší príspevok Slovenska.

Lenže náš premiér nebol nikdy za nič poriadne zodpovedný (v zmysle, že napáchanú škodu pocíti na svojom príjme) a vždy žil z cudzích peňazí, čo je logické, keďže sa celý svoj život niekde zašíval.

Potom naša ekonomika aj tak vyzerá. Minulý rok sa premiér vyhováral, že máme deficit, lebo je pokles HDP. Akože ok, pričom aj minuloročný deficit mohol byť nižší, keby socáni vedeli riadne plánovať a hospodáriť. Lenže tento rok bude deficit ešte vyšší ako minulý rok a to ekonomika už opäť rastie. Sme na najlepšej ceste do Grécka.

Ako to vlastne začalo?

Do roku 1981 bol svet Grékov viac menej v poriadku. Dlh bol 27%, nezamestnanosť 4% a americký dolár stál 55 drachiem. Potom sa stal premiérom šéf Gréckeho socialistického hnutia (PASOK), Andreas Papandreu (otec dnešného premiéra) a Gréci mali o radosť postarané. Samozrejme, ako správny socialista začal rozdávať a po jeho osemročnom vládnutí bol v roku 1990 štátny dlh 90%, nezamestnanosť dvojnásobná a dolár stál 160 Drachiem. Pokiaľ si niekto myslí, že toto Slovensku nehrozí, je na veľkom omyle.

Nuž, ako vidieť, Slovensko je nielen že na Gréckej ceste, ale aj rýchlejšie napreduje. Na čo Papandreu potreboval tri roky (1981 až 1984), stačia Ficovi dva (2008 až 2010). A v tejto situácii ide náš Veľký Grand požičiavať Grécku, k tomu ešte najviac v pomere k výkonnosti ekonomiky.

Komu sa ide pomáhať?

Peniaze pre Grécko sú v prvom rade peniaze pre zahraničné banky, najmä francúzske a nemecké. Zahraničné banky napožičiavali peniaze Grécku za 10 percentné úroky. Úrok bol preto tak vysoký, lebo obsahoval aj takzvanú rizikovú prirážku pre prípad, že Grécko by vyhlásilo platobnú neschopnosť. Aj preto zarábali banky 20 rokov viac než slušne. Je to po prvé chamtivosť a po druhé nezodpovednosť, že požičiavali Grékom stále nové a nové peniaze. A teraz, keď hrozí, že by banky prišli o časť ziskov, obracajú sa na štáty. Dokážem pochopiť, že Francúzi požičajú Grécku 16,8 miliardy Eur, keď francúzskym bankám dlží Grécko 70 miliárd Eur. Navyše, keď údajne je pomoc pre Grécko podmieňovaná zbrojárskymi zákazkami. Nedokážem ale pochopiť, že zahraničným bankám ide pomáhať aj náš premiér. Navyše o úrokovom moratóriu (kedy by sa banky zriekli aspoň úrokov, tie totiž tlačia najviac) nepadlo doteraz ani slovo.

Že vraj Gréci už budú šetriť?

Fico podmienil slovenskú pomoc tým, že Gréci musia najprv schváliť balíček úsporných opatrení. V situácii, kedy majú dostať prakticky do daru 110 miliárd Euro, schvália Gréci čokoľvek. Preto Ficove múdre reči o šetrení sú len na oblbovanie voličov. Navyše počuť z úst človeka, ktorý sa na Slovensku oháňa uchovaním sociálnych štandardov, že Gréci musia tie svoje štandardy znížiť, je výsmech zdravého rozumu. Každopádne Gréci budú šetriť možno tri roky počas ktorých budú v štvrťročných splátkach prichádzať aj naše peniaze, to sú roky 2010, 2011 a 2012. Potom, v roku 2013 budú mať parlamentné voľby a už vidím, ako sa pred ľudí postaví nejaký Ficopopoulos a povie im: „Voliči, medzinárodne finančné koncerny Vám všetko zobrali neoprávnene. Zvoľte mňa, ja Vám všetko vrátim. Ako prvé Vám dám 13. dôchodok.“

A bude po paráde. Peniaze v ťahu a šetrenie tiež. Len tak mimochodom, už v roku 1985 (socialista Papandreu úradoval štvrtý rok) dostalo Grécko núdzový úver a zaviazalo sa šetriť. Peniaze prišli a na šetrenie sa rýchlo zabudlo.

Kto je vine?

Samozrejme, že v prvom rade nezodpovedná socialistická vláda. Treba si ale uvedomiť, že Gréci nikdy nespĺňali podmienky pre prijatia Eura a že do Eurozóny sa dostali podvodom. Spomínam si, ako európska komisia cvičila v roku 2006 a 2007 našu vládu pri prijímaní eura a pýtam sa, kde mali zodpovední oči, keď rok čo rok prehliadli, že Gréci ani len náhodou podmienky nespĺňajú. Za toto je logicky zodpovedný prezident Európskej komisie. Posledných šesť rokov je ním ďalší socialista (a v minulosti dokonca člen komunistickej strany) José Manuel Barroso. A teraz tento pán Barroso, ktorý je osobne zodpovedný za to, že Grékom bolo posledných 6 rokov prehliadané sústavne porušovanie maastrichtských kritérií, sa dožaduje prísnejších pravidiel. Toto je riadna nehoráznosť: Európska komisia stanoví kritériá, Grékov roky prehliada a keď je kvôli tomu problém, tak sa jej prezident domáha prísnejších kritérií napríklad pre nás, Slovákov. Barroso by mal odstúpiť a nie sa domáhať prísnejších pravidiel pre krajiny, ktoré pravidlá dodržujú.

Aké je riešenie?

Grécko prakticky skrachovalo. Aj keď dostane pôžičku, bude jeho dlh 150% HDP. Navyše, kvôli úsporným opatreniam sa zníži kúpyschopnosť obyvateľstva, čo pomáha recesii. Grécko najneskôr o tri roky nebude schopné splácať svoje dlhy a pôžičkou sa agónia len predlžuje. Navyše pomáhajú Grécku aj krajiny, ktoré sa samé topia v dlhoch, čim sa celá pavučina pôžičiek ešte viac zamotáva a logicky zvyšuje riziko reťazovej reakcie a ďalších krachov.

Jediným riešením je, že Grécko čím skôr vyhlási bankrot a stane sa členom parížskeho klubu, kde sa dohodne pomalšie splácanie a najmä moratórium na úroky. Následne musí vystúpiť z eurozóny, do ktorej nikdy nepatrilo.