Diletant diletantský daňový

S nemým úžasom pozerám, ako sa jeden priemerný právnik hrá na podpriemerného ekonóma. Tak ako deťom zápalky do rúk nepatria, nepatria ani ekonomické nástroje do rúk diletantom, lebo v oboch prípadoch môžu vzniknúť veľké škody.

Najprv sa Fico dušoval, že dane sa neznižujú nikde vo svete a keď bol s jeho výplodmi v koncoch, začal znižovať dane aj on, no bohužiaľ tým najhorším možným spôsobom – zvýšil nezdaniteľné minimum. Namiesto 19,2 násobku životného minima si teraz môže každý daňovník uplatniť 22,5 násobok, čím reálne ušetrí 112 eur ročne. Tieto peniaze môže minúť, čím sa zvýši spotreba a zmierni dopad krízy. To znie dobre a tu niekde končí Ficove chápanie o ekonomike.

Kto sa nad problémom zamyslí len trocha komplexnejšie, uvedomí si, že máme silné euro, že česká koruna, poľský zlotý a maďarský forint sa znehodnotili o desiatky percent a že na Slovensku žije v pohraničných oblastiach vyše troch miliónov ľudí. Čo teda spravia ľudia so svojimi 112 eurami od štátu? No pôjdu na nákup za hranice, kde to je pre nich oveľa lacnejšie a aby sa im oplatila cesta, neminú tam len 112 eur, ale aj peniaze, ktoré by možno minuli doma. To, že opozičná SDKÚ-DS navrhla rovnakú blbosť, len potvrdzuje, že ani tam o daniach až tak veľa nevedia, ale to nemení nič na veci, že toto opatrenie je kontraproduktívne – síce pomôže, ale pomôže susedným krajinám.

Samozrejme, akékoľvek iné darčeky obyvateľstvu, či už zvýšenie vianočných dôchodkov, príspevok na prvé tri deti alebo nebodaj zvýšenie podpory v nezamestnanosti, spôsobí ten istý efekt – ľudia peniaze síce minú, ale minú ich tam, kde za ne viac dostanú a v tomto čase je to v susedných štátoch.

Aké je teda riešenie? Ako prvé treba začať myslieť v margináliách. Sú ľudia, ktorí s plnou vážnosťou tvrdia, že df(x)/dx je jeden z najväčších objavov ľudstva a práve tu treba začať aj s daňami. Čiže si treba položiť otázku, ako je zaťažené posledné zarobené euro? Dnes to je 19% a po všetkých vládou schválených zmenách, to bude rovnako 19%. Keby sa ale všetky peniaze, ktoré je vláda pripravená vyčleniť, „investovali“ do zníženia sadzieb, povedzme na 16%, ako to navrhujem už dva roky, tak to po prvé zvýši motiváciu tvoriť hodnoty a po druhé, zníži motiváciu obchádzať dane. Obidva efekty v čase krízy pomôžu.

Chápem, že z krokov, ktoré by podporili viac snaživých, vzdelaných, kreatívnych a usilovných, dostanú socani vyrážky a preto existuje aj ďalšie riešenie a to je tiež o margináliách – znížiť sadzbu DPH. Bol by to síce drahý špás, ale keby naša vláda strčila všetky peniaze do zníženia DPH na najnižšiu úroveň, ktorú povoľuje EÚ (15%), tak by tiež podporila spotrebu, ale výlučne domácu a výlučne oficiálnu. Kto teda predáva bez bločku a na čierno, by z tohto opatrenia neprofitoval.

Poznám výhrady, že obchodníci by nepreniesli zníženie DPH na zákazníkov, ale tak tomu nie je. Po prvé, práve v obchode existuje celkom zdatná konkurencia a ceny by celkom určite pomerne rýchlo klesli, po druhé existuje predsa tá srandovná cenová rada, tak nech stráži obchodníkov a po tretie oni sami chcú predsa viac predávať a keby neznížili ceny, viac by nepredali. Bolo by len otázkou dní, kedy by prvý reťazec prišiel so sloganom „Znížili sme ceny o 4%“.

Je tu aj tretie riešenie, ale to od vlády, ktorá za dva tučné roky nedokázala stabilizovať prvý pilier, nemá zmysel čakať. Je to zníženie odvodov, ktoré najviac bráni v zamestnávaní. Máme 8. najvyššie odvodové zaťaženie na svete. To si treba predstaviť, len sedem krajín zo 178 má vyššie odvody. Citeľné zníženie odvodov je možné len v rámci komplexnej zmeny, akou by bol napríklad Odvodový bonus. Okrem toho, naše odvody nie sú len jedny z najvyšších, ale sú aj hyperkomplikované, nespravodlivé v dôchodkoch (v spojení s prvým pilierom) a demotivujú pri nízkych príjmoch pracovať (v spojení so sociálnym systémom). Ale to je opäť o margináliách a teda ďaleko nad možnosti ekonomického diletanta. Chce to odbornosť a tej je u Fica a aj v jeho tíme ako šafranu.

Veľmi dúfam, že všetci, ktorí ho volili, si najneskôr teraz uvedomia, že na riadenie štátu nestačí šaškovať s pracím práškom.

Kto by si náhodou povedal, že toto predsa normálny človek natočiť nemôže, že sa musí jednať o paródiu alebo o animáciu, tak ho musím sklamať. Video je autentické a pri dnešných rozkrádačkách je to bohapustý výsmech.