Napriek tomu, že cena ropy v posledných dňoch mierne klesla, zažila od roku 2004 nevídaný rast, kedy stúpla z 30 USD na takmer päťnásobok. Ako vidieť na nasledovnom grafe, má to práve Fico počas svojho premiérovania hodne turbulentné: EUR a najmä USD síce výrazne klesali, ale cena ropy priam explodovala. Z tohto pohľadu celkom škoda, že jeho predvolebné reči o hedžingu boli len predvolebnými rečami.
Fakt je, že predajné ceny benzínu a nafty sa za posledných 10 rokov takmer zdvojnásobili a nezabránil tomu ani Mr. Hedger. Avšak pri posúdení dopadu na obyvateľstvo nehrá rolu len samotná predajná cena benzínu a nafty, ale aj naša kúpna sila. Inými slovami, koľko minút musí človek zarábajúci priemernú mzdu robiť na liter benzínu, či nafty? Z dôvodu, že priemerná mzda sa za posledných 10 rokov viac ako zdvojnásobila, rástla teda ešte rýchlejšie ako ceny benzínu a nafty, klesal počet minút, ktoré musí človek s priemernou mzdou odpracovať na jeden liter. Napriek tomu, že trend je pozitívny, sme stále na míle vzdialení od Česka či Rakúska a ako neskôr bude zrejmé, je tomu na vine aj vláda.
Dôvody rastu predajných cien benzínu a nafty
Ďalšie dva grafy sú pokusom rozložiť predajnú cenu benzínu a nafty na vstupnú surovinu, dane štátu a hrubý zisk. Samozrejme, že v skutočnosti sa z jedného litra ropy nevyrobí presne jeden liter benzínu, či nafty. Pri frakčnej destilácii ropy vzniká množstvo produktov, až po mazut. Napriek tomu, v uvedených grafoch predpokladám, že jeden liter ropy sa premení na jeden liter benzínu alebo jeden liter nafty. Tým síce nesedia absolútne čísla, ale relatívne áno.
Z grafov pekne vidieť, že štát si berie vždy najviac (modrá plocha). Tiež vidieť, že cena vstupného produktu menom ropa (červená plocha) skutočne stúpa aj v SKK. Tretia, žltá plocha je hrubý zisk. Tu sú zahrnuté všetky ostatné náklady a medzi nimi aj čistý zisk rafinérie. Zaujímavé je, že táto plocha sa, obzvlášť pri benzíne, zmenšuje. Možno to spôsobila Miklošova pokuta Slovnaftu, možno Ficov (najmä verbálny) tlak na Slovnaft, v tom prípade im za to patrí uznanie.
Čo sa týka hrubého zisku, tam, aspoň podľa týchto grafov, už veľa priestoru na znižovanie nie je. Taktiež cenu ropy na svetových trhoch štát ovplyvniť nevie. Čo ale štát ovplyvniť vie, sú spotrebné dane na minerálne oleje. Európska Únia stanovila smernicou 2003/96/EC minimálne sadzby týchto daní a každý (niektoré štáty si vylobovali výnimku) členský štát musí uplatniť spotrebnú daň minimálne 359 EUR na 1000 litrov benzínu a 302 EUR na 1000 litrov nafty. Práve tu vstupuje do hry výmenný kurz voči EUR. Spotrebná daň napríklad na naftu je 15 500 Sk na 1000 litrov, čo pri výmennom kurze 40 SKK/EUR je 385 EUR, no pri konverznom kurze 30,126 SKK/EUR je to až 515 EUR.
Samozrejme, že aj náš premiér bojoval za zníženie spotrebných daní, no vtedy bol v opozícii, kde sa toho navypráva jak je deň dlhý. Počas druhej Dzurindovej vlády päť krát predložil do parlamentu návrh zákona, ktorým chcel znížiť dane. Neprešiel mu ani jeden a to z dvoch dôvodov. Po prvé, Slovensko v tom čase bolo len mierne (práve kvôli vysokému kurzu voči EUR) nad minimálnymi sadzbami a po druhé, boli aj tieto výnosy nutné na financovanie daňovej reformy. Dnes tomu tak nie je. Naša spotrebná daň na benzín je 43% nad minimálnou hranicou EU a na naftu až 59%.
Pri nafte sme sa so 481 EUR na 1000 litrov dokonca prebojovali na druhé miesto v rámci Európskej Únie, hneď za Veľkú Britániu. Všetkých 25 ostatných krajín EÚ má spotrebnú daň na naftu nižšiu ako my, ale to premiérovi zjavne nevadí. Hlavne, že do parlamentu päť krát predložil návrh zákona na zníženie spotrebných daní z minerálnych olejov v čase, keď sme mali tieto dane len mierne nad minimom.
Druhý dôvod, prečo Fico ako šéf opozície nebol úspešný so znižovaním spotrebnej dane na benzín a naftu, bola potreba financovania daňovej reformy. Vtedy, napríklad v roku 2004 sa nevedelo, aké dopady bude mať daňová reforma a aké budú výnosy dani. Je len pochopiteľné, že Ivan Mikloš, vtedajší minister financií, bol opatrný. Tomu ale dnes tak nie je. Výnosy daní sú tak veľké, že premiér tu šnúruje nejaké nezmyselné sociálne balíčky, vhodné akurát na zvýšenie počtu analfabetov. Bolo by ďaleko vhodnejšie znížiť spotrebné dane na benzín a naftu. Nemal by som najmenšiu obavu, že zníženie daní sa premietne do zníženia predajných cien. A keby predsa len, pokuta Slovnaftu sa môže opakovať.
