Eskamotér Fico

Eskamotér znie podobne čudne ako teoretický avanturista, ale v skutočnosti je to niečo oveľa horšie. Eskamotér je ten, kto dokáže obratne klamať.

Náš premiér je dlhodobo obviňovaný z toho, že jeho politika pozostáva skôr z rečí ako zo skutkov, no viac menej sa mu darí toto podozrenie vyvrátiť (samozrejme rečami, ako inak). Zároveň treba aj uznať, že náš premiér je verbálne mimoriadne zdatný človek a vie osloviť veľa voličov. Prinajmenšom to potvrdzujú jeho preferencie. Na potvoru sa mu práve teraz nakopili tri kauzy, jedna lepšia ako druhá:

1. Kauza Počiatek

V Monaku, nevedno kedy, na jachte J&T sa pýta Ivan J. Jana P.: „Je hrozne teplo, dusno, bohvie aké bude asi zajtra počasie?“ Jano sa usmeje a hovorí: „Neboj sa, ochladí sa na 30.1260 stupňa.“

Tento vtip koluje aktuálne po internete a je reakciou na podozrenie z insiderských obchodov so slovenskou korunou, pri ktorej zarobilo J&T spustu korún. Napriek tomu, že aj u nás je zneužitie insiderských informácií trestným činom, je to vnímané ako gavaliersky delikt a to najmä z toho dôvodu, že v podstate neexistuje poškodený. Okrem toho, nech už miera zavinenia môjho bývalého šéfa (Počiatka, nie Mikloša) je v tejto kauze hocijaká, stále je to jeden z najlepších ministrov tejto vlády a na tom, že práve včera (koľká irónia osudu) schválila Európska Únia definitívne náš vstup do eurozóny, má nemalú zásluhu. O nízkodeficitnom štátnom rozpočte, projektoch UNITAS, Slovensko 21 a pod. nehovoriac. Taká teta Viera, i keď ju žraloci bohvie prečo na jachtu nepozvali, spôsobila svojou vrcholne nekompetentnou politikou rádovo väčšie škody.

A čo na to eskamotér Fico, ktorý sa v roku 2005 búchal do pŕs, že do 3 minút odvolá toho člena vlády, na ktorého padne najmenšie podozrenie? Nič. Na svete je jasné podozrenie a premiér vyťahuje žltú kartu. Prečo sa pred voľbami premiér nevyjadroval, že na toho člena vlády, na ktorého padne najmenšie podozrenie, vytiahne žltú kartu? No lebo asi by ho všetci vysmiali a nevolili. Vrchol pokrytectva (či zbabelstva?) je, že za pobyt na tej istej jachte odvolá šéfa letiska, ktorého vplyv na výmenný kurz koruny je nulový. Raz darmo, „Plebejci boli spravodlivo sťatí. A patricijovia boli spravodlivo napomenutí…“, ako napísal Dag Daniš v Pravde.

2. Kauza pohonné hmoty

Samozrejme, že požiadavka Ivana Mikloša, aby terajšia vláda znížila spotrebnú daň z pohonných hmôt, je hodne populistická. Ale na rozdiel od populistických rečí pána premiéra napr. o jeho silných sociálnych programoch, má požiadavka znížiť spotrebnú daň na pohonné hmoty ekonomické rácio.

V roku 2003, keď sa pripravovala daňová reforma, bolo témou aj zníženie spotrebnej dane z pohonných hmôt. Môj bývalý šéf (Mikloš, nie Počiatek) nakoniec túto myšlienku zavrhol, lebo nechcel ohroziť štátny rozpočet. Okrem toho, vtedy bola slovenská daň na benzín 3% a na naftu 15% nad minimálnou daňou, ktorú stanovuje EÚ a jej zníženie by ľudia príliš nepocítili. Dnes je kvôli posilňujúcej korune slovenská daň na benzín 34% a na naftu 49% nad minimálnou daňou EÚ a ceny sú rekordne vysoké. Ďalším argumentom vtedy bolo, že EÚ plánuje tak či tak dvihnúť minimálne sadzby dane. Dnes EÚ také niečo neplánuje.

A čo na to eskamotér Fico, ktorý ako opozičník päť krát predložil do parlamentu návrh na zníženie spotrebnej dane? Nič, jednoducho nič. Tomuto sa hovorí arogancia moci. Je to tragédia našej doby a našej krajiny, že príde politik, ktorý nasľubuje hory doly, ktorý so svojimi voličmi de facto uzavrie zmluvu o tom, čo bude presadzovať potom keď ho zvolia a keď mu ľudia uverili a ten svoj hlas dali, to jednoducho nespraví a napriek tomu má takmer 50%-nú podporu.

3. Kauza Lisabonská zmluva

Keď naša opozícia odmietla schváliť Lisabonskú zmluvu (pritom ja osobne si myslím, že použiť schválenie tejto zmluvy ako donucovací prostriedok k zmenám v tlačovom zákone nebolo správne), bol premiér ochotný nechať rozpadnúť vládu. Človek mohol získať dojem, že bez Lisabonskej zmluvy sa zrúti svet, tak veľmi sa premiér triasol za podpisom zmluvy, ktorá v rámci EÚ oslabuje právomoci Slovenska (paradoxne to bol práve premiér Fico, ktorý ako opozičník tvrdil, že pri vyjednávaní s EÚ bude vystupovať sebavedomejšie).

A čo eskamotér Fico, na skutočnosť, že Íri v referende tú istú zmluvu neschválili? Asi toľko, že nič sa nedeje, nebavme sa o nejakej nepodstatnej zmluve, ceny potravín (na ktoré sľúbil veľkodušne znížiť DPH a neznížil) a ceny benzínu (ktoré chcel hedžovať) sú predsa oveľa dôležitejšie.

Sú to len tri čerstvé príklady, ktoré dokazujú biedu našej politiky. Vôbec si nemyslím, že opozícia robila všetko správne (I. pilier je jasný príklad zlyhania minulej vlády) a že terajšia vláda robí len samé chyby (spomeniem len Schengen a Euro, čo sú dva významné a kvalitne realizované projekty), ale takto hrubo klamať svojich vlastných voličov, ktorí mu to ešte aj kvitujú, je husársky kúsok a zároveň na zaplakanie. Dzurinda raz niekde nepremyslene trepol niečo o dvojnásobných mzdách (ktoré medzičasom aj vďaka nemu dvojnásobné sú) a počúval to celé roky. Eskamotér Fico trepe v kuse a má preferencie ako nikto pred ním. Slovensko má skutočného baróna lží.