Výnosy, dedenie, strop odvodov a politické riziko.
Medzičasom sa z účasti v druhom pilieri stala priam dogmatická otázka a už len čakám až SMER podmieni členstvo v strane neúčasťou v druhom pilieri. Počas prvých štyroch mesiacov z neho vystúpilo 31 tisíc ľudí a doň vstúpilo 12 tisíc ľudí, čo je pri 1,54 milióna sporiteľov nula nula prd. Ostáva ešte šesť týždňov na rozhodnutie a potom sa druhý pilier opäť uzavrie, z čoho premiéra chytá panika. Ministerstvo práce vydalo leták, ktorý trochu pripomína Chartu 77 – všetci o nej hovoria, nik ju nečítal. Leták, antileták, kto sa chce rozhodnúť racionálne, by mal do svojich úvah zahrnúť aj nasledovné štyri kritéria:
Výnos
Každá DSS ponúka zo zákona tri fondy do ktorých môže sporiteľ vstúpiť a zákon tiež stanovuje, kam smie DSS peniaze z ktorého fondu investovať. V rastovom fonde môže byť až 80% prostriedkov investovaných do akcií. Tento fond je najrizikovejší, ale aj s najvyšším predpokladaným výnosom. Vo vyváženom fonde to smie byť už len 50% a prostriedky v konzervatívnom fonde je zo zákona zakázané investovať do akcií. Konzervatívny fond má najnižšiu mieru rizika a predpokladom je nízky, zato stabilný výnos. Graf výnosnosti týchto troch fondov to aj potvrdzuje:
Ako vidieť, rastový fond dosahoval minulý rok v lete vyše 8% medziročný výnos, ale momentálne je v mínuse kvôli aktuálnemu celosvetovému prepadu akciových trhov. To sa samozrejme opäť zmení, otázka je kedy. Každopádne je nezmysel porovnávať zopár mesiacov alebo 2 či 3 roky, keď sa jedná o 30 ročnú investíciu. Čo ale treba povedať je, že tieto výnosy sú nominálne, to znamená, je nutné od nich odrátať ešte infláciu a potom dostaneme reálny výnos a ten veru nie je žiadna sláva. V podstate sa dá povedať, že DSS od svojho vzniku (apríl 2005) akurát zabránili znehodnoteniu peňazí infláciou. Tiež treba povedať, že 66% vkladov sa nachádza v rastovom fonde, 30% vo vyváženom a len 4% vkladov je v konzervatívnom fonde, čo o prílišnej odbornosti poradcov, ktorí s klientmi zmluvy uzatvárali, nesvedčí. Ešte že prestúpiť je možné kedykoľvek a bez poplatkov.
Záver: Komu ide v prvom rade o výnos, resp. o rast dôchodku a kto nepokladá politické riziko za významné, tomu je výhodnejší prvý pilier.
Dedenie
Peniaze investované v druhom pilieri je možné dediť, v prvom pilieri nie je možné dediť nič, tam dostane vaša manželka po dobu 12ich mesiacov vdovecký dôchodok vo výške 60% starobného dôchodku na ktorý by ste mali nárok ku dňu úmrtia a vaše deti sirotský dôchodok vo výške 40% (tiež z dôchodku, na ktorý by ste mali nárok ku dňu úmrtia) dokedy budú nezaopatrené. Približne 1/5 ľudí sa nedožije dôchodkového veku, to znamená, každý piaty sporiteľ si svoj dôchodok neužije a môže ho zanechať dedičom. Nasledovná tabuľka znázorňuje rozdiely. Upozorňujem, že kvôli zjednodušeniu som vychádzal z miezd a cien roku 2007.
V tabuľke je zohľadnený iba vdovský dôchodok, nie však sirotské. Kto má teda veľa detí (tri a viac) a malých, pre toho môže byť (v závislosti od veku detí) výhodnejšie ostať v prvom pilier. Odporúčam si urobiť alebo si nechať urobiť presné prepočty.
Záver: Kto má manželku a jedno alebo dve deti a nechce, aby žili z almužny menom vdovský a sirotský dôchodok, tomu je byť výhodnejšie v druhom pilieri. Podľa aktuálnych plánov pani ministerky bude možné z druhého piliera dediť iba dôchodok a preto by tam mali vstúpiť aj dediči.
Strop odvodov
Zvýšenie stropu pre výpočet odvodov od 1.1.2008 na štvornásobok priemernej mzdy (od 1.7.2007 do 30.6.2008 to je 75 044 a od 1.7.2008 do 30.6.2009 to bude 80 584 Sk) je ukážkou diletantizmu. Vďaka Kaníkovi máme v prvom pilieri tzv. zásluhovosť, čo je presný opak solidárnosti a znamená, že každý nový dôchodca dostane po 1.1.2015 dôchodok presne úmerný odvodom. Dovtedy je prechodné obdobie, počas ktorého sa miera zásluhovosti zvyšuje. V tomto roku to je 72%, v budúcom 76% atď. Diletantizmus spočíva v tom, že ministerstvo nezastavilo zvyšovanie miery zásluhovosti a zároveň zvyšuje mieru solidarity tým, že zvýšilo strop pre odvody a nezvýšilo maximálny dôchodok v prvom pilieri (ten sa vyratúva naďalej maximálne z trojnásobku priemernej mzdy). To je ako keď dáte pacientovi s horúčkou súčasne liek na zníženie tlaku a liek na zvýšenie tlaku. Výsledok je ten, že ľudia s príjmom medzi 60 a 80 tis. platia odvody aj zo mzdy nad 60 tisíc, ale dôchodok v prvom pilieri sa im nezvýši. Inými slovami: kto zarába 80 tisíc, má o tretinu vyššie odvody ako ten, kto zarába 60 tisíc, ale v prvom pilieri majú obaja rovnaký dôchodok. Toto však neplatí v druhom pilieri, tam ostala úmera zachovaná, to znamená že človek s príjmom 80 tisíc bude mať v druhom pilieri o tretinu vyšší dôchodok ako človek s príjmom 60 tis.
Záver: Kto zarába alebo má predpoklad, že bude zarábať viac ako trojnásobok priemernej mzdy (v roku 2007 bola priemerná mzda 20 146 Sk), by mal byť v druhom pilieri.
Politické riziko a výška dôchodku v prvom pilieri
Ako som už spomenul, v prvom pilieri rastie miera zásluhovosti každým rokom o 4% a v roku 2015 dosiahne 100%. Bola to snáď najväčšia chyba minulej vlády, že prvý pilier spravila zásluhovým (a nie solidárnym) a zároveň zriadila druhý pilier, ktorý je zo svojej podstaty plne zásluhový. Navyše, prvý pilier nastavila minulá vláda tak nešťastne, že produkuje aj bez existencie druhého piliera deficity a tie sa od roku 2015 výrazne zvýšia. Prvý pilier je oproti druhému výnosnejší z dvoch dôvodov. Po prvé, v druhom pilieri sa o reálnej výnosnosti nedá hovoriť, tam výnosy akurát pokryjú infláciu a po druhé, dôchodky v prvom pilieri rastú výrazne na úkor rastúceho deficitu. Táto vláda sa ukázala ako vrcholne nezodpovedná a strčila hlavu do piesku, keď vyhlásila, že na prvom pilieri nebude nič meniť. Ostáva to na budúcej. Samozrejme, žiadna vláda si nedovolí znížiť samotné dôchodky, ale len ich nárast.
Záver: Čím je dôchodkový vek ďalej, tým je vyššia pravdepodobnosť, že prvý pilier bude solidárny. To znamená, že čím nižší vek a čím vyšší príjem, tým je prestup do druhého piliera alebo zotrvanie v ňom výhodnejší.
