Aby sa oplatilo pracovať a podnikať

Žijeme v dobe, kedy ľudia, ktorí nikdy žiadne hodnoty netvorili, uplácajú svojich voličov sociálnymi almužnami. Morálny hazard ako vyšitý, no veľká časť ľudí neprotestuje …

… lebo sa nachádza v konflikte záujmov.

Musia nesúhlasiť tí, ktorí budú sociálne almužny hradiť

O to viac sa musia ozvať a o to hlasnejšie musia nesúhlasiť tí, ktorí budú tieto sociálne almužny, použité na úplatky voličov, hradiť. Sú to tí, ktorí tvoria hodnoty, ktorí makajú na vlastnej kariére a ktorým záleží na tom, aby ich deti mali lepší život a neboli nútené odchádzať do zahraničia. Namiesto toho, aby si vláda týchto ľudí vážila a ich ocenila (napríklad tak, že im nebude strpčovať život nezmyselnými zákazmi a príkazmi s absurdnými pokutami), ich nechá platiť predvolebné darčeky a sociálne almužny tým, o ktorých predpokladá, že ju budú voliť. Výsledok poznáme – vládne nám banda zlodejov, ktorá svojim voličom za privretie očí podhodila zopár sociálnych almužien. Tomuto sa hovorí volebná korupcia a tá je zo všetkých druhov korupcie s odstupom najhoršia.

Robert Fico nedáva ľuďom udice, ale ryby

Avšak, je tu ešte jedna podstatná úvaha. Robert Fico nedáva ľuďom udice, ale ryby. Každá jedna sociálna dávka zvyšuje závislosť na štáte. Robert Fico s jeho akože sociálnou politikou vytvára generáciu ľudí, ktorí si zvykajú na to, že štát im dá, čo potrebujú k životu a ktorí strácajú motiváciu tvoriť hodnoty. Veď načo by sa mal snažiť začínajúci učiteľ za nástupný plat 460 eur v hrubom, ak za akúkoľvek prácu, ktorú si nájde dostane aspoň minimálnu mzdu vo výške 410 eur. Načo by sa mal takýto človek vôbec vzdelávať. Za 50 eur mesačne?

Spoločnosť ťahajú dopredu tí, ktorí hodnoty tvoria

Neznie to príliš sociálne, uznávam, ale treba si povedať na rovinu: Spoločnosť ťahajú dopredu tí, ktorí hodnoty tvoria a nie tí, ktorí ich spotrebúvajú. Akýkoľvek sociálny darček, hocijaká sociálna almužna znižuje v časti obyvateľstva motiváciu živiť sa vlastnou prácou a zvyšuje odkázanosť na štátny cecok. Spoločnosť nedokáže vyžiť zo spotreby verejných statkov a z ich prerozdeľovania, no spoločnosť dokáže vyžiť z tvorenia hodnôt a to dokonca veľmi dobre.

Preto sa musíme zamýšľať nad tým, kde všade môžeme ľuďom – zamestnancom, živnostníkom podnikateľom uľahčiť ich prácu. Kde môžeme znížiť ich administratívnu a finančnú záťaž a kde môžeme odbúrať bariéry v práci a v podnikaní. A kde im môžeme prestať strpčovať život pokutami. Rozhodne sa nebudú mať všetci rovnako dobre. Tí, ktorí budú podnikavejší, budú mať zrejme viac, aj tí schopnejší a usilovnejší. Ale ak sa bude dariť podnikateľom, bude rásť počet pracovných miest a s nimi bude rásť aj priemerná mzda.

Ak dôsledne zlepšíme podnikateľské prostredie, znížime nezamestnanosť a zvýšime životnú úroveň, znížime aj počet sociálne odkázaných ľudí.

To je najlepšia sociálna politika. To je však pre Roberta Fica nočná mora, lebo veď kto by ho potom volil.