Pred týždňom vyčaroval grécky premiér Alexis Tsipras z klobúka referendum, ktorým svojim partnerom doslova vyrazil dych. Potom sa nedohodli o predĺžení druhého balíka, Gréci …
… nezaplatili splátku Medzinárodnému menovému fondu a teraz sa čaká na výsledky referenda.
Rýchle a drahé referendum
Mňa najviac prekvapuje rýchlosť, akou si trúfajú také referendum zorganizovať. Že vraj deväť dní. Na Slovensku trvá organizácia referenda približne desaťkrát dlhšie. A to hovoríme o Grécku, ktorému sa mimoriadne dobre darí pred očami verejnosti ukrývať efektívnosť svojej štátnej administratívy.
Rovnako prekvapuje cena. Referendum na Slovensku stojí sedem miliónov eur, v raz tak väčšom Grécku by malo logicky stáť 14 miliónov eur. No odhadované náklady majú byť sto miliónov eur. Samotnými hárkami to nebude, lebo vytlačiť pre každého voliča referendový hárok stojí menej ako tisícinu tejto sumy.
Bez menšieho zla
Prejdime k podstate a tou je výsledok. Ak by Tsipras robil referendum pred mesiacom či dvoma (ako mu to vtedy údajne odporúčal aj nemecký minister financií Schäuble), bolo by isté, že Gréci odmietnu úsporné opatrenia a to by zrejme Tsiprasovu vyjednávaciu pozíciu posilnilo.
Teraz vôbec nie je isté, ako sa voliči rozhodnú potom, čo týždeň mohli na vlastnej koži skúsiť zavreté banky a zažiť tú strašnú bezmocnosť nevedieť sa dostať k vlastným peniazom. Bez ohľadu na to, ako sa nakoniec Gréci rozhodnú, obidve možnosti ÁNO aj NIE sú zlé.
Keď Gréci povedia ÁNO
Ak Gréci v nedeľňajšom referende povedia ÁNO, ak teda budú súhlasiť s úspornými opatreniami, bude ten päťročný marazmus pokračovať. Budú stúpať dane, pretrvávať neistota a naďalej budú investori Grécko obchádzať. Tsiprasova vláda takmer isto skončí a pravdepodobne budú nové voľby.
Vládna strana Syriza síce oslabne, ale naďalej to bude silný politický hráč s množstvom presvedčených podporovateľov. Možno bez Syrizy nebude možné zostaviť novú vládu pre prapodivné pravidlo, že najsilnejšia strana dostane 50 mandátov navyše, kvázi ako bonus. Toto pravidlo má priniesť akože stabilitu.
Samozrejme, môžeme sa tešiť na tretí „záchranný balík“, ktorý nikdy nemal byť (tak sľúbili eurohujeri) a ktorý bude vo viacerých štátoch ťažké presadiť. Záchranný balík je v úvodzovkách, lebo podľa výsledkov „zachraňovania“ Grécka z posledných piatich rokov ide skôr o záchrannú vestu z olova.
Keď Gréci povedia NIE
Ak Gréci povedia NIE, ak teda odmietnu úsporné opatrenia, potom čo? Ktorá grécka vláda si dovolí presadzovať nejaké úsporné opatrenia? Žiadna, a Tsiprasova už vôbec nie. To však neznamená, že Grécko vystúpi alebo bude vyhodené z eurozóny. Také niečo totiž európska ústava nepozná. Tvorcovia eurozóny jednoducho nerátali s tým, že niektorá krajina by mohla z takého skvelého spolku chcieť alebo musieť vystúpiť.
Ostávajú dve možnosti – Gréci sa na vystúpení dohodnú alebo budú donútení eurozónu opustiť. Vláda Alexisa Tsiprasa už viackrát deklarovala, že chce v eurozóne ostať (prinajmenšom tak dlho, ako budú tiecť akékoľvek „lóve“), dá sa predpokladať, že dohodu odmietnu.
Ostáva donútiť Grécko, aby opustilo eurozónu, zrejme odstrihnutím od europeňazí. Grécka vláda zrejme začne tlačiť paralelnú menu, aby štát mohol vyplácať mzdy, dôchodky a sociálne dávky a naďalej bude v eurozóne. Ani s tým tvorcovia nerátali…
Je jedno, ako referendum dopadne, dobré riešenie dnes už neexistuje. Ale keďže je koniec s hrôzou vždy lepší ako hrôza bez konca, mala by sa eurozóna snažiť už len o vystúpenie Grécka z eurozóny. Bez ohľadu na výsledok referenda.
