To bolo prvé, čo som si pomyslel, keď som včera videl Fica, Dzurindu, Mikloša a Radičovú v jednom šíku, ako sa hrajú na veľkých Európanov. Neverím vlastným očiam a ušiam, keď týchto ľudí, ktorí už dávno mali byť na politickom dôchodku, vidím a počujem. Fico ešte donedávna mal plné ústa národnoštátnych záujmov, Dzurinda s Miklošom ani nie pred dvomi rokmi odmietli pôžičku Grécku a Iveta Radičová len tri dni dozadu navrhla referendum v prípade zásadných otázok.
Dnes je všetko inak. Sme svedkami, ako sa presluhujúci politici pretekajú o to, kto bude voči Bruselu poslušnejší. Ešte netušíme, čo všetko prinesie tohto týždňový summit, novieme, že Radičová, Mikloš a Dzurinda budú súhlasiť. A Fico poslušne asistuje.
Pritom tento krát by sme mali byť veľmi opatrní. Na summite sa budú schvaľovať návrhy zvyšujúce zodpovednosť pri hospodárení, ako napr. posudzovanie návrhov rozpočtov členských krajín a posilnený dohľad v krajinách s vážnymi ťažkosťami. To je v poriadku a SaS s týmito návrhmi súhlasí, lebo by naozaj mohli prispieť ku zníženiu dlhov.
Ale pozor! Pod rúškom „opatrenia proti kríze“ sa bude rokovať aj o návrhoch, ako sú harmonizácia daní alebo zrušenie práva veta. Tieto návrhy nijako nesúvisia s krízou a zaručene neprispejú k jej riešeniu. Sú to návrhy, ktoré smerujú k fiškálnej únii, čo je niečo úplne iné ako to, do čoho sme v roku 2004 vstupovali a s čím súhlasili občania v referende.
Stojíme pred rozhodnutím, či sa máme vzdať časti našej suverenity a nezávislosti. V budúcnosti sa bude v Bruseli rozhodovať prakticky o všetkom, a preto vravíme, že je nevyhnutné sa spýtať občanov, či to chcú. Presne tak ako v roku 2004, keď sa v referende rozhodovalo o vstupe do Európskej Únie, aj vtedy išlo o to, že sme časť našich právomocí odovzdali Bruselu.
Preto SaS trvá na referende. Viem, že sa toho politici boja, no v zásadných otázkach je to jediný legitímny postup. Lenže u nás nie. Automaticky sme označovaní sa populistov, extrémistov a nacionalistov. Len preto, že sme si dovolili navrhnúť referendum. Sme označovaní za nezodpovedných len preto, že „nemáme dôvod v predklone a potichu očakávať rozhodnutia inštitúcií Európy”.
Reakcia Róberta Fica na zrušenie práva veta, že „práve kvôli takýmto dobrodruhom a avanturistom prichádza takéto rozhodnutie“ môže kandidovať na hlúposť roka. Inými slovami, máme síce právo veta, ale bude nám odobraté, ak si zmyslíme ho použiť.
Na záver pár slov k referendu: Keď ho spravíme v deň volieb, budú náklady na referendum nižšie. Na prípravu referenda treba 90 dní, do volieb je 94 dní, takže reči o tom, že nie je dostatok času sú len prejavom servilnosti voči Bruselu. Keď je obava, že nepríde dostatok ľudí, môžeme znížiť kvórum. Za peniaze, ktoré pôjdu na nezmyselný euroval môžeme urobiť referendum viac ako 1000-krát.
1. https://richardsulik.blog.sme.sk/c/282687/Ako-take-ovce.html