Boľavý návrat k vznešeným cieľom

Európska únia vznikla na základe slobody a je najúspešnejším mierovým projektom v celej histórii európskeho kontinentu. Voľný pohyb osôb, kapitálu, tovaru a služieb boli a sú vznešené a správne ciele. Obchodovanie medzi krajinami zvyšuje bohatstvo a znižuje riziko vojen.

Ideou EÚ ale nebola čoraz silnejšia centralizácia a superštát s názvom Spojené štáty európske. Práve naopak. EÚ vznikla na základe rozmanitosti, voľnosti, vzájomnej konkurencie a na princípe subsidiarity, ktorý hovorí, že únia sa bude venovať len tým otázkam, ktoré nedokážu riešiť jednotlivé štáty samostatne. Navyše, príklad USA ukazuje, že väčšia centralizácia neochráni pred krízou a nenahradí zodpovednosť.

Žiaľ musíme konštatovať, že EÚ sa vzďaľuje nielen princípom, na ktorých vznikla, ale aj svojim občanom. V Bruseli žije 50-tisícová armáda úradníkov, ktorí v snahe obhájiť svoju existenciu vymýšľajú stále nové a nové regulácie, čím likvidujú konkurencieschopnosť Európy a v konečnom dôsledku znižujú životnú úroveň Európanov.

Pýtame sa teda, prečo neboli dlhé roky dodržiavané pravidlá a prečo neboli udeľované sankcie za ich nedodržiavanie. Problémy totiž nevznikli kvôli zlým pravidlám, ale kvôli tomu, že sa nedodržiavali. Dôvodom aktuálnej snahy meniť pravidlá v EÚ nie je ich nefunkčnosť, ale neschopnosť európskych lídrov dodržiavať ich.

Dnes je už zrejmé, že euroval nič nerieši. Rozšírenie eurovalu bolo schválené presne tak, ako si to Brusel želal. Očakávaný výsledok sa však nedostavil. Úroky na financovanie európskeho dlhu naďalej stúpajú, pretože finančné trhy európskym lídrom neveria. Toto je vážny problém. Po dvoch rokoch riešenia krízy, po 19-ich summitoch, dosiahli európski lídri akurát to, že im veritelia neveria. Krízu nevyriešili, kríza je oveľa horšia, pretože dlhovú krízu nie je možné riešiť ďalšími dlhmi.

SaS preto navrhuje päť riešení, ktoré sú síce boľavé, ale sú aj poctivé a pri politickej vôli realizovateľné. Obávam sa, že dlhodobo sú aj jediné, ktoré naozaj pomôžu.

• Po prvé: Aj samotná EÚ musí začať masívne šetriť. Všetci hovoria o šetrení v jednotlivých štátoch, to je určite správny krok, no to isté platí aj o inštitúciách samotnej EÚ. Rozpočet EÚ je 150 miliárd eur a naďalej sa plytvá, akoby kríza neexistovala. Počnúc nezmyselným pravidelným sťahovaním Európskeho parlamentu medzi Bruselom a Štrasburgom, končiac všetkými možnými dotáciami. EÚ sa predsa nemôže tváriť, že kríza sa jej netýka. Práve naopak, mala by ísť príkladom. Na eu-fondy, poľnohospodárske dotácie a regionálne rozdiely ide ročne vyše 100 miliárd eur. To je všetko pekné, ale teraz je kríza a treba robiť mimoriadne opatrenia. Navrhujeme uvedené položky na niekoľko rokov pozastaviť a všetky ušetrené peniaze použiť na posilnenie základného imania Európskej centrálnej banky. Na rozdiel od eurovalu by v tomto prípade išlo o skutočné peniaze a nie o ďalšie dlhy.
• Po druhé: EÚ musí začať dodržiavať existujúce pravidlá. V čase krízy nemeniť zásadné dokumenty, ale tých existujúcich sa držať. Hlavným dôvodom takmer nulovej dôveryhodnosti EÚ je nerešpektovanie pravidiel, zavádzanie a klamanie. S týmto musí EÚ skoncovať. K tomu patrí aj nezatváranie si očí nad príliš „kreatívnymi” číslami a dôsledné vynucovanie plnenia maastrichtských kritérií. Napríklad tak, že tretina krajín, ktoré najviac nedodržiavajú maastrichtské kritériá, nebude mať žiadne hlasovacie práva a druhá tretina len polovičné.
• Po tretie: Problémy sa nemôžu riešiť ďalšou centralizáciou. Okrem toho, že voliči nedali nikomu na to mandát, je to aj nesprávna cesta. Veď EÚ nie je schopná efektívne rozhodovať v tých otázkach, ktoré jej boli zverené a je chybou domnievať sa, že keď bude mať viac kompetencií, bude rozhodovať efektívne a správne. Budeme len živiť ďalších draho platených úradníkov. Sme presvedčení, že napr. harmonizácia priamych daní poškodí nielen Slovensku, ale aj celej EÚ.
• Po štvrté: EÚ musí pozastaviť plnenie dlhodobých cieľov. Je pekné, že pred krízou chránení bruselskí úradníci si povedia: „chceme, aby únia bola lídrom v obnoviteľných zdrojoch energie, v oblasti sociálnej ochrany alebo v ochrane životného prostredia“. To sú krásne ciele, kto by sa k nim nehlásil? No treba si uvedomiť, že napĺňanie týchto cieľov stojí nemalú časť HDP. Zotrvať pri nich aj v čase krízy je pre EÚ zničujúce. Z jednoduchého dôvodu – európske podniky strácajú konkurencieschopnosť. To je fakt. Vidíme, kam to speje, keď sa tvárime, že pri normách a reguláciách kríza neexistuje. Preto treba na niekoľko rokov pozastaviť (nie zrušiť) platnosť dlhodobých cieľov a zároveň sa zamyslieť nad tým, čo môžeme spraviť, aby sme uľahčili podnikom život. Pretože len oni vytvárajú pracovné miesta. Napríklad by sa mohol zdravý rozum zamyslieť nad tým, koľko zo 100 000 strán európskych smerníc naozaj potrebujeme.
• Po piate: EÚ musí zreálniť svoje štruktúry. Je kríza, treba robiť vážne rozhodnutia. Tieto rozhodnutia nerobí komisia, parlament, rada alebo iný oprávnený orgán EÚ. V čase krízy rozhoduje Merkelová a Sarkozy. Predseda komisie Barosso alebo predseda Európskej rady van Rompuy sú viac menej do počtu a európski poslanci sú ako chránené zvieratká, ktoré si za veľké peniaze držíme, aby sme sa mohli tváriť, že EÚ je demokratická. Prečo je to tak? Prečo sa Merkelová alebo Sarkozy sami neuchádzajú o vysoké pozície v EÚ? Prečo jednotlivé krajiny posielajú do Bruselu politikov za odmenu, za zásluhy alebo keď sa ich chcú zbaviť? Nič proti pani Merkelovej, nech za EÚ rozhoduje. Ale nie ako nemecká kancelárka. My – obyvatelia inej krajiny EÚ akou je Nemecko, či Francúzsko – sa oprávnene pýtame, či sú všetky ich rozhodnutia vždy aj v prospech Slovenska.

Patríme do EÚ a záleží nám na tomto spoločenstve. Práve preto nebudeme zatvárať oči pred problémami a tváriť sa, že čokoľvek bruselské je nedotknuteľné. Budeme klásť otázky a budeme navrhovať riešenia prospešné pre celú EÚ. Obviňovať nás v tejto súvislosti z euroskeptizmu považujeme za veľmi lacné a alibistické. A najmä – žiadne problémy to nerieši.