Čudné praktiky denníka SME

Mám hrošiu kožu a myslím, že aj niečo znesiem, inak by som predsa nešiel do politiky. Tiež viem, bolo mi to povedané stokrát, že vojna s médiami sa vyhrať nedá. Napriek tomu si myslím, že odtiaľ potiaľ a takto je to aj s denníkom SME.

Do volieb som denník SME ako aj iné média vôbec neriešil. Občas sa stalo, že nejaký môj rozhovor dostal čudesný nadpis (jedna zo 40 otázok), čo ale chápem, lebo aj SME potrebuje upútať voličov a navyše, netreba sa zavzdušňovať kvôli maličkostiam.

Po voľbách sme s pokorou pretrpeli „kauzy“ ako napr. môj obed s veľvyslancami, Liberálny dom alebo hayekovci, kedy si páni redaktori Čikovský a Burčík povedali, že budú písať o hayekovcoch dovtedy, dokým nepadne Martin Chren. Celkovo bolo tejto kauze v denníku SME venovaných 79(!) článkov behom 38 dní, čo je viac ako niektorým kauzám za miliardy korún a to napriek tomu, že kontroly nič nedokázali.

Takisto znášame prskanie Petra Schutza proti reforme odvodov, i keď preukázateľne nemá pravdu a to čo vypisuje robí len preto, že on osobne sa už nebude môcť vyhýbať plateniu odvodov.

A samozrejme, s ľahkosťou prehliadneme prekrútené titulky, ako napríklad, že SaS opustí niekoľko členov, čo budí dojem, že niektorí členovia by zo svojej vôle opúšťali SaS, pričom fakt bol ten, že niektorých členov sme vylúčili z dôvodu, že nespĺňali prísne podmienky členstva, čo aj ostatné média korektne podali.

Celkovo mám z celého SMEčka niekedy dojem, akoby si želali návrat Fica. Tým ale ani len náhodou nechcem povedať, že tejto koalícii treba niečo darovať. Naopak, oceňujem akúkoľvek vecnú kritiku. Vecnú! A v tom je pes zakopaný a dovolím si uviesť dva príklady z poslednej doby.

Prijímal som od zdravotných sestier petíciu (s čím sa napríklad môj predchodca neunúval) a po odovzdaní petície som na odľahčenie povedal, že ich autobus zablokoval vchod do garáže (na videu od 3:05 min.). Predtým som zástupkyňu zdravotných sestier ubezpečil, že ich petícia bude zaradená na najbližšiu schôdzu. V žiadnom prípade som nenazval zdravotné sestry výletníkmi, no napriek tomu redaktor denníka SME, pán Krempaský napíše presný opak (titulka článku bola na základe mojej sťažnosti zmenená). Titulka na svete, iné média, napríklad TV Markíza, ju prevzali a výsledok je, že Sulík je arogantný, lebo nazval zdravotné sestry výletníkmi. Pritom to ani len v náznaku nie je pravda. Ale skratka pán Krempaský, redaktor denníka SME, sa rozhodne a hotovo. Protestujem proti tomuto prístupu. Nemám najmenší problém, keď to schytáme zaslúžene, ale písať veci evidentne v rozpore so skutočnosťou (stačí si pozrieť linknuté video od 3 minút) jednoducho nie je korektné.

Druhý príklad z poslednej doby je Juraj Hrabko, človek, ktorý si o sebe píše, že je publicista a ktorý vo svojom komentári napísal, neviem to inak nazvať, taký kýbeľ nezmyslov, že predseda ústavnoprávneho výboru musel reagovať. Išlo o vyňatie niektorých bodov z programu aktuálnej schôdze a o to, že som zo zákona nemal inú možnosť ako tú, ktorú som zvolil. Juraj Hrabko vo svojom komentári v rozpore so všetkými faktami, paragrafmi a argumentmi vzbudil dojem, že ja si robím, či mi práve napadne. Prvý a aj druhý príklad považujem za hrubo nekorektné.

Aby som to uzavrel: Nečakám, že nám niekto niečo daruje. Nečakám ani, že po tomto blogu zrazu od denníka SME ustanú čisté podrazy ako vyššie uvedené dva príklady, skôr naopak. Predpokladám, že ješitnosť menovaných bude viesť skôr k tomu, že to nakúpime častejšie. Ale odmietam robiť „gute Miene zum boesen Spiel“. Odmietam sa tváriť, že toto je objektívna žurnalistika a že tak to má byť a odmietam sa tváriť, že niektorí pracovníci (pojem žurnalisti v tomto kontexte nepoužívam zámerne) SME sú skvelí chlapíci.

Mimochodom, máme s čím porovnávať, napríklad s denníkom Pravda. Je všeobecne známe, že Pravda je ľavicová a myslím, že nám (nám ako koalícii a nám ako strane) nič nedarujú. Dovolím si však tvrdiť, že píšu korektnejšie. Na mieste vedenia SME by som sa nad touto vetou zamyslel.