Vláda pod vedením premiéra Róberta Fica deklarovala vo svojom programovom vyhlásení, že zvýši daňové zaťaženie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami. Tento zámer je všeobecne označovaný ako zavedenie milionárskej dane.
Na pôde Ministerstva financií boli diskutované tri konkrétne riešenia milionárskej dane, presnejšie zvýšenia daňového zaťaženia nadštandardných príjmov.
- Zavedenie osobitnej daňovej sadzby pre príjmy presahujúce určitú hranicu. V tejto súvislosti sa spomínala sadzba 25% pre tú časť príjmu, ktorá presahuje sumu 50 tis. Sk. Toto riešenie bolo zavrhnuté z toho dôvodu, že zvyšuje marginálne zdanenie, ktoré by mohlo fyzické osoby motivovať nepriznávať svoje príjmy a o to ťažšie by bolo možné odhadnúť výnos vyššej dane. Okrem toho bolo takéto riešenie označované, nie úplne neprávom, ako trestanie úspešnosti, resp. daň zo závisti.
- Zvýšenie sadzby Rovnej dane z 19% na 20% pre fyzické a právnické osoby a alikvotné zvýšenie nezdaniteľného minima. Aj toto riešenie bolo zavrhnuté, lebo by sa jednalo o všeobecné zvýšenie dane, ktoré neobsahovali ani volebné programy koaličných strán a ani samotné programové vyhlásenie vlády. Poškodenie imidžu Slovenska v zahraničí ako krajiny s nízkym daňovým zaťažením by bolo výrazné.
- Riešenie, ktoré Ministerstvo financií nakoniec zvolilo, a ktoré je zapracované do novely zákona o dani z príjmov, je zrušenie nezdaniteľného minima pre nadštandardné príjmy. Nezdaniteľné minimum je sociálny aspekt v daňovom systéme, ktorý má zmierniť daňové zaťaženie fyzických osôb s nízkymi príjmami, resp. daňou vôbec nezaťažovať príjmy najnižšie. Pre osoby s vysokými príjmami ale nie je potrebné uplatňovať sociálne aspekty a takto znižovať daňové zaťaženie.
Vzniká otázka, čo je nadštandardný príjem. V tomto prípade sme ako nadštandardný príjem zvolili 10-násobok životného minima, to je mesačný hrubý príjem vo výške 49.800 Sk. Takýto príjem má približne 3% daňovníkov, čo je cca 60.000 osôb. Z tohto pohľadu sa teda jednoznačne dá hovoriť o nadštandardnom príjme a zámer ľavicovej vlády neposkytovať trom najbohatším percentám obyvateľstva žiadne sociálne výhody (resp. sociálne aspekty dane znižujúce daňové zaťaženie) je plne legitímny.
Zhodou okolností je približne pri tejto sume dosiahnutý strop pre výpočet odvodov. Nezdaniteľné minimum teda začne klesať tam, kde prestávajú stúpať odvody, a to tou istou rýchlosťou. Výsledok je, že toto opatrenie nezvyšuje marginálne zdanenie zamestnanca (k marginálnemu zdaneniu viac v budúcom newslettri). Nezdaniteľné minimum sa teda začne znižovať pri sume 49.800 Sk a okolo 62 tis. Sk dosiahne nulu. Daňové zaťaženie fyzických osôb s nadštandardnými príjmami sa zvýši až o 18 tis. Sk ročne.
Ďalšia výhoda tohto riešenia je jeho nízka elasticita, to znamená, že je len nízky predpoklad, že dotknutí daňovníci začnú vo veľkom preskupovať svoje príjmy. Štátny rozpočet tak môže rátať s príjmami vyššími o cca 1 mld. Sk.
Richard Sulík
poradca ministra financií
