Za socializmu bol svet v poriadku. Všetci museli (naozaj alebo akože) pracovať, všetci zarábali približne rovnako a preto aj nebolo podstatné, či dôchodky boli zásluhové alebo solidárne. Dôchodkový vek bol u mužov 60 rokov a u žien (žeby preto, lebo ženy dlhšie žijú?) 53 až 57 rokov, podľa počtu vychovaných detí. Kto odpracoval 25 rokov, mal nárok na dôchodok a pre jeho výpočet sa použila priemerná mzda z piatich najlepších rokov z posledných desiatich odpracovaných. Aby rozdiely v dôchodkoch boli ešte menšie ako nízke rozdiely v platoch, vyrátala sa najprv tzv. redukovaná mzda. Z prvých 2.500 Sk mzdy (priemernej mesačnej mzdy piatich najlepších rokov z posledných desiatich) sa zohľadnilo 100%, z ďalších 3.500 Sk už len 33% a z ďalších 4.000 Sk iba 10%. Mzda nad 10.000 Sk sa nezohľadňovala vôbec. Redukovaná mzda tak nemohla byť vyššia ako 4.067 Sk. Následne sa určilo percento, ktoré záviselo od počtu odpracovaných rokov. Za prvých 25 rokov to bolo 50% a za každý ďalší rok 1%. Kto odpracoval napr. 40 rokov, mal dôchodok vo výške 65% jeho redukovanej mzdy, ako vidieť z nasledovnej tabuľky:
Treba ešte spomenúť, že tromi pracovnými kategóriami bola do roku 1999 zohľadnená náročnosť a rizikovosť povolania, čo systém komplikovalo ďalšími parametrami, ale v čase, keď stál rožok 30 halierov, dôchodkový systém celkovo nikomu žily netrhal. A hlavne nikto nikomu nezávidel, veď mzda 10.000 Sk generovala len dvojnásobný dôchodok ako mzda 2.000 Sk. Maximálny dôchodok v 3. pracovnej kategórii nemohol byť vyšší ako cca 3.000 Sk.
Potom prišla revolúcia. Deväťdesiate roky boli sprevádzané vysokou infláciou, rástli ceny aj mzdy, ale systém dôchodkov, ktorý bol tvrdo nastavený na nízke mzdy (mzda nad 10 tis. Sk sa nezohľadňovala vôbec) nikto nezmenil. Naďalej sa dôchodky rátali z redukovanej mzdy, ktorá nemohla byť vyššia ako 4.067 Sk a to dokonca v čase, keď väčšina ľudí túto maximálnu hodnotu dosahovala. Zohľadňovalo sa totiž len 5 najlepších rokov z posledných 10. Výpočet dôchodkov samozrejme bolo nutné valorizovať a nejaký génius na Ministerstve práce vymyslel, že sa k pôvodnému výpočtu priráta jednoducho nejaké percento a je to. Potom iný génius zistil, že pridaním percenta sa dvojnásobný dôchodok zvýši o dvojnásobný počet korún a tým aj závisť a vymyslel, že dôchodky sa zvýšia o pevnú sumu v Sk. Takto sa to mrvilo celých 15 rokov, až v roku 2003 sa výška dôchodku určila nasledovne: najprv výpočet dôchodku spôsobom z roku 1989, potom sa prirátalo 112,1% a potom 1.270 Sk. Zároveň bola stanovená maximálna výška dôchodku na 9.219 Sk. Hotová alchýmia.
Potom prišiel Kaník. Zaviedol silný sporivý II. pilier, za ktorý mu patrí uznanie. II. pilier je 100% zásluhový a 0% solidárny, čo znamená, že každý dostane presne podľa toho, koľko si našetril a keď niekto celý život nebude robiť nič, tak z II. pilieru dostane figu borovú. Pri plne zásluhovom II. pilieri by sa dalo čakať, že I. pilier bude plne solidárny, to znamená, že bez ohľadu na to, kto koľko doň zaplatil, všetci dostanú rovnaký, minimálny dôchodok na úrovni životného minima. Samozrejme po patričnom prechodnom období. Lenže nestalo sa tak. Od 1.1.2003 obsahuje aj I. pilier zásluhovosť a dôchodky by sa mali rátať nasledovne:
Najprv sa za každý odpracovaný rok vyráta OMB (osobný mzdový bod), čo je pomer medzi ročným príjmom a priemernou mzdou v hospodárstve v danom roku. Potom sa vyráta POMB (priemerný osobný mzdový bod), čo je priemer OMB. Mesačný dôchodok je súčin POMB, počtu odpracovaných rokov a ADH (aktuálna dôchodková hodnota). ADH je nejaké číslo v Sk, ktoré stanovilo Ministerstvo práce a pre rok 2004 to bolo 183,58 Sk. Takže keď niekto robil 40 rokov za priemernú mzdu, má jeho POMB hodnotu 1 a mesačný dôchodok v roku 2004 bol 1 x 40 x 183,58 = 7.343 Sk. Kto zarábal trojnásobok priemernej mzdy, má POMB 3, čo je zároveň maximum, lebo aj strop pre výpočet odvodov je 3 x priemerná mzda. Dôchodok je potom trojnásobný, čiže 22.029 Sk. A naopak, kto zarábal len polovičku priemernej mzdy a na starobné poistenie len málo platil, má nárok len na nízky dôchodok (3.672 Sk).
Na prvý pohľad vypadá pekne, čím nás naši sociálni inžinieri obdarili. Zásluhový prvý pilier, ktorý zohľadní, kto koľko do systému zaplatil. V skutočnosti je ale nespravodlivý voči chudobným, ktorí preukázateľne kratšie žijú. Momentálny systém totiž zohľadňuje len mesačnú výšku dôchodku. Nikde však nie je zohľadnené, že chudobný si užije dôchodok v priemere 10 rokov a bohatý 18, čo spôsobuje, že chudobní doplácajú na bohatých (pozri newsletter č. 17). Tiež nie je zohľadnené, že muži žijú kratšie a tak doplácajú na ženy, čo síce nie je nič nové, ale teraz je to zákon (akože fór). No a potom je tu ešte ten drobný problémik, že tak ako je I. pilier momentálne nastavený (miera náhrady 50%, dôchodkový vek 62 rokov a valorizácia 50% podľa inflácie a 50% podľa priemernej mzdy), nie je financovateľný.
A na koniec prišli problémy s prechodom a bordel jak v tanku s nimi. Vniesť zásluhovosť do prvého pilieru nie je možné z roka na rok. Preto sa v roku 2004 v plnom rozsahu zohľadňovali len hodnoty POMB od 1 do 1,25. Z toho čo bolo nad 1,25 sa zohľadnilo len 40% a keď bol POMB nižší ako 1, tak sa zvýšil o 60% z chýbajúcej časti do 1. Ročne mali tieto percentá stúpať, resp. klesať o 20%, aby v roku 2007 bol zohľadnený POMB v plnom rozsahu, ako vidieť aj z nasledujúcej tabuľky:
Výsledok bol ten, že keď na jar 2004 išla do dôchodku sekretárka, ktorá zarábala celý život priemernú mzdu, dostala dôchodok 7.343 Sk, zatiaľ čo jej šéf, ktorý celý život zarábal trojnásobok priemernej mzdy, dostal len 6.876 Sk a to len preto, že išiel do dôchodku o pol roka skôr, na jeseň 2003. Pritom, keby šéfino odišiel do dôchodku tiež až v roku 2004, bol by jeho dôchodok 14.319 Sk. Naopak, upratovačka, ktorá zarábala len polovicu priemernej mzdy, by v roku 2003 mala dôchodok 6.488 Sk a pol roka neskôr o 700 Sk menej. Výsledok je jasný. Nespokojní sú dobre zarábajúci, ktorí išli do dôchodku pred 31.12.2003 a slabo zarábajúci, ktorí išli do dôchodku po 1.1.2004, boli nespokojní tiež. No a takto vznikli staro- a novodôchodcovia. Očividne to sociálni inžinieri zabudli prerátať, lebo dva roky neskôr sa rýchlosť „vnášania“ zásluhovosti do 1. pilieru znížila z 20% na 4% ročne. Plná zásluhovosť tak bude dosiahnutá až k 1.1.2015.
Ďalší prúser vznikol tým, že od 1.1.2004 sa zohľadňoval OMB len od roku 1994 a 1.7.2005 bolo toto obdobie predĺžené o 10 rokov. A opäť boli niektorí zvýhodnení a iní ukrivdení. Niektorí totiž zarábali najviac posledné roky, im vyhovovalo len posledných 10 rokov. Iní mali najvyššie príjmy pred 1994, im viac vyhovuje zohľadniť obdobie od 1984. Táto zmena by bola drobná v systéme do 2003, ale teraz máme OMB, ktorý je pomer vtedajšej mzdy k vtedajšej priemernej mzde, čiže aj roky socializmu s nízkymi platmi generujú vysoké OMB a tým vysoký dôchodok dnes.
Vzniknutý chaos mierne zvýšili predčasné dôchodky, ktoré do roku 2003 neexistovali. Tým, ktorí zarábali najviac od roku 1994, sa oplatilo ísť do predčasného dôchodku. V určitých prípadoch tak znamenal skorší odchod do dôchodku vyšší mesačný dôchodok. Ale nechajme detaily, už sám strácam prehľad. K dnešnému dňu máme tieto tri skupiny dôchodcov:
Našim sociálnym inžinierom sa tak behom 18 mesiacov podarili dva husárske kúsky. Po prvé bordel jak v tanku a po druhé nespravodlivosť so závisťou, a to v takom rozsahu, až sa sami zľakli toho čo nastvárali a pre rok 2005 navrhli unikátnu valorizáciu dôchodkov:
Takže najprv bola proti akejkoľvek logike vnesená zásluhovosť do I. pilieru, aby potom bola jednorazovo (budúci rok budú rozdiely ešte väčšie, lebo sa zohľadní 68% namiesto 64% z POMB nad 1,25) a nesystémovo tlmená. Finále grande príde teraz. Od 1.8.2006 sa idú prepočítať všetky starodôchodky (priznané pred 1.1. 2004), ktoré vznikli z priemernej mzdy vyššej ako 10.000 Sk. Takže celá pakáreň s prechodným obdobím bola úplne nadarmo. Mohli to celé prerátať hneď a zistili by, že to aj tak nie je financovateľné a možno by sme dnes pri II. zásluhovom pilieri mali I. len solidárny, samozrejme s dostatočným prechodným obdobím.
Aké je riešenie? Odpoveď je jednoduchá. Zásluhovosť v I. pilieri robí len a len problémy. Veď máme plne zásluhový a sporivý II. pilier, v ktorom je zásluhovosť bezproblémová, lebo každý dostane dôchodok presne podľa toho, koľko si našetril a nie podľa akých si výpočtov zásluhovosť len simulujúcich. Preto musí byť I. pilier výlučne solidárny, do ktorého platí každý určité percento (nižšie ako dnes a naďalej len po strop) zo všetkých svojich príjmov (teda napr. aj z dividend) a z ktorého dostane každý rovnaký minimálny dôchodok na úrovni životného minima. Samozrejme až po prechodnom období, aby boli zohľadnené všetky priznané dôchodky a všetky existujúce nároky teraz pracujúcich.
