Druhý pilier | Zlé riešenia zlého stavu financií Sociálnej poisťovne – 2. časť

V prvej časti som písal o dôvodoch prečo je 1. pilier v dezolátnom stave a o tom, že zrušenie stropu odvodov je zlé riešenie. Táto časť sa venuje prestupom z 2. piliera, ostatným nedostatkom novely a možným riešeniam skutočne zlej situácie.

1. Dezolátny stav v dôchodkoch (blog z 19.7.2007)

2. Zrušenie stropu odvodov (blog z 19.7.2007)

3. Prestup z 2. piliera

Prečo vlastne vznikol 2. pilier?
Dôvodom je populačná krivka. Prvý pilier je nazývaný aj priebežný z toho dôvodu, že dnešní pracujúci doň platia odvody a tieto sa okamžite použijú na výplatu dôchodkov pre dnešných dôchodcov. Systém je teda postavený na medzigeneračnej solidarite (terajší pracujúci sú solidárni s bývalými pracujúcimi) a ako prvý ho zaviedol Bismarck v Nemecku pred cca 130 rokmi. Pokiaľ je veľa pracujúcich a málo dôchodcov, pokiaľ je teda pomer medzi pracujúcimi (ktorí financujú dôchodky) a medzi dôchodcami (ktorí spotrebúvajú dôchodky) priaznivý, je všetko ok. Problém vzniká, ak počet pracujúcich klesá (lebo sa u nás asi 30 rokov rodí málo detí) a počet dôchodcov stúpa (lebo idú do dôchodku silné populačné ročníky a tieto žijú stále dlhšie). V súčasnosti živia traja práceschopní jedného dôchodcu, o 40 rokov budú živiť dvoch. Ako vidieť z grafu, práve v týchto rokoch sa tento pomer začne výrazne zhoršovať:

Existuje viacero riešení problému. Napríklad by sa mohli zdvojnásobiť odvody (to by zaniklo niekoľko pracovných miest) alebo by sa mohli spolovičniť dôchodky (to by zaniklo niekoľko dôchodcov). Bývala vláda sa rozhodla pre iné riešenie a síce obmedziť medzigeneračnú solidaritu a preto zriadila 2. pilier, ktorý je výlučne sporivý, čiže 100% zásluhový. Každý dostane presne to, čo si počas svojho aktívneho života našetril a vôbec netreba riešiť, koľko pracujúcich musí živiť koľko dôchodcov. Toto je neprekonateľná výhoda druhého piliera, dôchodok závisí len a len od vlastných vkladov.

Má to však jeden háčik. Je nutné prekonať prechodné obdobie, lebo odvody (9% z hrubej mzdy, ktoré idú do 2. piliera) chýbajú v Sociálnej poisťovni okamžite (na výplatu dnešných dôchodkov), ale výdavky Sociálnej poisťovne začnú klesať až keď prví ľudia z 2. piliera pôjdu do dôchodku (lebo týmto ľuďom bude vyplácať už len polovičné dôchodky). Tento deficit, ktorý sa nazýva aj „náklad na vyviazanie sa z medzigeneračnej solidarity“, chcela minulá vláda kryť z príjmov privatizácie. Táto vláda privatizáciu zastavila, čo ale nie je tragédia. Deficit, ktorý spôsobuje 2. pilier môže byť aj súčasťou verejného dlhu.

Deficit, ktorý produkuje druhý pilier je teda jedna zložka deficitu Sociálnej poisťovne. Existuje aj druhá zložka a síce deficit tvorený samotným prvým pilierom. Ten vzniká tým, že povedzme v roku 2004 bolo na Slovensku 863 tis. ľudí nad 60 rokov (poproduktívny vek) a 2 735 tis. ľudí v rozsahu 25 až 59 rokov (produktívny vek). Je možné zvoliť aj iné vekové intervaly, ale to nie je podstatné. Podstatné je, že nejaká časť z tých 2 735 tis. ľudí pracuje a svojimi odvodmi financuje dôchodky pre tých, ktorí už nepracujú a priebežný systém je približne vyrovnaný. Keď v roku 2044 budeme mať 1 280 tis. ľudí, ktorí sú nad 60 rokov a iba 1 945 tis. ľudí, ktorí sú v rozsahu 25 až 59 rokov, tak je jasné, že v 1. pilieri musí vzniknúť deficit.

Práve tento hroziaci deficit (ten v roku 2004 ešte reálne neexistoval) bol dôvod pre vznik 2. piliera. Vtip je totiž v tom, že deficit generovaný 2. pilierom bude v čase klesať, zatiaľ čo deficit generovaný 1. pilierom bude v čase rásť.

Vláda by teraz 2. pilier najradšej zrušila, tým by vyriešila aktuálny problém s deficitom v Sociálnej poisťovni a problémy, ktoré nás čakajú v najbližších desiatkach rokov, nech rieši niekto iný, rozhoduje predsa len najbližšie volebné obdobie. Problém je v tom, že sa boja vytočiť 1,5 milióna účastníkov 2. piliera, lebo to je zároveň 1,5 milióna voličov a tak bez akejkoľvek dlhodobej koncepcie vymýšľajú napríklad terajšiu novelu zákona 461/2003 o sociálnom poistení.

Jeden z tých bodov (o iných som písal minule) je zdobrovoľnenie prestupu medzi 2. a 1. pilierom s možnosťou nechať si vyplatiť našetrené peniaze a za tieto si napríklad kúpiť novú plazmu, či dovolenku. Samotné zdobrovoľnenie prestupu je fajn vec, lebo zvyšuje slobodu jednotlivca. Mňa len prekvapuje, že toto skôr pravicové opatrenie presadzuje ľavicová vláda. Navyše, na zamyslenie je aj fakt, že táto vláda len prednedávnom sťažila prestup medzi jednotlivými správcovskými spoločnosťami a teraz ide umožňovať prestupovať úplne, čo opäť len svedčí o zúfalej nekoncepčnosti.

Druhá časť tohto návrhu, možnosť nechať si vyplatiť našetrené peniaze a spotrebovať ich, je komplet od veci. Je to ako keď idete po diaľnici a dochádza vám benzín, tak poriadne zrýchlite, aby ste čím skôr boli na pumpe. No skrátka des. Potrebujeme riešiť blížiaci sa deficit 40 mld. Sk v dôchodkoch, tak dáme ľuďom možnosť minúť 50 mld. Sk. Toto už nie je pravica, ľavica, boľševik, liberál, komunista, toto už je len čistá hanba pre predsedu vlády. A čistá hanba v priamom prenose je to vtedy, keď tento blud, ktorý sa do novely dostal buď nedomyslením alebo nedopatrením alebo len ako kanadský žartík voči DSS-kám (a ten teda vyšiel), začne teta Viera plnou vážnosťou obhajovať… Ale včera opäť zmenila plány, peniaze sa nebudú dať vybrať.

4. Riešenia na stabilizáciu financií v Sociálnej poisťovni

Primárne ide o odvrátenie deficitu, ktorý produkuje (resp. začína produkovať) 1. pilier. Nie všetky opatrenia sú populárne, no nie sú to ani žiadne dramatické zmeny. Celkovo by prispeli k stabilizácii 1. piliera a obávam sa, že sa im nebude dať vyhnúť:

1. Zastaviť vnášanie zásluhovosti do 1. piliera (§ 63 ods. 3 a 4)
Ono to síce znie pekne – že každý bude mať dôchodok podľa toho, koľko odviedol – no má to dve chyby. Po prvé, chudobní doplácajú na bohatých a preto nerozumiem, prečo sa práve táto vláda nesnaží zásluhovosť zrušiť. Po druhé, vznikajú dve skupiny nespokojných. Sú to tí, ktorí odvádzali veľa, ale išli do dôchodku pred 31.12.2003 a sú to tí, ktorí odvádzali málo, ale do dôchodku išli po 1.1.2004. Tí prví chcú isť do nového systému, lebo v ňom by mali vyšší dôchodok, tí druhí chcú ostať v starom systéme. Vláda umožňuje prepočty tomu, komu to vyhovuje (napr. § 293v) a preto máme toľko skupín dôchodcov. Následok je ten, že zásluhovosť ženie výdavky v 1. pilieri obrovským tempom.

2. Zmierniť valorizáciu dôchodkov zo švajčiarskej metódy (50% rast mzdy a 50% inflácia, § 82 ods. 2) na len infláciu (raz priznaný dôchodok sa nesmie znehodnocovať, preto valorizácia infláciou), ale nad infláciu už nemá prečo a hlavne z čoho rásť.

3. Znížiť mieru náhrady. Počas určitej doby, napr. počas 10-ich rokov by sa dôchodková hodnota (§ 64) nezvyšovala o rast miezd, ale len podľa švajčiarskej metódy. To by znížilo mieru náhrady.

4. Zvýšiť dôchodkový vek napr. na 67 alebo zaviesť dynamický dôchodkový vek, čo znamená priemerná dĺžka života mínus x rokov. Viem, nepočúva sa to dobre, no keď už socáni v Nemecku (SPD na čele s Franzom Muenteferingom) presadili 67 rokov (s prechodným obdobím do roku 2027) ako dôchodkový vek, tak zjavne si ani bohatý štát nemôže dovoliť platiť dôchodok desiatky rokov.

5. Zrušiť dávky v nezamestnanosti a dnešný odvod previesť do rezervného fondu. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca len prvých 6 mesiacov vo výške 50%. To znamená, že dlhodobo nezamestnaní (ktorých je najviac) ju aj tak nedostávajú. Zároveň zaviedla vláda ostatnou novelou zákonníka práce dvojmesačné odstupné, čo v podstate nahrádza prvé 4 mesiace dávky. A zvyšné dva mesiace pri aktuálnom nedostatku pracovných síl drámou nebudú.

6. Dôchodky a odvody silových zložiek. Vie niekto, prečo vlastne sa na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a vojakov nevzťahuje zákon o sociálnom poistení 461/2003? Prečo neplatia odvody do Sociálnej poisťovne? Prečo majú oveľa vyššie dôchodky? Namiesto na matky na materskej by si teta Viera mohla posvietiť na silové zložky. To chce samozrejme viac odvahy.

7. Zrušiť niektoré štátne sviatky. Za posledných 17 rokov sme sa stali vicemajstrami Európy v štátnych sviatkoch. Viac sviatkov znamená nižšie odvody. Musíme ich mať naozaj 15? Nestačilo by napríklad 11? Naozaj musíme oslavovať aj deň vzniku SR (1.1.) a aj deň Ústavy (1.9.)? Alebo aj Deň víťazstva nad Fašizmom (8.5.) a aj Výročie Slovenského národného povstania (29.8.)? Alebo Cyril a Metod (5.7.), či Sedembolestná Panna Mária (29.8.)? To by nepostačili pamätné dni?

Vyššie uvedené zmeny sú len parametrické. To znamená, že menia rôzne nastavenia ale nemenia systém. Existuje aj jedno paradigmatické riešenie, teda také, ktoré mení celý systém a volá sa Odvodový bonus.