Euroval – cesta do socializmu

Potom ako sme sa mesiace márne snažili o vecnú diskusiu, zhrnuli sme naše argumenty do našej brožúrky „Euroval – cesta do socializmu„. Namiesto protiargumentov počúvame, že už je neskoro na vecnú diskusiu, už treba rozhodovať politicky. Že dnes už je na výber len medzi zlými a horšími riešeniami. Na to vravíme: keď si máme vybrať medzi cholerou a rakovinou, ostaneme radšej zdraví.

Najskôr krátke zhrnutie faktov ako náš ďalší príspevok do diskusie:

Na jar tohto roku mi Ivan Mikloš oznámil, že sa bude rozširovať euroval. Keďže náš postoj je v tejto veci konzistentný (odmietame rozšírenie dočasného a odmietame zriadenie trvalého eurovalu), povedal som mu, že s navýšením súhlasiť nebudeme. „Ale budete“, bola jeho reakcia.

Koncom marca odmietol parlamentný výbor pre európske záležitosti vďaka poslancom za SaS dať premiérke mandát na vyslovenie súhlasu s trvalým eurovalom. Napriek tomu premiérka 25. marca súhlas v Bruseli vyslovila.

Dva mesiace neskôr som požiadal premiérku o účasť na vláde, kde som náš postoj odôvodnil a zároveň som požiadal o zvolanie mimoriadnej koaličnej rady, keďže v zásadnej otázke, ktorá nie je explicitne obsiahnutá v programovom vyhlásení vlády, neexistovala zhoda partnerov. Táto koaličná rada sa konala 22. júna. Napriek týmto krokom z našej strany sa pokračovalo v prípravách s navýšením eurovalu.

Zároveň sa schyľovalo k druhej pôžičke Grécku. V snahe pôžičke zabrániť, sme 1. júla iniciovali zasadnutie Národnej rady, na ktorom sme chceli obmedziť právomoci ministra financií. To sa síce nepodarilo, avšak Ivan Mikloš na pôde Národnej rady vyhlásil, že účasť Slovenska na druhej pôžičke Grécku bude 350 miliónov eur. Napriek tomu v Bruseli súhlasil 21. júla s podielom Slovenska vo výške 800 miliónov eur. Ako vysvetlenie uviedol vo svojom blogu, že o navýšení nevedel nikto. Okrem navýšenia sa bruselskí politici dohodli aj na masívnom rozšírení kompetencií dočasného eurovalu.

O mesiac neskôr (22. augusta) som na stretnutí predsedov koaličných strán a premiérky zopakoval, že SaS bude určite hlasovať proti rozšíreniu dočasného eurovalu a preto sme dohodli, že Slovensko bude hlasovať ako posledné. Našich koaličných partnerov som upozornil, že odklad neznamená zmenu postoja SaS. Získaný čas som chcel konečne využiť na diskusiu, keďže celé mesiace sa euroval a druhá pôžička Grécku potichu pripravovali. Tiež som navrhol uskutočniť referendum, s tým však nikto z prítomných nesúhlasil.

Na druhý deň (23. augusta) som poprosil podpredsedov NRSR o možnosť vystúpenia na poslaneckých kluboch SDKÚ, KDH a MOST. Chcel som predostrieť naše argumenty proti rozšíreniu eurovalu a reagovať na ich argumenty v prospech navýšenia. Predstava, že by som sa o eurovale bavil priamo s koaličnými poslancami, vyvolala na koaličnej rade (ktorá sa konala v ten deň podvečer) nevôľu a preto sme sa dohodli, že na poslanecké kluby nepôjdem. Okrem tejto dohody neexistovala žiadna iná.

Doteraz posledná koaličná rada bola 7. septembra a mala byť len o nomináciách (napr. Kamil Krnáč za šéfa NBÚ) a o štátnom rozpočte. Nečakane, úplne nezmyselne a proti dohode z 22. júla spojili naši koaliční partneri otázku štátneho rozpočtu a odvodovej reformy s eurovalom. Navyše, na druhý deň odmietli na poslednú chvíľu hlasovať za Kamila Krnáča, napriek tomu, že deň predtým sme sa jasne na tom dohodli. Zrazu je všetko podmienené eurovalom.

Chápem, že naším koaličným partnerom by najviac vyhovovalo, keby sme o eurovale mlčali, ale to neprichádza do úvahy. Chcel som ísť diskutovať na kluby, to si naši partneri neželali. Navrhol som referendum, naši partneri nesúhlasili. Ja to rešpektujem, ale oni musia rešpektovať, že napíšem brožúrku, v ktorej zhrniem všetky naše argumenty. Snáď ešte bude dovolené vyjadriť svoj názor.

Pozrime sa teraz na programové vyhlásenie vlády. Priamo o eurovale nehovorí (keďže v čase vzniku programového vyhlásenia sa o rozšírení eurovalu nehovorilo), no nájdeme v ňom niekoľko výrokov, ktoré jasne hovoria proti pôžičkám nezodpovedným krajinám, proti rozšíreniu kompetencií a proti vytváraniu ďalších dlhov, teda hovoria jasne proti duchu rozšírenia eurovalu:

„Vláda SR je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky všade tam, kde to jasne a jednoznačne neprotirečí potrebám spoločného európskeho trhu. Plne však bude podporovať európske politiky a nástroje, ktoré prispievajú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií a k zodpovednej hospodárskej politike v jednotlivých členských štátoch EÚ, ako je napríklad Pakt stability a rastu.“

„Pre Slovensko je veľmi dôležité zastaviť zadlžovanie budúcich generácií.“

„Na úrovni Európskej únie bude vláda SR presadzovať podstatné sprísnenie európskych rozpočtových pravidiel – Paktu stability a rastu, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku, a ďalšie mechanizmy efektívneho vymáhania dodržiavania schválených pravidiel.“

Odmietnutie eurovalu je teda oveľa viac v súlade s programovým vyhlásením ako v rozpore. Preto je v zmysle koaličnej zmluvy potrebný súhlas všetkých koaličných partnerov. Keď nie je súhlas všetkých, ide o hrubé porušenie koaličnej zmluvy (článok VI, odsek 1).

Ako jediná strana konáme konzistentne a v súlade s programovým vyhlásením vlády a zrazu sme my obvinení z rozbíjania koalície. Namiesto toho, aby došlo ku konštruktívnej diskusii, sme my (tí, ktorí si dali tú námahu a spísali svoje argumenty) označovaní za populistov.

Naopak, namiesto skutočných dôvodov, prečo by sme mali hlasovať za euroval počúvame prázdne frázy ako „Je našou povinnosťou z hľadiska budúceho smerovania Slovenska správať sa zodpovedne a prispieť k stabilizácii Európskej únie a eurozóny.“ alebo „Hlasovanie o eurovale je aj hlasovaním o budúcom mieste a postavení Slovenska, o tom, aká bude budúca Európa.“.

Mimoriadne nekorektné je, že vláda sa v Bruseli zaviaže k niečomu, k čomu potrebuje súhlas parlamentu, ktorý však nemá. Parlament je jediný zákonodarný orgán a sem patria aj medzinárodné zmluvy. Poslanci Národnej rady dostali na rozdiel od vlády mandát priamo od voličov. Keď prijmeme argumentáciu, že musíme s niečím súhlasiť, lebo „vláda sa v Bruseli už zaviazala“, tak robíme z poslancov nesvojprávne bábky, lebo vo veci, v ktorej mali rozhodnúť výsostne oni, rozhodol niekto iný. Iveta Radičová presne vedela, že s hlasmi SaS rátať nemôže, napriek tomu „sa vláda v Bruseli zaviazala“.

Najviac ma ale prekvapila požiadavka spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Rád by som pripomenul, že SaS už niekoľko krát vyhlásila, že túto koalíciu rozbíjať nebude, nech dopadne hlasovanie o eurovale akokoľvek. My koalíciu neopustíme, lebo sme si vedomí našej zodpovednosti a naďalej chceme plniť programové vyhlásenie vlády. Na to sme dostali mandát. V tejto situácii požadovať spojenie hlasovania o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde je bohapustým vydieraním. O to viac, že SaS stojí za premiérkou najviac.