Euroval horší než socializmus

V kapitalizme sú zisky väčšinou súkromné a straty žiaľ tiež. V socializme je to naopak, zisky a aj straty sú štátne. Euroval, pokiaľ sa jedná o banky, je geniálna konštrukcia, ktorá spája výhody kapitalizmu a socializmu – privatizuje zisky a socializuje straty. Keď má banka schopných a zodpovedných manažérov, zisk ktorý produkujú, patrí akcionárom banky. Keď má banka neschopných či nezodpovedných manažérov, alebo len tak sa nezadarilo, zložia sa na stratu daňoví poplatníci.

Presne toto sa stalo v prípade Grécka. Desiatky rokov boli grécke dlhopisy úročené nadpriemerne, čo znamená, že nielen zisky sú nadpriemerné, ale aj riziko. Riziko, že jedného pekného dňa Grécky štát povie „sorry chlapci, nevydalo“. To sa aj stalo pred vyše rokom, kedy sa Grécky štát dostal do platobnej neschopnosti – nebol schopný načas a v plnom rozsahu plniť svoje záväzky. V normálnom prípade by došlo k bankrotu (reštrukturalizácii dlhu), to znamená Grécko by vstúpilo do parížskeho klubu, kde by sa s veriteľmi muselo dohodnúť na spôsobe, akým bude dlh splatený. Zrejme by sa znížila istina, natiahla splatnosť, odpísali úroky a krajina by sa vedela opäť „nadýchnuť“. Preto sa bankrotu hovorí aj ozdravný proces.

Lenže nie v Európskej Únii. Tu nastúpili politici a začali Grécko zachraňovať a zrejme ho budú zachraňovať až kým úplne nezgegne. Perfídnosť celého zachraňovania je v tom, že v skutočnosti sa zachraňujú banky a ich zisky, ako vidieť z tejto zjednodušenej ilustrácie:

1. Banka kúpi v roku 2008 grécke dlhopisy za 1 miliardu Eur. Splatnosť je dva roky a úrok je 10 percent (samozrejme je nadpriemerný, veď aj riziko výpadku je nadpriemerné).

2. Vroku 2010 požaduje banka splatenie istiny a úroku, spolu 1,2 miliardy Eur. Grécky štát však tieto peniaze nemá, lebo vláda ich použila na dvojtisícové dôchodky a iné darčeky (čím si vlastne kupovala voličov).

3. Nastupuje Európska Únia scieľom „zachrániť“ Grécko a požičia mu 1,2 miliardy Eur. Z týchto peňazí v Grécku (napríklad na rozvoj infraštruktúry) neostane ani cent, lebo celá suma ide obratom banke. Tým je zachránená nielen samotná istina (1 mld. €), ale aj zisk (0,2 mld. €) banky.

4. Štáty eurozóny (okrem Slovenska) prisľúbili Grécku celkom 110 miliárd Eur, z ktorých už vyše 50 mld. Eur do Grécka (a následne bankám) natieklo a zvyšok bude vyčerpaný do roku 2013. V tom čase bude celkový dlh Grécka viac ako 340 miliárd Eur (je to 11 krát viac ako dlh Slovenska, pričom grécka ekonomika je len 3 krát väčšia).

Takže, dlh Grécka rastie ďalej (v Eurách a ešte rýchlejšie ako percento HDP, lebo ekonomika klesá) a už dnes je isté, že Grécko samo nemá ani len náznak šance tento dlh splatiť. Aký to teda malo zmysel? No predsa ten, že keď príde k reštrukturalizácii dlhu teraz, doplatia na nezodpovedné grécke vlády aj daňoví poplatníci Európskej Únie a nie len banky a špekulanti (tí len bez rizika zarábali veľmi slušne na úrokoch). Spojenie Grécka a eurovalu 2 je v tom, že keď k bankrotu nepríde, bude Grécko prvá krajina, ktorá v roku 2013 (potom ako minie už prisľúbených 110 miliárd Eur) požiada o peniaze z eurovalu 2.

Euroval 2 je trvalý mechanizmus (na rozdiel od eurovalu 1, ktorý je len dočasný) na záchranu Eura, ako sa nám snažia bruselskí politici vtlačiť do hlavy. V skutočnosti je to zdroj peňazí pre nezodpovedné vlády. Zdroj peňazí pre lacných populistov, ktorí voličom nasľubovali vianočné dôchodky a bludy typu, že kríza sa ľudí nedotkne. Výsledok je, že finančné trhy dávno vidia, keď niektorá krajina žije nad svoje pomery a samozrejme zvýšia úrokové sadzby (napríklad pre grécke dlhopisy je to momentálne cca 20 percent). Je to v podstate brzda pre nezodpovedné vlády si nepožičiavať príliš veľa. V prípade eurovalu 2 však táto brzda neplatí, lebo peniaze z neho sú iba za 6 percent. Pre nezodpovednú vládu je to samozrejme jasná výzva pokračovať v míňaní a práve preto je euroval 2 čistý humbug.

Vraví sa síce, že peniaze z eurovalu 2 majú byť len vtedy, keď sa krajina zaviaže šetriť. To sa samozrejme zaviažu všetky krajiny, ktoré chcú dostať miliardy Eur za 6 percentný úrok. Otázka znie, čo bude potom, keď svoj záväzok šetriť jednoducho nesplnia. Podľa doterajšej praxe sa nestane nič. Vôbec nič. Presne tak isto, ako sa nestalo vôbec nič, keď niektorý štát nedodržal maastrichtské kritéria. Od vzniku Eura boli maastrichtské kritéria porušené celkom 97 krát. Spočiatku bolo aspoň bububu, potom už ani len to. Netreba si preto robiť ilúzie, že tí istí politici, ktorí 97 krát „prehliadli“ porušenie maastrichtských kritérií, budú zrazu zásadoví. Nebudú, veď prečo aj. Peniaze, ktoré v eurovale 2 spália tým, že ich budú strkať do bankrotujúcich krajín (a tým vlastne zachraňovať súkromné banky), nie sú predsa ich. Sú to peniaze európskych daňových poplatníkov a ako je známe, z cudzieho krv netečie.

Úplnú zvrátenosť tohto projektu a celú tú perverznú solidaritu jasne vidieť pri predstave, odkiaľ by mali prísť peniaze na prípadný vklad Slovenska do eurovalu 2. Popri iných návrhoch padol aj ten, že na splatenie vkladu sa použijú peniaze z privatizácie. Človek vôbec nemusí byť bohapustý populista, aby si položil otázku, či je správne predať hodnoty tvorené našimi rodičmi, aby bolo na grécke dôchodky.

Preto plnou vážnosťou tvrdím, že euroval 2 je podvod na európskych daňovníkoch a z tohto dôvodu SaS euroval 2 nepodporí. Za tých 6 milárd Eur, ktoré by sme dali na grécke, portugalské a bohvie koho dôchodky, vieme aj postaviť 300 km diaľnic.

Veľmi dúfam, že kolegovia zo SMERu nebudú mať opäť raz len plné ústa rečí a že dodržia čo povedali, keď dôjde na lámanie chleba. To znamená, že euroval 2 podporia len keď bude koalícia jednotná. Potom by sme mali reálnu šancu nevstúpiť do eurovalu 2.