„Kto vie, čo tu bude v roku 2030“ Týmto argumentom ako britva vysvetlila začiatkom marca pani ministerka Tomanová, prečo nie je nutný druhý pilier. Viac menej má pravdu, nikto nevie, čo tu bude v roku 2030. Možno nás zasiahne meteor, možno prídu mimozemšťania (že vraj už sem poslali zvedov).
Zopár vecí je ale istých. Napríklad, že pani ministerka (pokiaľ bude žiť) bude mať krásnych 82 rokov. Alebo je isté, že keď sa v roku 2000 narodilo 54.741 detí, tak v roku 2030 bude maximálne 54.741 Slovákov vo veku 30 rokov. V skutočnosti ich bude pár stoviek menej, lebo niektorí to zabalia skôr. Možno sa Marťania rodia ako 25 roční a s príslušným vzdelaním a môžu sa ihneď zaradiť do pracovného procesu, no na Slovensku sa ľudia rodia vo veku nula rokov a vďaka vede menom demografia je možné pomerne presne odhadnúť, aká bude skladba obyvateľstva o 20 či 30 rokov.
V roku 1946 sa narodilo 70 tisíc detí a z nich 51 tisíc dosiahne tento rok dôchodkový vek (62 rokov). Oproti 51 tisíc novým dôchodcom tak v roku 2008 stojí 82 tisíc 20-ročných, ktorí vstúpia na trh práce (samozrejme nie všetci naraz, niektorí ako 16-roční, iní ako 26-roční, ale zjednodušene sa dá povedať, že každý rok vstúpi na pracovný trh jeden ročník a do dôchodku odíde tiež jeden celý ročník). Na jedného nového dôchodcu budeme mať teda 1,6 nových pracovných síl.
O 20 rokov neskôr, v roku 2028, pribudne na trhu práce už len 54 tisíc (to sú tí, ktorí sa rodia dnes) a do dôchodku odíde 62 tisíc ľudí (ročník 1966). Na jedného nového dôchodcu pripadne namiesto 1,6 už len 0,87 nových pracovných síl. Takže keby aj od tohto momentu nevyšla už ani jedna mužská spermia nazmar, náš dôchodkový systém to pocíti najskôr o 20 rokov. Tento vývoj je možné znázorniť aj graficky:
V roku 1946 malo Slovensko zdravú skladbu obyvateľstva (až na stopy, ktoré zanechala vojna).
O 20 rokov neskôr, v roku 1966, jasne vidieť povojnový „baby boom“, skladba obyvateľstva je stále dobrá.
V roku 1986 vidieť normalizačný „baby boom“, ľudia si zjavne povedali, že slobody nebude, tak si spravili aspoň deti (no, toto je moja osobná interpretácia a dúfam, že mi všetci sociológovia, ktorým sa teraz stavajú vlasy dupkom, odpustia). Každopádne je skladba obyvateľstva stále dobrá.
Ďalších 20 rokov neskôr, v roku 2006, sa porevolučný „baby boom“ nekoná. Pôrodnosť ostáva na rekordne nízkych hodnotách (okolo 10 narodených na 1000 obyvateľov ročne, v 50ich rokoch to bolo 30, v 60ich rokoch 20) a prognózy so zmenou nerátajú, čo vidieť aj na poslednom grafe pre rok 2026:
Okrem toho si treba uvedomiť, že čím dlhšie tento stav trvá, tým bude menej potenciálnych matiek (historicky najviac žien, 48.339, sa narodilo v roku 1979 a dnes majú 29 rokov; potom dochádza k lineárnemu poklesu na polovicu a posledné roky sa počet novonarodených žien stabilizoval pri 26 tisíc).
Pokiaľ teda nepríde k nečakanému zvratu, v ktorý pani ministerka dúfa, znamená to pre prvý pilier pri súčasnom nastavení (konkrétne mám na mysli minimálne zásluhovosť – §63, valorizácia dôchodkovej hodnoty – §64, valorizácia dôchodkov – §82) dosť dramatické výpadky. Treba ale aj férovo povedať, že za terajší stav môže bývalá vláda na čele s Ľudovítom Kaníkom a zatiaľ mi nikto nedokázal vysvetliť, načo, keď vznikol II. pilier so 100%-nou zásluhovosťou, bolo nutné vnášať zásluhovosť aj do prvého piliera. Práve prvý pilier mal byť, ako protiváha a doplňujúci element k II. pilieru, výlučne solidárny! Hriech pácha ale aj ministerka, keď za dva roky úradovania nedokázala zastaviť vnášanie zásluhovosti do prvého pilieru (§ 63, ods. 3).
Aký je vlastne rozdiel medzi prvým a druhým pilierom?
Druhý pilier je súkromný a takzvaný sporivý (vo svojej podstate je to to isté ako termínovaný vklad v banke na 40 rokov). Peniaze, ktoré tam ľudia vložia putujú na finančné trhy kde sa zhodnocujú a po dosiahnutí dôchodkového veku putujú sporiteľovi/dôchodcovi späť jeho vlastné peniaze. Výška dôchodku závisí od výšky odvodu a dĺžky sporenia.
Prvý pilier je verejný a takzvaný priebežný. Peniaze, ktoré tam ľudia vložia putujú obratom dnešným dôchodcom a po dosiahnutí dôchodkového veku dostane platiteľ/dôchodca ako dôchodok peniaze budúcich pracujúcich. Výška dôchodku závisí od výšky odvodu, dĺžky sporenia a počtu budúcich pracujúcich. Práve tu je pes zakopaný – budúcich pracujúcich bude výrazne menej.
Na chvíľu zabudnime, že druhý pilier existuje a skúsim odhadnúť vývoj v prvom pilieri. Samozrejme, jedná sa len o hrubý odhad, no dôležitý je trend a nie pár miliárd hore dole. Vychádzam z priemernej mzdy a z priemerného dôchodku za roky 2005, 2006 a 2007 (pričom kvôli rastúcej zásluhovosti budú dôchodky nadmerne rásť), z odvodu na starobné poistenie vo výške 20,375% (4% zamestnanec, 14% zamestnávateľ a polovica rezervného fondu, druhá polovica je potrebná na vdovské a vdovecké dôchodky), z dôchodkového veku 62 rokov, z priemernej ekonomickej aktivity za roky 1994 až 2007 a z dnešnej strednej dĺžky života (i keď aj tá bude rásť). Výsledok je nasledovná tabuľka (v dnešných cenách):
Treba ešte spomenúť, že počet pracujúcich je znížený o 5%, z dôvodu, že štatistika do pracujúcich zahŕňa aj bezodplatné práce a napr. matky na materskej a priemerná mzda je znížená o 15%, lebo a) kvôli stropom sa neodvádzajú odvody z celej mzdy, b) nie zo všetkých zložiek mzdy (§ 138 ods. 2 zákona 461/2003) sa platia odvody a c) živnostníci platia len z polovičného príjmu. Kto má záujem o všetky dáta, nájde ich tu.
Ako vidieť, bez existencie druhého piliera by dnes bolo dôchodkové zabezpečenie viac menej neutrálne, tých pár miliárd deficitu v najbližších šiestich rokoch si netreba všímať. Problém, vážny problém začína byť v roku 2014, od kedy počet pracujúcich každý rok o niekoľko desaťtisíc klesne a počet dôchodcov o niekoľko desaťtisíc stúpne. Výsledok je rastúci deficit v prvom pilieri.
Nech si pani ministerka hovorí čo chce, prvý pilier je pri dnešnom nastavení definitívne neudržateľný. Z toho vyplýva, že buď sa bude musieť znížiť náhrada z prvého piliera, alebo zvýšiť odvod doň. Práve preto má druhý pilier zmysel, lebo náhrady z neho sú tvorené z vlastných zhodnotených peňazí (i keď treba povedať, že zhodnotenie je nižšie ako sa predpokladalo) a parametrické zmeny, aké sú v prvom pilieri nevyhnutné, sú v druhom pilieri vylúčené.
Ostáva zvýšená produktivita práce a migrácia. Niektorí ľudia argumentujú, že cez zvýšenú produktivitu práce sa zaplatia aj vyššie dôchodky. To mohla byť pravda do roku 2003, no po reforme (po tej nešťastnej reforme prvého piliera) tento argument neplatí. Zvýšená produktivita totiž znamená vyššie reálne mzdy, no zároveň aj vyššie reálne dôchodky. Nové dôchodky sa valorizujú priemernou mzdou a už existujúce takzvanou švajčiarskou metódou, to znamená 50% podľa inflácie a 50% podľa priemernej mzdy. Kým v rokoch 2001 až 2004 rástla priemerná mzda nominálne 8,6%, dôchodky rástli v priemere len o 6,6%. Vtedy sa dalo argumentovať vyššou produktivitou. V rokov 2004 až 2007 rástli mzdy v priemere už len o 0,33% rýchlejšie ako dôchodky a teda sa vyššie reálne mzdy takmer v plnom rozsahu premietli do dôchodkov. Opäť sme pri pôvodnom probléme: v prvom pilieri budú musieť buď dôchodky klesnúť alebo odvody stúpnuť.
Tiež migrácia zvykne byť argumentom. Rozdiel v počte medzi ekonomicky aktívnymi a dôchodcami klesne z dnešných 2,4 milióna na 1 milión v roku 2050. Predpokladám, nikto si nebude robiť ilúzie o tom, že v rámci migrácie príde na Slovensko milión vzdelaných a schopných ľudí, ktorí sa vedia uplatniť aj doma. Tiež 5000 ľudí ročne, ktorí na Slovensko momentálne migrujú, demografický problém nevyriešia a na druhej strane, aspoň ja osobne by som rád žil v krajine, kde domovské obyvateľstvo tvorí jasnú väčšinu.
A pointa tohto príbehu? Prvý pilier si musíme zreformovať a problém s dôchodkami vyriešiť sami.
