Martin Chren | Prečo stojíme za Chrenom

Prečo stojíme za Chrenom

Snažil som sa uvádzať najmä fakty a odôvodniť naše rozhodnutie.

K prvej medializácii zmlúv medzi Hayek Consulting s.r.o. a štátom došlo začiatkom septembra. Hayekovci spomínanú zákazku vysvetlili a záležitosť sa zdala byť vyriešená. Aj väčšina účastníkov príslušnej ankety na konci článku vnímala fakt, že nejaký odborný inštitút pracuje pre štát ako akceptovateľný.

To zrejme nebolo akceptovateľné pre pánov Čikovského a Burčíka, vďaka ktorých usilovnej nadpráci sa o kauze „Hayekovci“ pravidelne písalo v denníku SME. Článkov o Hayekovcoch a ich zmluvách so štátom bolo tak veľa (počas 22 dní 51 článkov, z toho 13 na titulke), že aj pravidelní diskutéri sa čudovali, prečo SME venuje toľko priestoru týmto zmluvám. Takisto aj Peter Schutz, komentátor, ktorého zrejme nik nebude podozrievať, že by nám neobjektívne nadŕžal, sa vyjadril, že Hayekovci sa nedopustili ničoho neprístojného a že podozrenia sú smiešne.

Medializácia nielen že neutíchala, nebola ani objektívna. Napríklad písal denník SME, že Hayekovci získali zákazku aj v nástenkovom tendri, pričom skutočnosť je taká, že výberové konanie bolo riadne zverejnené na webovej stránke Národnej agentúry a nad rámec zákona aj na úradnej výveske priamo pri vstupe do budovy. Aj redaktori samotní sa neskôr priznali, že zadanie verejného obstarávania si našli na webe, keďže tam visí až dodnes, no to im nebránilo písať na titulnej strane o nástenke. Alebo projekt pilotnej implementácie programového rozpočtovania, na ktorom vyše 13 mesiacov pracovalo 23 ľudí viac než 10 tisíc hodín, z toho vyše polovicu v teréne na celom Slovensku, bol prezentovaný ako “štyri brožúrky v hrebeňovej väzbe”. Jediným usvedčujúcim hlasom pri údajnom diskriminačnom nastavení technických požiadaviek na uchádzača bol “zdroj, ktorý si neželá byť menovaný”, a jediným dôkazom toho, že o jednom z obstarávaní nemala vedieť konkurencia, mal byť Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie, hoci sám novinárov upozorňoval, že jeho združenie nemá oprávnenie na podnikanie a teda vyhlasovanie verejných obstarávaní pravidelne nesleduje. Nevraviac už o tom, že v prvom týždni, práve počas tých dní, keď SME písalo o mlčaní a tajení Martina Chrena, mu nikto z redakcie s otázkami nezavolal a nakoniec sa im Martin Chren ozval sám.

Akoby toho nebolo dosť, 16. septembra sa súkromne stretol Róbert Merva (mediálny poradca na MH) so šéfredaktorom SME Matúšom Kostolným a s Konštantínom Čikovským. Pred svedkom mu povedali, že neprestanú písať, kým Chren nepadne. Toto veru nie je objektívna žurnalistika, ale robenie politiky s jasnou snahou škodiť SaS.

Preto sme sa rozhodli usporiadať v nedeľu 19. septembra tlačovku, na ktorej Martin Chren informoval o všetkých zmluvách (okrem už vyššie spomenutej v hodnote 1,19 mil. Eur bez DPH ich bolo ďalších 8 v celkovej hodnote 352 605 Eur bez DPH v rokoch 2007 až 2009) a zodpovedal na všetky otázky novinárov. Prekvapilo ma, že pán Burčík a ani pán Čikovský neprišli na tlačovku a nevyužili možnosť Martina Chrena “ugrilovať” nepríjemnými otázkami v priamom prenose. Martin Chren každopádne uspokojivo zodpovedal všetky otázky prítomných novinárov.

Následne som s Bélom Bugárom dohodol, že v prípade Hayekovcov budeme postupovať spoločne, keďže sa týka našich štátnych tajomníkov. Krátko na to už premiérka však nepožadovala odstúpenie obidvoch štátnych tajomníkov, ale len Martina Chrena. Dôvodom mala byť zmluva vo výške 8 100 eur podpísaná dňa 21. júla, teda až po nástupe tejto vlády.

Rozhodnutie neriešiť minulosť a uplatniť nulovú toleranciu len na obdobie tejto vlády vnímam ako veľmi správne. Viacerí členovia vlády a nominanti by tiež mali čo vysvetľovať, stačí si pozrieť archív SME. Tým nechcem povedať, že niekto z nich konal v rozpore so zákonom, to predsa nerobili ani Hayekovci. Mám na mysli nulovú toleranciu v etickej rovine, ktorú požaduje premiérka a s ktorou vyslovene súhlasím. Poďme teda posúdiť predmetnú zmluvu z pohľadu nulovej tolerancie v etickej rovine:

Bez vedomia Martina Chrena, ktorý v tom čase vlastnil 20 percent spoločnosti Hayek Consulting, uzavrel jej konateľ (Matúš Pošvanc, člen SDKÚ) 21. júla zmluvu s agentúrou NADSME v hodnote 8 100 Eur. Keďže agentúra NADSME patrí pod štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva, ktorým je od 9. júla tiež Martin Chren, dá sa hovoriť o etickom konflikte záujmov. Za NADSME bola táto zmluva podpísaná Milanom Jankurom, dnes už bývalým generálnym riaditeľom NADSME a nominantom strany SMER-SD, ktorý Martina Chrena tiež neinformoval. O zmluve sa Martin Chren dozvedel až v polovici augusta a BEZODKLADNE nato zabezpečil, aby bola vypovedaná. K plneniu a k platbe nedošlo. Medializácia nastala až tri týždne po vypovedaní zmluvy. Martin Chren teda nekonal pod tlakom médií, ale z vlastného rozhodnutia.

Nielenže Martin Chren sa ničoho neetického nedopustil, práve naopak, konal presne tak ako si predstavujem, že by člen strany SaS konať mal, a preto sme v SaS dospeli k záveru, že nesúhlasíme s jeho odstúpením.

Garantujem všetkým voličom, že budeme konať, no musí existovať dôvod. Zmluva na 8 100 Eur, ktorú bez vedomia Martina Chrena podpísali člen SDKÚ a nominant SMERu, u ktorej nedošlo k plneniu a k platbe, o ktorej Martin Chren nevedel a ktorú sám od seba vypovedal hneď ako sa o nej dozvedel, takýmto dôvodom nie je.

Ako som už napísal, vyslovene súhlasím s nulovou toleranciou nielen v zákonnej, ale aj v etickej rovine a budem prvý, kto bude konať v prípade kandidátov a nominantov za SaS. To ale neznamená, že si bezdôvodne necháme útočiť na našich ľudí. Pri bezdôvodných útokoch si našich ľudí chránime. Spravili sme tak v prípade Ľuba Galka (kedy sme si tiež užili dosť útokov) a robíme tak aj v prípade Martina Chrena.

Viem, že celá táto kauza nám mediálne škodí, ale sú dôležitejšie veci na tomto svete ako spokojnosť pánov zo SME alebo aktuálne preferencie; napríklad rovnaký meter na všetkých. Preto som veľmi rád, že premiérka nakoniec našla silu prikloniť sa k argumentom.