Nezdaniteľné minimum (to je tá čiastka, ktorá znižuje základ pre výpočet dane z príjmu) v roku 2007 bude 95.616 Sk, na manžela a na nepracujúcu manželku. Táto čiastka sa každým rokom mení a to preto, že v zákone o dani z príjmov je ročné nezdaniteľné minimum stanovené ako 19,2 násobok mesačného životného minima k 1.1. (a to je 4.980 Sk).
Nezdaniteľné minimum (nazývané aj odpočítateľná položka) je sociálny aspekt v daňovom systéme, ktorý má pre najnižšie príjmové skupiny znížiť daňovú povinnosť. Terajšia, ľavicová vláda rozhodla, že najvyššie príjmové vrstvy budú daňou z príjmu zaťažené viac, aby v konečnom dôsledku mohla byť realizovaná sociálna politika. Z pohľadu Ministerstva financií sa ako najvhodnejší prostriedok na dosiahnutie tohto zámeru javí zrušenie nezdaniteľného minima pre najvyššie príjmové skupiny.
Nezdaniteľné minimum sa začína znižovať pri ročnom základe dane (ďalej len ZD) vo výške 120 násobku životného minima (ďalej len ŽM), to je 597.600 Sk. Táto suma bola preto tak vysoko zvolená, aby boli postihnuté len tie najvyššie príjmové skupiny a aby sa odvody už nezvyšovali (strop pre výpočet odvodov je pri hrubej mzde 51.822 Sk mesačne). Keď prirátame k základu dane 597.600 Sk odvody vo výške 78.977 Sk, dostaneme ročnú hrubú mzdu 676.577 Sk, resp. mesačnú hrubú mzdu 56.381 Sk. Až od tejto hrubej mzdy sa začne znižovať nezdaniteľné minimum daňovníka a dovtedy sa nemení nič.
Od uvedenej sumy začne klesať nezdaniteľné minimum o 25 halierov s každou ďalšou korunou základu dane. Vzorec, ktorý bude zákon obsahovať, vypadá takto: pre základ dane nad 120 násobok ŽM platí nezdaniteľné minimum vo výške 49,2 ŽM – 0,25 ZD. Pre lepší prehľad poslúži nasledovná tabuľka:
Jasne vidieť, že takéto opatrenie začína síce už pri mesačnej hrubej mzde 57 tis. Sk, ale v plnej sume, to je 18.167 Sk ročne, postihne až daňovníkov s ročným príjmom nad 1 mil. Sk (resp. s hrubou mzdou 89 tis. Sk).
Nepracujúce manželky
Pre nepracujúce manželky sme zvolili nasledovné riešenie. Do základu dane vo výške 240-násobku ŽM, to je mesačná hrubá mzda 106.181 Sk, si môže daňovník odrátať nezdaniteľné minimum v prípade, že jeho manželka/manžel nepracuje, resp. si môže odrátať rozdiel medzi príjmom manželky a nezdaniteľným minimom, pokiaľ má manželka nižšie príjmy ako nezdaniteľné minimum. Práve možnosť uplatniť si aj čiastkové nezdaniteľné minimum na manželku, pokiaľ má ona príjmy nižšie ako 95 tis. Sk, zabránila, aby aj jej minimum klesalo tak ako u daňovníka. Zákon by to moc skomplikovalo, a preto je pri ročnej hrubej mzde 1.274 tis. Sk „sek“. Takéto riešenie je síce nesystémové, ale citeľne jednoduchšie a treba si uvedomiť, že sa týka len tých, ktorí majú príjem nad 106 tis. Sk mesačne, sú ženatí a ešte aj žena nepracuje. To sa bavíme o cca o jednej tisícke prípadov.
Daňový bonus na deti
Tu je odpoveď ľahká: nemení sa vôbec nič, pri žiadnych príjmoch.
Zálohy a mesačné mzdy
Aj tu sa nemení vôbec nič, nižšie nezdaniteľné minimum sa zohľadní až v ročnom zúčtovaní. Mesačné mzdy, jedno aké, sa nemenia, až pri podaní daňového priznania doplatia dotknutí daňovníci max. 18.157 Sk ročne.
Zmeny a termíny
Tiež sa stretávam s dotazmi, či sa tieto parametre už nebudú meniť, keďže teraz došlo behom dvoch dní k výraznej zmene. Po prvé tá zmena až tak výrazná nebola. Mzda, pri ktorej sa začína znižovať nezdaniteľné minimum sa nezmenila (10-násobok základu dane), iba sa zmenila mzda, pri ktorej nezdaniteľné minimum dosiahne nulu. V prvom návrhu to bolo cca 870 tis. Sk a teraz je to 1.060 tis. Sk ročnej hrubej mzdy. Rád by som na tomto mieste poznamenal, že čísla, ktoré boli prvýkrát zverejnené, boli informatívne a redaktori, ktorí ich dostali boli na túto skutočnosť upozornení. Takisto som upozorňoval, že na návrhu ešte pracujeme. A, v neposlednom rade, sme zohľadnili aj reakcie ľudí, napríklad diskutérov na www.sme.sk, kde bola vedená mimoriadne čulá diskusia s cca 500 príspevkami (a kde som si na seba kadečo vypočul).
Momentálne sa tento návrh aj s parametrickým nastavením javí ako stabilný a takto pôjde formou novely do legislatívneho procesu začiatkom budúceho týždňa. Keď prejde poradou vedenia, vnútro- a medzirezortným pripomienkovým konaním a legislatívnou radou, mal by byť predložený vláde 20.9. a parlamentu dňa 22.9. Potom ešte parlamentné výbory a tri čítania a účinný by mal byť od 1.1.2007. Samozrejme vláda a parlament majú možnosť návrh pozmeniť.
Dopad na verejné financie 1 mld. Sk
Uvedomujem si rozpor v tom, že pri predošlom parametrickom nastavení bol odhad 1 mld. Sk a teraz, keď veľa daňovníkom (ich celkový počet sa ale nemení) sa daň menej zvýši, je to opäť 1 mld. Sk. Vysvetlenie je také, že sa jednalo len o hrubý odhad, ktorý sme tiež ešte spresnili, ale stále sa bavíme o hrubom odhade. Presný dopad samozrejme vyráta Inštitút finančnej politiky, ktorý je na tieto prepočty špecializovaný. Prvotný odhad vychádzal o niečo viac ako 1 mld. Sk a to nebolo zohľadnené zrušené nezdaniteľné minimum na nepracujúcu manželku alebo nárast miezd, keďže opatrenie bude účinné až v roku 2007. Momentálne sa toto opatrenie týka podľa štatistiky 60.000 daňovníkov, ale v roku 2007 to bude určite viac, mzdy predsa rastú. Tiež predpokladám, že pri terajšom nastavení bude motivácia ľudí ešte nižšia obchádzať neplatenie dane. Celkovo teda aj teraz odhadujem výnos približne na 1 mld. Sk.
Tieto peniaze plynú síce do štátneho rozpočtu, ale odtiaľ sa prerozdeľujú na obce a VÚC a v štátnom rozpočte ostane len pár percent. Predpokladám, že tento jav budú riešiť kompetentní tak, aby peniaze mohli byť použité na sociálne programy vlády. Možností je viacero, ktoré z dôvodu, že to nie je moja kompetencia, nechcem prejudikovať.
Stredná vrstva a nadštandardné príjmy
V posledných dňoch sa viedla zaujímavá diskusia o tom, kto je stredná vrstva a čo sú nadštandardné príjmy a rád by som k nej prispel mojím osobným názorom. Stredná vrstva nie je priemerná mzda (17 tis. Sk mesačná hrubá mzda) alebo tá vrstva, ktorá je najpočetnejšia (11 tis. Sk). Stredná vrstva v ponímaní aktuálnej diskusie je tá časť obyvateľstva, ktorá túto krajinu udržuje pri chode, ktorá produkuje najvyššie hodnoty a ktorá je nato dostatočne početná. To nie sú ani bohémovia, ani multimilionári, ale stredný manažment, vedúci, prevádzkari, živnostníci, majstri, a pod. s hrubou mzdou dajme tomu od 1-násobku do 3-násobku priemernej mesačnej mzdy (od 17 tis. do 51 tis. Sk). To sa bavíme o cca 850 tis. pracujúcich. A potom je logické, že nad „strednou vrstvou“ nasledujú „nadštandardné príjmy“, to je cca 3-4% najlepšie zarábajúcich daňovníkov. Chápem, že v Nemecku je hrubý plat 56 tis. Sk všetko iné len nie nadštandardný, ale to na Slovensku nehrá rolu, ani keď sme v EÚ. A je úplne legitímne, že ľavicová vláda, ktorá v demokratických voľbách dostala mandát, chce splniť svoj vopred proklamovaný zámer a viac zaťažiť nadštandardné príjmy, aby mala na sociálne programy. A samozrejme je plne irelevantné, či sa to napríklad mne páči alebo nie.
Spravodlivosť
Na záver zopár slov k spravodlivosti. Stretol som sa názorom, že nie je spravodlivé, aby ten kto má mesačný hrubý príjem 90. tis Sk, mal o tých istých 18.167 Sk zvýšenú daň (1,7%) ako ten kto má 300 tis. Sk (0,5%). Tu je nutné si uvedomiť, že to je len zvýšenie a práve potom bude celková daňová povinnosť 19% zo základu dane. Obidvaja budú platiť ten istý diel zo svojich príjmov a to spravodlivé je. Všeobecne by bolo vhodné pri zavádzaní nových daní dbať na to, aby sme nezabili dojnú kravu, alebo aby nám neutiekla na Cyprus. Už dnes sa najbohatších 7,5% daňovníkov podiela takmer 40%-ami na celkovom výnose dani. Aby sa teda jedného dňa nestalo, že tu zrazu nebudú, tak ako v rozprávke z newslettra 16, ktorý je tu: http://www.oldweb-sulik.sk/index.php?section=aktuality&article=rovna-dan-zvysila-progresivitu284
