Ani na štvrtý pokus sa v Grécku nepodarilo zostaviť vládu a hrozia nové voľby. Tým stúpa pravdepodobnosť, že Grécko odmietne úsporné opatrenia, vyhlási platobnú neschopnosť (mimochodom, šiestu za posledných 200 rokov) a opustí eurozónu. Celkové náklady, ktoré v tom prípade bude musieť Slovensko znášať dosiahnu 2,3 mld. eur.
O hroziacej platobnej neschopnosti Grécka sa prvý krát začalo verejne hovoriť v januári 2010. Podľa článku 125 Lisabonskej zmluvy (teda Európskej ústavy) ručí sa svoje záväzky každá krajina sama (tzv. No-Bail-Out klauzula). Európski politici, pre ktorých Európska ústava zrejme neplatí, namiesto toho, aby článok 125 dodržali a nechali Grécko vyhlásiť platobnú neschopnosť, začali Grécko zachraňovať. Po dvoch rokoch „zachraňovania“ je všetko horšie. Úroky sú vyššie, ratingy nižšie, dlhov je viac a krach Grécka spôsobí európskym daňovníkom rádovo väčšie škody, ako v prípade vyhlásenia bankrotu vo februári 2010. Koľko by teda stálo vystúpenie Grécka z eurozóny a koľko by to stálo slovenských daňovníkov?
Prvá pôžička Grécku
V máji 2010 bol poskytnutý prvý záchranný balík vo výške 107,3 mld. eur (z toho 30 mld. eur MMF). Z týchto peňazí bolo doteraz vyplatených 72,9 mld. eur (z toho 20 mld. eur MMF). Vďaka SaS sa Slovensko tejto prvej pôžičky nezúčastnilo. Keby Grécko skrachovalo vtedy, kedy malo, teda v marci 2010, by táto strata nevznikla.
ECB nakúpila grécke dlhopisy
V máji 2010 začala Európska centrálna banka v rozpore s platnými pravidlami vykupovať grécke dlhopisy. ECB tají presné sumy, odhaduje sa však, že od mája 2010 do dnes vykúpila grécke dlhopisy za cca 45 mld. euro. V prípade platobnej neschopnosti Grécka bude musieť ECB tieto dlhopisy odpísať a stratu rozrátať na jednotlivé krajiny EÚ (okrem Grécka). Podiel Slovenska je 0,71% (krajiny EÚ bez Grécka) a strata, ktorú by musela znášať Národná banka Slovenska (NBS), by bola 318 mil. eur. Keby Grécko skrachovalo vtedy, kedy malo, teda vo februári 2010, by táto strata nevznikla (lebo ECB vykúpila prvé grécke dlhopisy až v máji 2010).
TARGET pohľadávky voči Gréckej národnej banke
Target pohľadávky sú deficit platobnej bilancie Grécka. Keď krajina s vlastnou menou má deficit platobnej bilancie, dôjde k devalvácii jej meny. V prípade Grécka nie je devalvácia meny možná, lebo Grécko má spoločnú menu Euro a preto sa tá časť deficitu platobnej bilancie, ktorá nie je krytá súkromnými úvermi, prejavuje ako Target záväzok voči eurosystému (ECB a národné banky krajín eurozóny). Vo februári 2010 boli Target záväzky Grécka 53,46 mld. eur, dnes sú 103,74 mld. eur. V prípade odchodu Grécka z eurozóny by zrejme (v tejto oblasti existuje právne vákuum, lebo nikto z tvorcov eura si nedokázal predstaviť, že niektorá krajina niekedy eurozónu opustí) došlo k prerozdeleniu straty na ostatné národné centrálne banky. Podiel Slovenska (krajiny eurozóny bez Grécka) by bol vo februári 2010 545 mil. eur, dnes podiel Slovenska bude 1.058 mil. eur.
Čerpanie z dočasného eurovalu
Podľa oficiálnej stránky EFSF čerpalo Grécko doteraz 103,7 mld. eur, avšak nie všetky peniaze by boli stratené. Renomovaný IFO inštitút vychádza zo straty 73 mld. eur, ku ktorým treba prirátať 4,2 mld. eur schválených 10. mája. Podiel Slovenska na tejto strate je 1,067% (podiel podľa zmluvy o EFSF je 0,9935%, avšak je nutné zohľadniť, že Grécko, Portugalsko a Írsko by sú v Programe a na zárukách sa nepodieľajú) a teda 824 mil. eur. Pripomínam sľub slovenských politikov z pred pár mesiacov, že do Grécka nepôjde ani cent. Dnes je úplne reálne, že len v rámci EFSF (to je tá zmluva, kvôli ktorej nás naši bývalí koaliční partneri primitívne vydierali) budeme platiť stovky miliónov eur. Samozrejme, že keby Grécko skrachovalo vtedy, kedy malo, teda vo februári 2010, táto škoda by nevznikla. Vtedy totiž EFSF neexistoval.
Ručenie cez MMF
Slovensko je členom Medzinárodného menového fondu (MMF) a v prípade výpadku krajín preberá riziká vo výške 0,18%. Na prvej pôžičke Grécku (ktorej sa Slovensko priamo nezúčastnilo) sa MMF podieľal sumou 20,3 mld. eur. Na druhom záchrannom balíku je podiel MMF 28 mld. eur, ktorý aj bude celý vyplatený. Spolu je podiel Slovenska 87 mil. eur.
Ďalšie riziká
Grécke komerčné banky majú vo svojich aktívach veľké pohľadávky voči gréckemu štátu, lebo kupovali grécke štátne dlhopisy a tieto založili za úvery, ktoré si brali od gréckej národnej banky. V prípade vyhlásenia platobnej neschopnosti gréckeho štátu nebudú svoje záväzky voči gréckej národnej banke vedieť splatiť. Len na takzvaných ELA (Emergency Liquidity Assistance) vygenerovala grécka národná banka 109 mld. eur (pred rokom to bolo menej ako 2 mld. eur). Taktiež si grécke komerčné banky požičali cca 80 mld. eur (presné čísla ECB tají) v rámci LTRO (Long Term Refinancing Operations) na tri roky za jednopercentný úrok. V obidvoch prípadoch sú záruky viac než pochybné, no dnes nikto nevie povedať, aké škody vzniknú pre európskych daňovníkov.
Ako vidieť z nasledovnej tabuľky, nieslo by v prípade vystúpenia Grécka z eurozóny, stratu takmer 2,3 mld. eur.
Keby Grécko skrachovalo, teda vyhlásilo platobnú neschopnosť hneď ako nebolo schopné platiť svoje záväzky, boli by straty po prvé výrazne nižšie a po druhé, nemuseli by ich znášať európski daňovníci. Museli by ich znášať súkromné komerčné banky, ktoré sa dobrovoľne, vo vidine vyšších úrokov a ktoré dlhé roky tieto vyššie úroky aj dostávali, rozhodli investovať do gréckych dlhopisov. Lenže stal sa pravý opak. Pod rúškom „záchrany“ Grécka sa zisky súkromných bánk zachraňovali tak dlho, až drvivú časť súkromného dlhu nahradil dlh verejný. Opäť raz sme dospeli do situácie, kedy zisky sú súkromné a straty verejné.
1. https://richardsulik.blog.sme.sk/c/298588/Odchod-Grecka-z-eurozony-bude-stat-kazdeho-Slovaka-420-eur.html