Predošlá pravicová vláda vniesla do prvého piliera zásluhovosť, čím zmenila systém starobného zabezpečenia tak, že chudobní financujú nielen svoje starobné dôchodky, ale čiastočne aj dôchodky bohatých. Ako je to možné?
Pôvodný systém dôchodkového zabezpečenia bol výrazne solidárny, čo sa prejavovalo tým, že na hrubú mzdu nad 10.000 Sk sa pri výpočte starobného dôchodku neprihliadalo. Inými slovami, kto mal pred dôchodkom hrubú mzdu 11.000 Sk, mal ten istý dôchodok, ako ten, kto zarábal 33.000 Sk, a to napriek tomu, že trikrát vyššia mzda znamenala trikrát vyšší odvod do starobného poistenia. Takýto systém bol silne solidárny, ale z pohľadu pravicovej vlády zároveň nespravodlivý voči úspešným, a preto bola do systému vnesená takzvaná zásluhovosť. (Iný smer, a síce zaviesť úplnú solidaritu a zároveň znížiť odvod na nevyhnutné minimum, pravicových sociálnych inžinierov vtedy zrejme nenapadlo).
Čo to je vlastne tá zásluhovosť? Zásluhovosť (v anglickom jazyku „Principle of merit“, v nemeckom jazyku „Aequivalenzprinzip“) znamená, že kto viac do systému platí, ten z neho aj viac dostane. V prípade starobných dôchodkov zásluhovosť znamená trojnásobný mesačný dôchodok pri trojnásobnom mesačnom odvode do starobného poistenia, samozrejme pri trikrát vyššej mesačnej mzde. Zásluhovosť je preto presný opak solidarity.
Na prvé počutie sa zdá byť rozumné a spravodlivé, že pravicová vláda vniesla zásluhovosť do starobného poistenia, ale nie je to tak. Problém je ten, že smrť je sociálna choroba, ako pred vyše 100 rokmi konštatoval nemecký lekár Rudolf Virchow. A výsledok je ten, že bohatí po prvé majú len polovičné riziko nedožiť sa dôchodkového veku a po druhé žijú preukázateľne dlhšie ako chudobní.
Uvedené tvrdenie dokazuje prieskum nemeckého profesora Dr. Karla Lauterbacha, podľa ktorého vyše 20% ľudí s preddôchodkovým príjmom nižším ako 1500 Euro sa dôchodkového veku ani len nedožije, zatiaľ čo u ľudí s preddôchodkovým príjmom nad 4.500 Euro to je len 10%. Druhý podstatný výsledok prieskumu je, že z tých, ktorí sa dôchodku dožijú, si ho chudobní užijú v priemere 120 mesiacov a bohatí vyše 200 mesiacov. Prieskum bol robený na vzorke 22.000 občanov a v celom rozsahu sa nachádza sa tu. Uvedené čísla potvrdzujú aj nasledovné grafy:
Zdroj: www.igke.de
Zdroj: www.igke.de
Takže zásluhovosť, ktorá mala odstrániť solidaritu bohatých s chudobnými a urobiť tak systém spravodlivejším, spôsobila presný opak, a síce vniesla do systému ešte väčšiu nespravodlivosť. Dnešný systém tak nie je ani solidárny a ani spravodlivý a úplný nonsens je, že chudobní doplácajú na bohatých.
Čo mala predošlá vláda urobiť?
V roku 2005 bol spustený takzvaný 2. pilier, do ktorého každý sporiteľ, a to je medzičasom 2/3 pracujúcich, platí 9% zo svojej hrubej mzdy. Týchto 9% sa každému ukladá na jeho osobnom účte a správcovská spoločnosť ich zhodnocuje. Po dosiahnutí dôchodkového veku ľudia dostanú z 2. pilieru dôchodok, ktorý presne zodpovedá nasporenej sume. Druhý pilier sa preto zvykne označovať aj ako sporivý pilier a ako vyplýva z jeho podstaty, je založený na 100%-nej zásluhovosti.
Práve preto, že 2. pilier je zásluhový, mal byť ten prvý už len výlučne solidárny. To je kombinácia, ktorá má logiku. Z prvého pilieru by tak každý (bez ohľadu na to, koľko do systému odviedol) dostal určitý základný dôchodok, ako prejav solidarity našej spoločnosti a z druhého pilieru by dostal dôchodok presne podľa odvedenej sumy, čo je výsledok zásluhovosti. Na jednej strane by tak bola zohľadnená (v druhom pilieri) úspešnosť a usilovnosť, na strane druhej by aj ten, kto mal v živote smolu alebo bol iba lenivý, mal garantovaný určitý základný dôchodok (v prvom pilieri).
Čo musí táto vláda urobiť?
Tým, že do prvého pilieru bola proti akejkoľvek logike vnesená zásluhovosť, vznikajú počas prechodného obdobia (vniesť zásluhovosť je proces trvajúci niekoľko rokov) rôzne situácie, ako napríklad táto: šéf firmy, ktorý vždy zarábal a odvádzal do starobného systému nadpriemerne veľa, ide do dôchodku v roku 2003 a dostane nízky, lebo solidárny dôchodok a jeho dlhoročná sekretárka, ktorá vždy zarábala povedzme tretinu toho, čo jej šéf, ide do dôchodku v roku 2005 a dostane citeľne vyšší dôchodok, lebo ten už obsahuje zásluhovosť. Preto musí stále niekto prepočítavať starodôchodky a výškou obmedzovať novodôchodky.
Ďalší vážny problém je ten, že tak ako je prvý pilier dnes nastavený (nastavenie znamená miera náhrady, výška odvodu a vek odchodu do dôchodku), nie je financovateľný. Jedno z riešení, ktoré navrhovala aj ministerka Tomanová, je znížiť odvod do druhého pilieru z 9% na 6%, čím by opäť stúpol odvod do prvého pilieru z 9% na 12%. Medzičasom aj ona zistila, že toto riešenie je kvôli 1,5 mil. sporiteľom nepriechodné. Jediné riešenie preto je zrušiť zásluhovosť v prvom pilieri, ktorý by sa tak stal už len solidárnym. Inými slovami, do prvého pilieru by každý platil určité nevyhnutné percento zo svojej mzdy, ale všetci by dostávali len jeden a ten istý minimálny dôchodok. Kto chce viac, si musí našetriť v pilieri druhom, alebo v treťom (životné poistky a pod.).
Takže necháme sa prekvapiť, ako dlho bude ľavicová vláda trpieť, že chudobní spolufinancujú dôchodky bohatým. Nie je totiž umenie bez akejkoľvek koncepcie zvýšiť (rovnako chudobným aj bohatým) príspevok pri narodení prvého dieťaťa, aby sa 12-ročným rómskym dievčatám, ktoré 15 tis. Sk pohromade v živote nevideli, konečne oplatilo rodiť a nečakať až do trinástich, ale systémovo zreformovať prvý pilier.
