Reakcia na kritiku Rada Baťa.
Súhlasím s Radom Baťom, že referendum ponúka „voličom ohromné pole na prejavenie najväčších iracionalít, pudov, vášní a predsudkov“, (aj keď našou otázkou o koncesionárskych poplatkoch siahame Ficovi s jeho predvolebnými sľubmi tak akurát po členky).
Súhlasím aj s tvrdením, že otázka, tak ako je teraz postavená -chcete platiť, alebo nechcete- môže ľudí ovplyvniť (tu by som rád na našu obhajobu uviedol, že práve Ústava nám nedovoľuje spýtať sa ľudí: „Chcete namiesto priamej platby financovanie z rozpočtu?“).
A súhlasím aj s tvrdením, že v referende volič rozhoduje aj o cudzích peniazoch. A keďže som si s Radom Baťom názorovo blízky, súhlasím aj s veľa inými jeho tvrdeniami (i keď, nájdu sa aj také, s ktorými kategoricky nesúhlasím).
Takže prečo.
Prečo táto petícia s cieľom referenda? Nuž po prvé preto, že nemáme inú možnosť. Opozícia sa rozhodla sa kolektívne atomizovať a vláda si robí čo chce a veľa krát bez čo len náznaku racionálnosti (takže keď bude Rado Baťo najbližšie zostavovať rebríček iracionalít, nech nezabudne zahrnúť zákaz zisku, zrušenie poplatkov u lekára, zvýšenie odvodov na štvornásobok priemernej mzdy bez zvýšenia benefitov a pod. a stavím fľašu kvalitného červeného, že my v prvej desiatke neskončíme). V podstate do určitej miery suplujeme opozíciu (na rozdiel od Maďarska) a petícia s následným referendom je náš jediný zákonný a účinný nástroj.
Po druhé, čokoľvek sa môže týkať štátneho rozpočtu a vstup do EU (na ktorý referendum považuje za vhodné) sa týkal rádovo viac štátneho rozpočtu (a to nie len výdavkov, ale aj štatistiky ESA 95 alebo deficitu 3%, čo je skutočne dobré, inak by sme videli ako môže väčšina zožmýkať menšinu) ako koncesionárske poplatky v rozsahu cca 2 mld. Sk alebo 4 mld. Sk.
A teraz tretí dôvod, o ktorom si myslím, že sám o sebe oprávňuje na referendum. Nebudem tu rozvádzať argumenty typu ušetríme 160 mil. Sk, ktoré dnes stojí extra výber a pod., tie koniec koncov Rado Baťo uznáva a sú aj dostatočne známe. Čo oprávňuje k referendu je nasledovná (moja osobná) úvaha:
Nie je náhoda …
Nie je náhoda, že Ústava zakazuje dane a štátny rozpočet, ale nezakazuje poplatky ako referendovú otázku. Zároveň smú dane vyberať len štát, VÚC a obce, čiže nie STV a SRo a ani ich spoločnosť zriadená podľa obchodného práva. Je to preto, že dane slúžia na financovanie verejných statkov a preto sú vynútené, neekvivalentné, nenávratné, pravidelné a bez priamej protihodnoty (toľko teória). A keďže je to celé háklivá záležitosť, je dovolené len priamo štátu dane vyberať a meniť ich smie len parlament. So far, so good. Lenže, máme tu jedno drobné LENŽE:
Keby naši politici nekamuflovali daň ako poplatok, tak by nebolo o čom referendovať, lebo na to naša Ústava, ako som opísal vyššie, pamätala. Nerátala však s tým, že naši zákonodarci sa vykašlú na nejaké bazálne úvahy o spoločnosti a základných princípoch jej financovania. Oni jednoducho z koncesionárskych poplatkov spravili daň a to s nulovou solidaritou – daň na hlavu. Samozrejme, legislatívna rada vlády by im nikdy nedovolila to nazvať daňou a nie to ešte daňou na hlavu, takže to nazvali „úhradou za služby …“ a práve preto som presvedčený, že naša petícia je oprávnená. Aj ja si myslím, že to maďarské referendum je hodne populistické a iracionálne (ale ani to nie je dráma, napríklad poplatky u lekára môžu byť nahradené bonusmi a malusmi pri odvodoch do zdravotných poisťovní a pod.), ale nemyslím si to o našej petícii.
Čo ďalej?
Samozrejme, aby vôbec niečo bolo, musíme zozbierať potrebný počet podpisov, čiže 350 tisíc, máme 70 tisíc (alebo možno len 69 999, pokiaľ vyškrtnem Rada Baťa). V zásade vidím dve alternatívy:
1. Vláda si povie, že možno na našej argumentácii niečo bude a podnikne útek dopredu, čo znamená, že sama zruší ten paškvil a zavedie financovanie STV a SRo zo štátneho rozpočtu, tak ako Poliaci a Maďari.
2. Vláda nepreskočí svoj tieň a nezmení nič. V tom prípade budeme my obvinení, že používame veľmi drahý spôsob na zmenu pomerne nepodstatnej veci a navyše aj tak nepríde 50% občanov hlasovať a referendum bude neplatné ako všetky ostatné (okrem hlasovania k EU; inak ja sa vôbec nedesím myšlienky, čo by sa stalo, keby to referendum o EU nebolo prešlo, najskôr by sme ostali asociovaným členom, aspoň by sme nemuseli preberať ich obmedzujúce smernice).
Potom bude najlepšie vyhlásiť ešte jedno kolo zbierania podpisov na rôzne ďalšie zaujímavé otázky, ako napríklad zrušenie imunity poslancov (a tu určite aj Rado Baťo uzná, že iná možnosť neexistuje, lebo naši poslanci nás opäť ráz presvedčili, že oni si na vlastné privilégia siahnuť nedokážu), odluka cirkvi od štátu, obmedzenie ceny vládnych limuzín na 1 mil. Sk (juuuj, museli by si zadky vyvážať na Superboch), registrované partnerstvá, Vatikánska zmluva, Libanonská zmluva a pod. Potom by bolo viac otázok a nielenže by „cena“ jednej otázky výrazne klesla, aj by výrazne stúpla pravdepodobnosť, že sa zúčastní viac ako 50% voličov. Tomu sa zvykne hovoriť aj účinná opozičná politika.
Takže pán Baťo, nebuďte nešťastný, obyčajným referendom to určite neskončí.
