Referendum

Referendum

Keď sme koncom roka 2008 začali zbierať podpisy za vyhlásenie referenda, ľudia viac menej neverili, že sa podarí vyzbierať potrebných 350 tisíc podpisov. Až na pár nadšencov, ktorí kuvičie hlasy nepočúvali a jednoducho zbierali podpisy. Nebolo to veru lízanie medu stáť na ulici v 30 stupňových horúčavách, alebo v zime, kedy mrzli tuhy v perách a oslovovať ľudí, aby sa podpísali pod referendum.

Je to v prvom rade zásluha našich aktivistov, že o 14 mesiacov neskôr (koncom januára 2010) sme mali vyzbieraný potrebný počet podpisov a boli sme pripravení podať žiadosť vo februári, aby sa referendum mohlo konať v deň parlamentných volieb. Žiaľ, Pavol Paška zo strany SMER – v tom čase predseda parlamentu – sa nechal počuť, že si referendum v deň volieb neželá a keďže vzťah pána prezidenta a strany SMER je dostatočne známy, mali sme obavu (a aj neoficiálne informácie), že prezident nechá referendové otázky posúdiť Ústavným súdom, čím by sa lehota predĺžila o 60 dní a referendum by sa namiesto dňa parlamentných volieb konalo uprostred leta.

Preto sme koncom januára poprosili pána prezidenta listom o informáciu, či sa na ten súd obráti alebo nie. V žiadnom prípade sme mu nechceli toto právo upierať, ani ho ovplyvňovať. Chceli sme sa prispôsobiť jeho rozhodnutiu.

– keby sa na súd neobrátil, podali by sme žiadosť 17.2. a referendum by sa konalo v deň parlamentných volieb.

– keby sa na súd obrátil, podali by sme žiadosť 9.6. a referendum by sa konalo v deň komunálnych volieb.

Viem, že prezident nemá povinnosť na takýto list odpovedať, preto sme o odpoveď nežiadali, ale prosili. Pri trošičke vôle nám prezident mohol dať vedieť čo má v pláne, no namiesto toho prišla odpoveď v štýle „podajte žiadosť a uvidíte“. Tu treba povedať, že keď sa raz podá žiadosť o vyhlásenie referenda, spustí sa proces, ktorý sa nedá zastaviť a ani ovplyvniť.

Nakoniec sme sa rozhodli podať žiadosť o vyhlásenie referenda 9. júna, čo sme už vo februári avizovali a aj urobili. Je pravda, že preberanie podpisov prebehlo korektne a dokonca nás prezidentská kancelária upozornila na jeden formálny nedostatok a dala možnosť k náprave. No podstatné je, že prezident sa nakoniec na súd neobrátil a referendum vyhlásil na 18. septembra. Tým výrazne znížil šance na úspech a opakujem, že stačilo vo februári dať vedieť, či sa na Ústavný súd obráti alebo neobráti a referendum by sa konalo buď v deň parlamentných alebo v deň komunálnych volieb.

Je referendum záväzné?

Je iróniou, že práve prezident, ktorý je volený priamo občanmi, neurobil všetko preto, aby tí istí občania mohli platne a priamo vyjadriť svoju vôľu aj v iných otázkach. A je nehorázne, že prezident spochybňuje záväznosť referenda a že zatracuje tento nástroj priamej demokracie. No čo už, komunisti nikdy nechceli, aby ľudia o svojom osude rozhodovali sami.

Výsledky referenda v každom prípade záväzné sú. Tvrdia to nielen renomovaní ústavní právnici ako Drgonec alebo Galanda, ale aj šéf ústavnoprávneho výboru Procházka. Hlavný argument je ale nasledovný: keby výsledky referenda mali mať len odporúčací charakter, prečo potom Ústava zakazuje otázky ohľadne daní, odvodov, štátneho rozpočtu, základných práv a slobôd?

Koľko stojí referendum?

Náklady sú cca 7 mil. Eur a mohli byť nižšie, keby sa referendum konalo v deň volieb. Prezident teda mohol nielen zvýšiť šance na úspešnosť, ale aj prispieť k zníženiu nákladov. V priamych voľbách občanmi volený prezident, pripomínam.

V každom prípade, náklady na referendum nie sú vyhodené peniaze. Demokracia skrátka niečo stojí a v porovnaní s tým, čo sa za bývalej vlády rozkradlo, je 7 miliónov Eur drobnosť. Okrem toho, ak referendum prejde, táto suma sa hravo ušetrí na znížení počtu poslancov, či obmedzení obstarávacej ceny vládnych limuzín.

Podstatný je ale iný argument a týka sa najdôležitejšej referendovej otázky – obmedzenia poslaneckej imunity. Naši ctení poslanci si za viac ako 15 rokov nedokázali obmedziť imunitu, ktorá im nepatrí. Privilégium môcť jazdiť ako blázon alebo pod vplyvom alkoholu je nehoráznosť, ktorú treba zrušiť. V septembri budeme svedkami ako sa poslanci opäť raz „pokúsia“ si obmedziť imunitu, no tentokrát sa bude v tesnom závese konať referendum a buď poslanci prídu pod jeho tlakom k rozumu sami alebo ich k tomu donútia voliči 18. septembra.

Aj preto je referendum ako nástroj priamej demokracie dôležité a kto hovorí, že je zbytočné, tomu odporúčam doučovanie z demokracie.

P.S. Opäť obsadzujeme okrskové volebné komisie. Prosím tých, ktorí majú záujem, aby sa zaregistrovali na www.okrskar.sk.