Robert Fico | Keď alibista spraví piruetu

Cirkusové predstavenie, inak sa nedá nazvať to, čo Robert Fico včera predviedol na výbore pre európske záležitosti. Že vraj, ak máme odpustiť Grécku časť dlhu, musí byť najprv referendum.

To znie na prvé počutie pekne demokraticky, no v skutočnosti je to alibizmus toho najhrubšieho zrna.

Lebo, ak má Slovensko odpustiť Grécku časť dlhu, musel najprv niekto tomu Grécku požičať. Grécko dostalo dve pôžičky, prvú v roku 2010 vo výške 110 miliárd eur a druhú koncom roka 2011 vo výške 130 miliárd eur. Tej prvej sa Slovensko vďaka SaS nezúčastnilo. Pripomínam, že jeden z našich predvolebných hesiel bolo „Ani cent do Grécka“ a toho sme sa držali aj za cenu našich stoličiek.

Pri druhej pôžičke to už také jednoduché nebolo, lebo naši vtedajší koaliční partneri v tejto zásadnej veci otočili a išli si nohy dolámať, len aby mohli v predklone prijímať príkazy z Bruselu. Avšak, druhá pôžička pre Grécko sa mohla realizovať až po navýšení dočasného eurovalu (EFSF). To sme zásadne odmietali, lebo všetkým súdnym ľuďom bolo nad slnko jasnejšie, že akékoľvek peniaze poslané do Grécka sú peniaze vyhodené von oknom a záruky rovnako.

Žiaľ, naši vtedajší partneri boli kvôli peniazom pre Grécko ochotní položiť aj vlastnú vládu. V októbri 2011 spojila Iveta Radičová hlasovanie o navýšení eurovalu s hlasovaním o dôvere vláde, i keď deň predtým mi napísala SMS, že tak nespraví a Posledný križiak dokonca tvrdí, že vtedajší predseda Európskej rady van Rompuy jej radil hlasovania nespájať (bod 4).

Robert Fico a jeho kolesíkovia

Tu vstupuje do hry Robert Fico a jeho kolesíkovia. Potom ako prvé hlasovanie neprešlo, lebo pod také svinstvo sme jednoducho odmietli sa podpísať (skúste si predstaviť, ako by hlasovalo napr. KDH, keby premiérka spojila zrušenie zákazu interrupcií s dôverou vláde), hlasovalo sa druhý krát, i keď dodnes neviem, na základe čoho bolo možné druhý krát hlasovať. Každopádne, nebyť hlasov SMERu pri druhom hlasovaní, euroval by nebol navýšený a Slovensko by pár dni neskôr nemohlo vystaviť neodvolateľné a bezpodmienečné záruky pre Grécko vo výške 1,3 miliardy eur.

Robert Fico a jeho falošná solidarita

Ak teda chce dnes Robert Fico referendum o odpustení časti dlhu Grécku, je to možné len preto, že on umožnil vystaviť záruky. Zrazu to Robert Fico nechce rozhodnúť sám a peniaze pre Grécko považuje za falošnú solidaritu. Toto je alibizmus par excellence a obrovská zbabelosť k tomu.

Úplne perfídny je jeho postoj, že ak k referendu nepríde dosť ľudí, on to bude považovať za súhlas s odpustením dlhu Grécku. Robert Fico prenáša zodpovednosť za svoje rozhodnutie na ľudí a tým z nich robí rukojemníkov svojej nezodpovednej politiky. Pripomína mi to podvodnícke firmy, keď v minulosti poslali ľuďom povedzme nejakú predraženú knihu a ak to príjemca nevrátil do 14 dní, bralo sa to ako súhlas a nasledovalo vymáhanie dlhu. Je na zaplakanie, k akému úbohému štýlu vládnutia sa priklonil človek, ktorý je v Bruseli príliš zbabelý na to, aby si dupol, doma robí veľké ramená a zároveň nedokáže niesť zodpovednosť za svoje činy.

A na záver ešte niečo

Slovensko vystavilo záruky, ktoré sú NEODVOLATEĽNÉ a BEZPODMIENEČNÉ. Ak to niekto nechápe, to sú záruky, ktoré sa nedajú odvolať a ktoré v prípade požiadania musíme vyplatiť bez akýchkoľvek podmienok. Ak teda Gréci vyhlásia platobnú neschopnosť, nikto sa nás nebude pýtať, či chceme alebo nechceme platiť. Ostáva mi len s ľútosťou konštatovať, že na Slovensku sa riešia prkotiny typu čo som mal kedy oblečené, ale miliardové záruky, ktoré jedného dňa zo Slovenska raz a navždy odídu, sú brané ako vyššia moc, či dokonca naša povinnosť.