Potom, ako v parlamente prešli zákon o štátnom rozpočte a novela zákona o dani z príjmov, s určitou spokojnosťou konštatujem, že aj v roku 2007 budeme mať rovnú daň. Novela zákona o dani z príjmov, na podpísanie ktorej má prezident dnes posledný deň, síce obsahuje niektoré zmeny, ale kvôli tomu nie je zaujímavá.
Zaujímavá, ba priam krásna je kvôli tomu, čo neobsahuje, napr. daň z darovania (ktorá je síce nepodstatná, lebo ju aj tak nikto neplatil a jej výnosy boli nižšie ako náklady na jej výber), extra zdanenie monopolov (ktoré o zvýšenú daň jednoducho dvihnú ceny a práve monopoly to spravia najľahšie) alebo zdanenie bánk. No s odstupom najväčšiu radosť mám z toho, že sa nezaviedla opäť daň z dividend. Viac o zdaňovaní dividend je tu. Podstatné však je, že dividendy už dnes sú presne raz zdanené, tak ako úroky alebo každá iná hodnota. Jediný rozdiel je ten, že sa tak deje už u platiteľa, na rozdiel od úrokov, ktoré zdaňuje príjemca.
Ostáva milionárska daň. Najskôr hrozilo 25% pre všetkých, ktorí si dovolili zarobiť tú nehoráznu sumu jeden milión slovenských korún a to za jeden jediný rok, potom našťastie zvíťazil zdravý rozum a našlo sa riešenie, kedy ostane ovca sýta a vlk celý. Ovca v tomto prípade je rovná daň a Slovensko bude aj v budúcom roku poznať len jednu jedinú sadzbu dane. Teší ma, že aj ľavicovej vláde začína dochádzať, že najviac peňazí sa vyberie vtedy, keď sa daňový systém použije len na výber peňazí a nie na rôzne pokusy typu realizácia sociálnej a hospodárskej politiky. A úplne najlepšie je to vtedy, keď sa použije len jedna sadzba (samozrejme nízka, čo vyžaduje široký základ dane) a každá hodnota sa zdaní presne raz.
To, čo sa zaviedlo akože milionárska daň, nie je daň v klasickom slova zmysle. Je to zrušenie výnimky zo zdanenia pre tých, ktorí zarábajú nadštandardne. Áno, dá sa diskutovať o tom, či nezdaniteľné minimum je výnimka a či 47.500 Sk hrubej mesačnej mzdy je nadštandardný príjem. Ale treba to vidieť pozitívne. Cez noc sa zo Slovenska stala krajina milionárov a to je veru husársky kúsok, nato, že ešte z jari bola ekonomika v rozklade. A z technického hľadiska je to elegantné riešenie. Marginálne zdanenie od 47.500 Sk do 89.000 Sk síce mierne stúpne na 23,75%, ale potom opäť klesne na 19% a tam aj ostane. Tabuľka je tu.
Aby na jeseň bolo o čom diskutovať a nefilozovalo sa príliš veľa o ďalších sadzbách dane, obsahovala novela ešte pár návrhov na zrušenie ďalších výnimiek. Napríklad návrh na zrušenie odpočítateľnej položky 12.000 Sk na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) a životné poistenie (ŽP). Mali sme snahu túto výnimku zrušiť, lebo trh je dobre rozvinutý a výnimka drahá, ale lobing bol silnejší ako naše snahy. Bohužiaľ aj nekoncepčný a výsledok je, že príspevky zamestnávateľa na DDS sú daňovým výdavkom, zatiaľ čo príspevky na ŽP už ním nie sú. Niekedy je tvorba zákonov hod kockou, jeden nikdy nevie aký bude výsledok. Momentálny stav totiž nebol našim zámerom.
Ďalšia výnimka, ktorú sme sa snažili zrušiť, boli paušálne náklady vo výške 60% pre vybrané živnosti. Podstata výnimky je v tom, že niektorí vyvolení živnostníci typu kováč, kožušník a výrobca piva si smú uplatniť namiesto skutočne vynaložených výdavkov paušálne výdavky vo výške 60% svojich príjmov, zatiaľ čo ostatní nešťastníci typu zámočník, krajčír a výrobca vína len 40% (do konca roku 2005 to bolo len 25%). Snaha bola tieto paušálne náklady zjednotiť na úroveň 40%. Tak sme si povedali, že nemôže byť predsa najmenší problém zrušiť túto ukážkovú absurditu. Obzvlášť, keď terajšia opozícia v osobe Ivana Mikloša mala tú istú snahu v roku 2005. Ale opozícia nesklamala a bola samozrejme proti. Stavím fľašu kvalitného červeného, že keby táto vláda zajtra navrhla znížiť daň z príjmu každý rok o jedno percento až na 15%, opozícia bude proti. Pritom Ministerstvo financií bez akýchkoľvek diskusií zapracovalo do zákonu návrh Ivety Radičovej o nezdaniteľnom minime manželky (ktorý je porovnateľný čo sa týka rozsahu a dopadu). A som presvedčený, že keby p. Radičovej návrh predložil Špejbl s Hurvínkom, tak bude prijatý rovnako.
Ďalšia výnimka, ktorú sa pre zmenu podarilo zrušiť, bolo nezdanenie prvých 300 tis. Sk zisku pre neziskové organizácie. Išlo o to, že neziskovka nemusí zdaniť zisk. Napriek veľa zavádzajúcim informáciám, jedná sa o zisk, teda konkrétne o rozdiel medzi príjmami z komerčnej činnosti a výdavkami s nimi spojenými a neexistuje najmenší dôvod, aby zisk z komerčnej činnosti nebol zdanený.
Ostáva DPH. Bohužiaľ, bohužiaľ sa nepodarilo zachrániť jednotnú sadzbu. Dokázal by som pochopiť snahu ľavicovej vlády o zníženie cien tých komodít, ktoré kupujú najmä nižšie sociálne vrstvy, napríklad múka, ryža alebo mimoriadne objektívny a nad mieru seriózny denník Plus 1 deň. Zníženie DPH na čokoľvek by mohlo priniesť úsporu pre obyvateľstvo. Okrem liekov. Veď za 90% liekov dnes neplatia ľudia, ale zdravotné poisťovne a ľuďom ich vydávajú zadarmo na predpis. A zdravotné poisťovne tieto lieky kupujú z peňazí, ktoré inkasujú od ľudí ako odvod do zdravotnej poisťovne. A práve tieto odvody sa nemenia. Naďalej to bude 10% pre zamestnávateľa a 4% pre zamestnanca.
Výsledok je, že z troch miliárd Sk ostane cca 2,5 mld. Sk zdravotným poisťovniam, resp. lepšie povedané v zdravotníctve. To ešte sa dá pochopiť, že namiesto úspor či reformy dáme do zdravotníctva viac peňazí, koniec koncov je jedno, či sa rozhajdákajú tu alebo tam. Čo sa pochopiť nedá, je spôsob doručenia týchto peňazí do zdravotníctva. Najlogickejšie by bolo zvýšiť príspevok štátu za svojich poistencov, konkrétne zo 4% na 5%, čo by prinieslo cca 6 mld. Sk. Tento príspevok sa aj zvýši, ale len na prvé štyri mesiace a potom za plotom, lebo čo bude potom je v nedohľadne.
Skúsim to s príkladom.
V ďalekom lese býva stará mama (zdravotníctvo), ktorá má veľkú riť (tú spisovnú od Petra Cmoríka) a diéta (úsporne opatrenia) by jej prospela. Ale je hladná a vykrikuje, tak jej chcem poslať 6 jabĺčok. Dve jabĺčka dám poľovníkovi, spolu s dodacím listom na šesť jabĺčok a poviem mu, aby zvyšné štyri buď v lese našiel, alebo nech starej mame vysvetlí, že ona ich vlastne nechce. A keď sa do jari nevráti s potvrdeným dodacím listom, zoberiem mu revír. Tri jabĺčka (DPH) dám Červenej čiapočke, aby ich zaniesla a cestou jej dovolím polovičku z jedného odjesť, lebo zvieratká v lese na ňu počúvajú a chcem aby mi znovu dali svoj hlas pri voľbách do lesnej dumy. Okrem toho je úplne jedno, koľko jabĺčok v košíku ostane, lebo aj tak ju zožerie vlk. Starej mame chýba ešte jeden a pol jabĺčka, ktoré by jej ale nechýbali, keby nebol zvieratkám zrušený letný zber plodov pre starú mamu (20 a 50 Sk poplatky) zato, že v zime sa o nich postará.
Na druhej strane, nad čím by sme krútili hlavou? A okrem toho je mi stále milšia ľavicová vláda, ktorá nezruší alebo nezvýši 19%-nú rovnú daň, ako pravicová vláda (nemecká), ktorá odmietne znížiť 42% ako najvyššiu sadzbu pre fyzické osoby.
Prajem všetkým, ktorí vydržali čítať až sem, aby ich nepoložil stres a zhon tých sviatkov plných pokoja, aby sa počas štyroch voľných dní nezožrali so svojimi blízkymi a aby na štedrý večer nikoho nezačal bolieť zub. Až by náhodou niekto pociťoval silné nutkanie potešiť mňa, tak najväčšiu radosť mi spraví zopár adries, ktoré by som mohol zaradiť do newslettru.
