SaS vo vláde

V prvom rade ďakujem tým 307 287 voličom, ktorí sa pred mesiacom rozhodli dať hlas strane Sloboda a Solidarita. Pre mňa osobne je to najmä potvrdenie toho, že na Slovensku žije dostatočne veľa ľudí, ktorí chcú zmenu, chcú aby sa menej kradlo a lepšie hospodárilo. Práve SaS k tejto zmene výrazne prispela.

Považujem za veľký úspech, že strana, ktorej založenie som ohlásil 19 mesiacov pred voľbami, získala viac ako 12 percent. Celkové náklady na založenie strany, jej jeden a pol ročnú prevádzku, referendum a tri volebné kampane nepresiahli jeden milión Eur a počet zúčastnených osôb (okrem okrskových zástupcov) bol menej ako 300. Na jednej strane je to ukážka efektívneho narábania so zdrojmi, na druhej strane potvrdenie biedy slovenskej politiky. V každom prípade je to pre nás silný záväzok nesklamať.

Prvé zverejnenie volebných výsledkov by som prirovnal k „veľkému tresku“ v mojom osobnom živote. Behom ďalších dvoch hodín mi prišlo vyše 200 sms a na druhý deň som mal v outlooku niekoľko sto neprečítaných mailov. Počas prvých dní po voľbách som pochopil čo to je naozaj nestíhať a nemať čas. V neuveriteľnom tempe sa striedali stretnutia, telefonáty, porady, mediálne výstupy, esemesky, maily a moje dve malé deti som nevidel niekoľko dní po sebe.

Dnes, mesiac po voľbách, sa situácia opäť upokojuje a konečne som si našiel čas napísať môj prvý povolebný blog. Druhý dôvod, že napísanie blogu mi trvalo mesiac bol ten, že som nechcel týmto spôsobom zasahovať do koaličných rokovaní a následného menovania vlády.

Aký bol cieľ a aký je výsledok?

Od samého začiatku sme hovorili, že cieľ je 2010 parlament a 2014 vláda. Tiež sme od začiatku hovorili, že najvyššia programová priorita je Odvodový bonus a na otázku ohľadne mojej osobnej ambície som odpovedal „minister financií“, vždy s doplnkom, že osobná ambícia je druhoradá, že najdôležitejší je Odvodový bonus. Zároveň sme vždy upozorňovali, že žiaden volebný výsledok nám nedovolí realizovať všetkých viac ako 120 bodov nášho programu a že budeme musieť robiť kompromisy.

Napriek našim 12 percentám a tomu, že sme súčasťou koalície, platí naďalej pôvodný cieľ byť vo vláde aj v roku 2014. Na to treba v prvom rade solídnu stranu a stabilný poslanecký klub. Práve toto bol dôvod, že som sa nakoniec rozhodol odložiť moju osobnú ambíciu stať sa ministrom financií. Na túto pozíciu som sa dlhodobo pripravoval, rok som bol poradcom Ivana Mikloša, takmer rok som bol poradcom Jána Počiatka, poznám odtiaľ veľa ľudí, celkom slušne ovládam problematiku a tešil som sa, ako budem chodiť v „papučiach do roboty“ (už v roku 2003 som si z tohto dôvodu kúpil byt v susedstve MF). Druhá strana mince je, že táto pozícia by ma najmä v týchto náročných časoch plne vyťažila nemal by som možnosť sa venovať strane, ani poslaneckému klubu. Dovolím si tvrdiť, že začiatok konca strany ANO nastal keď sa Pavol Rusko stal ministrom hospodárstva.

Preto, po zvážení všetkých pre a proti a za podmienky, že minister financií bude Ivan Mikloš, som sa rozhodol kandidovať na post predsedu parlamentu. Ivan nie je zároveň predsedom strany a ja si na splnenie môjho sna počkám. Teraz však budem mať čas pre stranu a aj pre našich poslancov a keď nechceme skončiť ako strana na jedno volebné obdobie, je nutné pokračovať v budovaní SaS. Okrem toho, slabá strana nepresadí nič, aj keď má 22 poslancov.

Toľko k personáliám, teraz k obsahu. Naša najvyššia priorita bola a je Odvodový bonus. Napriek rôznym informáciám v médiách je Slovensko bližšie ako kedykoľvek predtým k tomuto cieľu. V programových tézach je napísane „Zavedieme Odvodový bonus za predpokladu fiškálnej neutrality a zohľadnenia dopadov na marginalizované skupiny.“ Nie je tam napísané „Zvážime zavedenie Odvodového bonusu“, ako to bolo pri rovnej dani, ale je tam jasný záväzok. Tie podmienky (fiskálna neutralita a marginalizované skupiny) sú úplne v poriadku, lebo od samého začiatku je OB koncipovaný tak, aby bol fiškálne neutrálny a boli eliminované negatívne dopady na marginalizované skupiny.

Mimoriadne dôležitá je pre mňa dohoda s Ivanom Miklošom (podobná tej, ktorú som s ním mal na jar 2003 k rovnej dani), že OB bude podporovať a tiež ma veľmi teší, že viac-menej postavil reformný tím z roku 2003 (Braňo Ďurajka je štátny tajomník, Vlado Tvaroška tiež, Jana Červenáková vedúca úradu a iné mená, na ktorých zverejnenie je priskoro). Ďalšie významné pozície pre zavedenie OB sú predseda výboru pre financie (náš Jozef Kollár), sekčný šéf zodpovedný za Unitas (Marek Lendacký) a šéfovia veľkých inštitúcií (Sociálna poisťovňa, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, Ďaňové riaditeľstvo), ktorých mená ešte nie je možné zverejniť. Azda najvýznamnejšia pozícia z pohľadu OB je minister práce a tým je Jozef Mihál z SaS, presvedčený zástanca OB.

Čo tým chcem povedať je, že nie je dôležité čo popíšu médiá na základe klebiet a šumov alebo nejaký komentátor (ktorý namiesto toho, aby si veci najprv overil, si ich viac menej cicia z prsta), ale vyše 10 rozhodujúcich pozícií obsadených správnymi ľuďmi. Dokonca si dovolím tvrdiť, že mojím rozhodnutím kandidovať na predsedu parlamentu šance pre zavedenie OB stúpli. A to je podstatné.

Marihuana a registrované partnerstvá

Žiaľ, v týchto bodoch sme sa nedokázali dohodnúť s KDH. Nijak. Jednali sme o týchto bodoch dlho a intenzívne a nakoniec sme mali možnosť nechať padnúť koalíciu. Mali sme na výber buď sklamať tých voličov, ktorí nás volili kvôli dekriminalizácii a registrovaným partnerstvám, alebo čítať titulky typu: „Fico vládne ďalej, lebo SaS neustúpila pri marihuane“. Došlo k situácii, kedy sme sa museli rozhodnúť my a nie naši voliči, aj za cenu, že niektorých z nich sklameme. Rozhodli sme, že ponecháme status quo, to znamená, že nebudeme nateraz riešiť Vatikánske zmluvy, dekriminalizáciu a registrované partnerstvá. Čo bude behom najbližších štyroch rokov uvidíme, naďalej máme tieto body v programe a hlásime sa k nim, ale momentálne sú bokom. Je mi to ľúto, ale je to stále lepšie ako keby tu naďalej vládol Fico a spol. Čo sa týka zvyšku nášho programu, môžem povedať, že väčšina z viac ako 120 bodov nášho programu sa bude nachádzať v programovom vyhlásení vlády.

Pár slov na záver

Naďalej budem písať blogy a komunikovať na facebooku. Tiež budem naďalej osobne odpovedať na maily. Aj preto nemením mailovú adresu, ale chcem všetkých poprosiť písať stručne, inak sa im môže stať, že ako odpoveď príde „too long to read“. Tiež si nemením číslo mobilu, ale je lepšie mi písať sms ako volať. Držte nám palce.