No a máme tu ďalší „megaškandál“ na prekrytie Gorily. Niekto, komu strašne prekáža SaS, sa postaral o zverejnenie prepisov sms správ medzi mnou a Mariánom Kočnerom. Na základe nich nejaký „expert“ vypracoval dve strany bludov.
Mariána Kočnera som spoznal na jeseň 2006 cez vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka, ktorému som v tom čase robil poradcu pre daňovú reformu. Počiatek ma poprosil, aby som sa s Kočnerom stretol. Odmietol som to, avšak o pár dní ma s touto prosbou oslovil opäť. Zjavne mu na tom záležalo, tak som súhlasil. Kočner v tom čase kandidoval na primátora Bratislavy a navrhol mi, aby som mu robil poradcu pre oblasť MHD. Ponuku som neprijal. Odvtedy sme sa občas videli na rôznych spoločenských akciách.
V roku 2010 ma Kočner oslovil s tým, že má pre mňa informácie. Boli sme v politike noví a vedieť viac o jej pozadí nebolo na škodu. Nikdy sme sa však nebavili o biznise, či províziách. O stretnutiach s Kočnerom som informoval premiérku Ivetu Radičovú. Áno, lebo je to kontroverzná postava. Človek s týmto menom je na tzv. mafiánskych zoznamoch, bol obchodným partnerom uneseného Michala Kováča mladšieho, bol kandidátom na bratislavského primátora, postavil sa na stranu nespokojných vlastníkov pri výstavbe závodu KIA, pokúsil sa prevziať podiel v Markíze v kritickom čase pred voľbami v roku 1998, má „gurmánske“ kontakty s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom.
K stretnutiu na Donovaloch dňa 10. septembra, o ktorom je jedna z našich sms správ, došlo tak, že som bol v teň deň v Banskej Štiavnici na Salamandrových dňoch. Boli aj ďalšie stretnutia, pri ktorých som nechcel byť videný, lebo som nechcel, aby sa prepierali v novinách ako napríklad moje stretnutie s Jánom Kováčikom.
Posledný raz sme sa stretli 4. decembra 2010, lebo Kočner mi povedal, že vie, kto boli zradcovia v koalícii pri voľbe generálneho prokurátora, a že má jednoznačné listinné dôkazy. Po tomto stretnutí prebehla mailová komunikácia, v ktorej mi Kočner potvrdzuje, že disponuje dôkazmi o tom, kto sú zradcovia v koalícii. Túto mailovú komunikáciu zverejním, keď dá k tomu súhlas Marián Kočner.
Mal som snahu zistiť viac o zradcoch v koalícii, žiaľ, nepodarilo sa mi to. Informácie od M. Kočnera neboli v tomto prípade informáciami, ale skôr fámy. Listinné dôkazy som nevidel. Či naozaj existujú, sa treba spýtať jeho.
Nie som dokonalý a nežijem v dokonalom svete. Mám čisté svedomie, no napriek tomu hodnotím tieto stretnutia ako nováčikovskú chybu. A nemá zmysel ani horekovať nad tým, že keby som vedel, ako sa dnes primitívne zneužijú proti SaS, nikdy by som sa s ním nestretol. Stalo sa, ostáva mi však ponaučenie,
Mimochodom, možno by mohli páni Kaliňák alebo Figeľ povedať, ako často sa oni resp. ich najbližší spolupracovníci stretli s pánom Kočnerom. Alebo aj pán Kočner môže povedať, s kým z politických kruhov sa stretol v živote, aby bol zoznam pre potreby „upaľovania“ politikov kompletný.
K tomu akože analytickému materiálu, ktorý bohvie kto vypracoval, môžem povedať len toľko, že to je zmes bludov. Je to číre kydanie, aby sa prekryl ten priepastný rozdiel medzi SaS a inými etablovanými stranami a presluhujúcimi politikmi. A najmä aby sa prekryla Gorila. Preto sa vyjadrím len k najzávažnejšiemu obvineniu, ktorým je, že SaS bola trójskym koňom pri voľbe generálneho prokurátora:
1. Pôvodne sme kandidáta nemali, aby ľahšie vznikla dohoda. Keď sme videli, ako sa naši koaliční partneri medzi sebou handrkujú, navrhli sme Dr. Čentéša. Náš kandidát bol Dr. Čentéš a nik iný.
2. Keď sme zistili, akých zradcov máme v koalícii, tlačila hlavne SaS na odtajnenie voľby.
3. Toto všetko som opísal v mojom blogu (zhodou okolností ten, ktorý som podľa SMS poslal pred uverejnením Kočnerovi a z mailovej komunikácie jasne vidieť, že na obsah blogu nemal Kočner žiaden vplyv.)
Myslím, že uvedené tri body hovoria za všetko. Chápem, že pre presluhujúcich politikov sme ohrozením najmä odvtedy, čo zistili, že sme neprišli kradnúť ani poklonkovať Bruselu, ale ich vystriedať. Preto očakávam, že ešte zopár špinavých útokov zažijeme.
Je tu však ešte jedna vec, ktorá sa berie pomaly ako norma – únik sms správ medzi mnou a Mariánom Kočnerom. Veľmi by ma zaujímalo, ako ich prepisy vznikli, ako unikli a odkiaľ unikli. Podľa slov pána Kočnera pre denník SME on ich k dispozícii nedal. Bol teda predseda parlamentu odpočúvaný? Keď áno, kým? Ako sa mohli tieto informácie dostať na verejnosť?
Dúfam, že prokuratúra toto riadne vyšetrí, aby som nemusel podávať trestné oznámenie za únik utajovaných skutočností.
