STV a koncesionárske poplatky | Oni tú kravinu naozaj schválili

Tejto vláde sú argumenty ukradnuté

Financovanie verejných statkov (súdy polícia, školstvo…) je vynútené, čo znamená, že jednotlivec nemá na výber, či chce alebo nechce na ne prispievať. Skrátka musí platiť dane (lebo inak skončí v base) a náš parlament rozhodne, ako sa použijú. Aby to aj fungovalo, je vytvorená celá infraštruktúra, od daňových priznaní, cez daňové úrady, správu pokladnice, štátny rozpočet, ministerstvá, súdy až po spomínanú basu, v ktorej skončí ten, kto by mohol nadobudnúť dojem, že on nebude (prostredníctvom daní) prispievať povedzme na školstvo, lebo nemá žiadne deti.

Financovanie verejných statkov je teda vynútené, ale je aj solidárne, čo znamená, že ten kto viac zarobí, aj viac prispeje. Rovná daň, ktorú zaviedla predošlá „krajne pravicová vláda“, túto solidaritu ešte viac zvýšila.

Existuje ale jeden verejný statok, ktorý nie je súčasťou systému „dane – štátny rozpočet“ a to verejnoprávne média STV a SRo. Kto má pochybnosti, či sa naozaj jedná o vynútený statok, nech si len skúsi predstaviť, že by koncesionárske poplatky boli dobrovoľné…

Len to, že existuje extra výber peňazí, stojí nás všetkých 160 mil. Sk ročne a pritom STV narieka, že nemá prostriedky na pôvodnú tvorbu. Aj keby s novým zákonom klesli náklady na výber na želaných 113 mil. Sk, je to ešte stále citeľne viac ako napr. 70 mil. Sk, kvôli ktorým STV plánuje ísť žobroniť na vládu.

Ďalší problém extra výberu je, že peniaze pre STV sa nevalorizujú automaticky, čo znamená, že keby STV aj hneď nebola čiernou dierou, musí sa dostať do problémov. Politici sa boja zvyšovania koncesionárskych poplatkov a práve financovanie zo štátneho rozpočtu, napr. vo výške 0,2% HDP, by zabezpečilo automatickú valorizáciu príjmov.

O tom, že poplatky sú vo svojej podstate daňou na hlavu s nulovou solidaritou, že sú nespravodlivé a že polovica domácností platí vyššie koncesionárske poplatky ako tú „krajne nesociálnu“ rovnú daň, už písané bolo.

Tejto vláde je srdečne jedno, čo si myslia občania

V piatich rôznych anketách sa občania drvivou väčšinou (4-krát 90% a 1-krát 50%) vyslovili za zrušenie koncesionárskych poplatkov, ale to je tejto vláde úplne jedno. Čo tam po názore väčšiny alebo nejakých argumentoch, keď voľby sú až o dva roky a opozícia na Kanároch.

Viem, pýtať sa ľudí len či chcú platiť, je zbytočné a populistické. Ale tu je platba (koncesionársky poplatok) jasne spätá s verejným statkom (STV a SRo) a v tomto kontexte je nutné vnímať aj odpovede. Keď teda 90% občanov je za zrušenie koncesionárskych poplatkov, dáva tým zároveň najavo, že STV nemá pre nich hodnotu 100 Sk mesačne (a SRo ďalších 40 Sk). Som presvedčený, že keby otázka znela, či znížiť DPH z 19% na 16% a zároveň zrušiť armádu, tak by sa určite nenašla 90%-ná väčšina za zrušenie armády. Preto sa treba zamyslieť aj nad tým, či naša spoločnosť vôbec chce verejný statok menom STV a SRo.

Aké majú možnosti občania, keď vláda má argumenty a názor väčšiny na háku?

V podstate jediná možnosť je referendum. Ústava ukladá prezidentovi povinnosť vyhlásiť referendum, ak o to petíciou požiada aspoň 350 tisíc občanov. Je to hodne, v dvojnásobnom Maďarsku stačí 200 tisíc podpisov, ale v prípade koncesionárskych poplatkov sú argumenty tak silné a názor drvivej väčšiny tak jasný, že ani 350 tisíc podpisov by nemal byť problém. Tak sme sa rozhodli vyhlásiť petíciu.

Pomerne skoro som sa stretol s názorom, že keďže žiadne referendum (okrem referenda k vstupu do EU, kde sa zúčastnilo len o niečo málo ako potrebná nadpolovičná väčšina voličov, konkrétne 52,4%), je naša aktivita len najdrahší prieskum verejnej mienky a v podstate slúži len k môjmu osobnému zviditeľneniu sa, lebo sa chystám zakladať politickú stranu.

Takže po poradí. Samozrejme, že viem, že okrem jedného, sa na žiadnom referende nezúčastnila potrebná väčšina voličov. Na druhej strane, nikdy nešlo tak viditeľne o vlastné peniaze väčšiny občanov. Áno, stretol som sa aj s tou výhradou, že financovanie zo štátneho rozpočtu tiež zaplatia občania, len z iného vrecka. Nie je to celkom tak. Po prvé zaplatia to solidárne, tak ako každý iný vynútený statok a po druhé sa najskôr tá suma v rozpočte ušetrí niekde inde. Možno si náš štát nekúpi odhŕňanie snehu za 3 miliardy korún, ale dá tieto peniaze STV.

Zároveň si myslím, že k referendu vôbec nemusí dôjsť. Kľudne sa môže stať, že naša vláda odborníkov pod tlakom argumentov a zároveň 350 tisíc podpisov zmení financovanie STV sama, koniec koncov držať pri živote daň na hlavu, pri ktorej doplácajú najviac chudobní, by práve ľavicová vláda nemala. Lenže tí nešťastníci sa zabarikádovali do krajne pravicovej pozície a teraz nevedia ako bez straty tváre odtiaľ vycúvať.

Tiež som počul, že také referendum stojí 200 až 250 mil. Sk. Nechápem síce, prečo to (keby na tom robilo 8 tisíc ľudí a každý by dostal 2,5 tisíc korún za ten jeden deň, tak je to stále len 20 mil. Sk) má stáť dvesto miliónov, ale budiž. Ako som písal vyššie, k referendu nemusí vôbec dôjsť, alebo naopak, môže byť spojené s viacerými otázkami. Taká otázka ohľadne zrušenie poslaneckej imunity, aby naši ctení poslanci nemohli opití šoférovať a potom sa ešte vyškierať do kamery by bola famózna vec. Alebo otázka ohľadne Libanonskej zmluvy, či odluky cirkvi od štátu. Ak má niekto ďalšie nápady, nech dá vedieť.