Trvalý euroval – trvalý tunel

Potom ako naši „lídri“ v snahe zapáčiť sa Bruselu schválili dočasný euroval (EFSF), blíži sa euroval trvalý (ďalej len ESM). Podstata je rovnako nezmyselná, ale vyhotovenie je oveľa horšie. Dokonca dlhodobo nebudeme ani menej platiť. Jedna vec je ale iná – v prípade, že slovenskí poslanci naberú odvahu a trvalý euroval odmietnu, nezablokujeme ostatné krajiny. Pre tých, ktorým sa nechce čítať celú zmluvu, som zhrnul najdôležitejšie body:

Účel ESM a použitie prostriedkov z ESM

Hneď úvodné tvrdenie, že štáty eurozóny zakladajú trvalý euroval, aby „zaistili finančnú stabilitu eurozóny“, je výsmech. Riešenie dlhovej krízy ďalšími dlhmi krízu len zhorší a stabilitu viac ohrozí.

Preto, aby niektorý deficitne hospodáriaci štát (namiesto toho, aby konečne prestal robiť nové dlhy) dostal pomoc z ESM, stačí keď sa len „…zhorší jeho zvyčajný prístup k financovaniu na trhu“ (bod 10 úvodných ustanovení). Síce sa píše, že „finančná pomoc podlieha prísnej podmienenosti hospodárskej politiky“ (čl. 3 a 12/1), ale na prípade Grécka vidíme, ako sa „prísna podmienenosť“ dodržuje v praxi. Gréci ciele neplnia a peniaze dostanú aj tak. Stačí vypracovať „dôslednú analýzu udržateľnosti dlhu“ (čl. 13/1b), veď papier znesie všetko. Potom bude možné nakupovať aj dlhopisy štátov na primárnom trhu (čl. 15/1), čo pôvodne nemalo byť dovolené vôbec. Pôvodne ani trvalý euroval nemal vzniknúť.

Účasť Slovenska a účasť súkromného sektora

Základné imanie je 700 mld. eur, z ktorých má byť 80 mld. eur splatených v hotovosti v priebehu piatich rokov (čl. 8/2 a 36/1). Príspevok Slovenska je 5,768 mld. eur, z toho 659,2 mi. Eur v hotovosti (príloha 2). Slovensko sa „neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje poskytnúť príspevok“ (čl. 8/4). Jedno, čo sa stane, najbližších 5 rokov budeme platiť (fyzicky platiť, nie vystavovať záruky) minimálne 131,84 mil. eur ročne.

Môže to byť ale aj oveľa viac, lebo rada guvernérov „môže kedykoľvek vyzvať na úhradu nesplateného imania“ (čl. 9/1). Radu guvernérov tvoria ministri financií krajín eurozóny a keď sa oni vzájomne dohodnú (čl. 5/6b), tak budeme musieť platiť v hotovosti až do sumy 5,768 mld. eur. Len pre úplnosť, „vzájomne dohodnutie“ znamená súhlas všetkých. To nás ale neochráni, lebo medzičasom presne vieme, ako sa súhlas všetkých vynucuje.

To však nie je všetko. Správna rada (čl. 6), čo už nie sú ministri, ale len úradníci nimi menovaní, „môže rozhodnutím jednoduchou väčšinou vyzvať na splatenie imania“ (čl. 9/2) nad rámec hotovostnej platby v prípade strát. Jednoduchá väčšina je 50 percent a toľko majú napríklad Francúzsko, Taliansko a Španielsko spolu. Keď teda ESM nakúpi dlhopisy týchto troch krajín a bude na nich stratový, zástupcovia týchto troch krajín vyzvú všetky ostatné krajiny, aby poukázali ďalšie peniaze. Nie záruky, ale peniaze, ktoré si budeme musieť požičať.

Je to ale ešte horšie. Malo by hroziť, že samotný „ESM sa omešká v platení akejkoľvek plánovanej alebo inej platobnej povinnosti … vyzve generálny riaditeľ na splatenie imania“ (čl. 9/3). Členovia ESM (teda aj Slovensko) sa „neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzujú, že akúkoľvek výzvu na úhradu príspevku … zaplatia do siedmich dní“ (tiež čl. 9/3). Kto si teraz myslí, že taký generálny riaditeľ, ktorý bude túto obrovskú právomoc zneužívať, bude odvolaný, je na veľkom omyle. Generálny riaditeľ je volený na 5 rokov a na jeho odvolanie treba 80 percent (čl. 5/7e a 7/2). Stačí teda, ak Francúzi povedia NIE a odvolávanie skončilo. Mimochodom, do 7 dní len tak zohnať na finančných trhoch značnú časť peňazí nemusí byť vôbec jednoduché.

Nech si ale nikto nemyslí, že sumou 5,768 miliardy eur sme sa vykúpili. Rada guvernérov môže neobmedzene dvíhať základné imanie z aktuálnych 700 mld. eur a tým aj neobmedzene bude rásť príspevok Slovenska (čl. 10/1). Treba ale povedať, že na tomto jedinom mieste celej zmluvy je ESM veľkorysý a ráta so schválením v národných parlamentoch (tiež čl. 10/1).

Toľko k podielu štátov, resp. Slovenska. K podielu súkromného kapitálu je v celej zmluve jedna jediná zmienka. Keď sa poskytne pomoc, „bude sa podľa konkrétneho prípadu očakávať zodpovedajúca a primeraná forma zapojenia súkromného sektora“ (čl. 12/2).

Kontrola a imunita

ESM nepodlieha žiadnemu národnému právu (čl. 1 a 27), „ESM, jeho majetok, finančné prostriedky a aktíva sú vyňaté zo všetkých foriem súdnych procesov“ (čl. 27/3), „archívy ESM a všetky písomné dokumenty sú nedotknuteľné“ (čl. 27/5). Len interný audit pozostávajúci z troch ľudí má prístup ku všetkým dokumentom (čl. 5/7i a 24/3). Externý audit má prístup iba k účtovným knihám, účtom a transakciám, navyše je volený radou guvernérov (čl. 5/7j a 25). Inými slovami, kontrola žiadna.

ESM je oslobodený od všetkých priamych daní (čl. 31/1) a jeho zamestnanci platia len také dane z príjmu, ktorých výnos ide ESM (čl. 31/5). Guvernéri, ich zástupcovia, členovia správnej rady a ich zástupcovia, generálny riaditeľ a všetci zamestnanci majú imunitu (čl. 30). Keď teda slovenský zástupca prekročí mandát, ktorý mu vláda alebo parlament dajú, nestane sa vôbec nič, lebo má imunitu.

Tomuto sa hovorí absolútna moc. Guvernéri a generálny riaditeľ si môžu robiť, čo len chcú. Môžu vytunelovať štáty do posledného centu, môžu požičiavať, komu len chcú a môžu si dať akékoľvek odmeny. Ani sa to poriadne nedozvieme a keď náhodou áno, nikto im nič nemôže. Kontrola žiadna, zato imunita maximálna. Aj toto je ESM.

Miklošove vyjednávanie

Dozvedeli sme sa, že Ivan Mikloš v Bruseli vyjednal nižší podiel Slovenska, ale to je len polovičná pravda. Slovensko bude síce platiť menej, namiesto 0,99% len 0,824% (čl. 37/2), ale iba po dobu 12 rokov od zavedenia eura (čl. 37/1 a 37/3). To znamená, tri roky už prešli a Miklošom vyjednaná výnimka bude platiť ešte 9 rokov. Potom budeme musieť sumy, o ktoré sme teraz zaplatili menej, doplatiť (čl. 11/3b).

To nie je všetko. Zmluva predpokladá, že ESM sa zúčastnia všetky štáty (čl. 8/5 a príloha č. 1), teda aj krajiny PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko a Španielsko) a ráta s ich príspevkami. To je, samozrejme, nereálne, a preto „ak člen ESM nesplní požadované platby“ (čl. 21/2), zvýšenie výzvy na úhradu imania sa adresuje ostatným členom. Podiel Slovenska teda bude dlhodobo vyšší ako Ivan Mikloš vraví. Keď mám byť úprimný, veľmi ma to neprekvapuje. Aj Grékom budeme platiť trikrát viac, ako Ivan Mikloš pôvodne avizoval.

Svetielko na konci tunela

Pri schvaľovaní rozšírenia dočasného eurovalu bol azda jediný rozumný argument ten, že neschválením zablokujeme všetkých ostatných. Musím uznať, že to, čo bolo možné pri prvej pôžičke Grécku (že Slovensko vďaka SaS ako jediné podalo NIE a zároveň neblokovalo ostatné krajiny) nebolo možné pri rozšírení dočasného eurovalu. Dodatok k zmluve o dočasnom eurovale bol tak nešťastne napísaný, že museli súhlasiť všetky krajiny.

To ale pri trvalom eurovale (ESM) neplatí. Zmluva o založení ESM nadobúda platnosť po upísaní 95% z celkového počtu akcií (čl. 43/1) a hneď aj hovorí, čo sa stane, ak niektorí členovia (samozrejme, so spoločným podielom na celkovom imaní menším než 5%) zmluvu neschvália. Vtedy sa upraví zoznam členov ESM a prepočíta sa celkové schválené imanie na ostávajúcich členov (tiež čl. 43/1). To je všetko. Ostáva dúfať, že naši zákonodárci budú mať dosť odvahy a rozumu. SaS za takto postavenú zmluvu hlasovať nebude.