Jedným z centrálnych princípov zdaňovania je neutralita. To medziiným znamená, že jedno akou právnou formou bola vytvorená určitá hodnota, mala by byť zdanená rovnako. Pre lepšiu ilustráciu uvediem príklad a pre zjednodušenie abstrahujem od odvodov.
Človek Č je schopný inštalatér, účtovník, audítor, murár alebo čokoľvek iné a ponúka svoje vedomosti, zručnosti, znalosti, alebo čokoľvek iné rôznym potenciálnym odberateľom. Firma F má záujem a je ochotná platiť 250 tis. Sk ročne plus náklady a odvody spojené s činnosťou Č. Č má nasledovné možnosti:
- zamestná sa u firmy F. Z jeho mzdy sa odráta 90 816 Sk nezdaniteľné minimum, zo zvyšku Č zaplatí 19% daň, to je 30 245 Sk a jeho čistý príjem je 219 755 Sk.
- otvorí si živnosť a firme F fakturuje, jeho ročný základ je 250 000 Sk. Č si odráta 90 816 Sk nezdaniteľné minimum, zo zvyšku zaplatí 30 245 Sk daň a jeho čistý príjem je 219 755 Sk.
- založí si s.r.o. S, ktorej je 100%-ným majiteľom a firme F fakturuje 250 000 Sk ročne, ktoré sú zároveň základ dane s.r.o. S a ktorá zaplatí 47 500 Sk daň z príjmu. Zvyšok vyplatí Č ako podiel na zisku a jeho čistý príjem je tak 202 500 Sk.
- založí si a.s. A, ktorej je 100%-ným akcionárom a firme F fakturuje 250 000 Sk ročne, ktoré sú zároveň základ dane a.s. A. Táto ktorá zaplatí 47 500 Sk daň z príjmu a zvyšok vyplatí Č ako dividendu. Čistý príjem Č je tak 202 500 Sk.
Keby sme zaviedli daň z dividend, musel by Č platiť z dividendy 202 500 Sk daň, to znamená z už raz zdaneného príjmu by musel platiť druhý krát daň, v tomto prípade 38 475 Sk a jeho čistý príjem by bol 164 025 Sk. A práve z tohto dôvodu bola daň z dividend zrušená.
Uznávam, že príklad je maximálne zjednodušený, no počet akcionárov, či suma vyplatených dividend nemenia nič na podstate veci, a síce, že zavedením dane z dividend by sme dividendy zdaňovali dvakrát.
Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mnohí ľudia považujú za nespravodlivé, že dividendy nie sú zdaňované. No nie je to tak, dividendy v skutočnosti zdaňované sú, a síce tým, že nie sú odpočítateľnou položkou u toho, kto ich vypláca. To znamená, vyplatená dividenda neznižuje základ dane firmy a keby bola u príjemcu uplatnená daň z dividend, došlo by k dvojitému zdaneniu.
Často sa používa argument, že úroky sa zdaňujú a dividendy nie. Dôvod je ten, že keď firma vyplatí úroky, znižuje si tým základ dane a práve preto musí byť úrok zdanený u príjemcu, inak by nebol zdanený vôbec. Takže keby aj dividendy boli nákladová položka vo firme, ktorá ich vypláca, museli by byť zdanené u príjemcu. Resp. naopak, keby úroky neboli nákladovou položkou vo firme, tak by nemali byť zdanené u príjemcu. Výsledok je ale, pri dnešnom nastavení daňového systému, ten istý. Aj pri úrokoch, a aj pri dividendách dochádza k zdaneniu presne raz, s tým rozdielom, že dividendy sa zdaňujú a platiteľa a úroky u príjemcu.
Tak isto presne raz zdaňujeme mzdy, nájmy, príjmy zo živnosti a pod. Práve sem mieri ďalšia námietka zástancov dvojitého zdanenia dividend, a síce, že právnická osoba ako platiteľ a fyzická osoba ako príjemca dividend nemajú nič spoločné. No majú, a každému, kto aspoň raz v živote bol spoločníkom alebo akcionárom, to je samozrejmé. Právnická osoba nie je samostatná entita, nemá dušu a vlastnú vôľu. Vôľa a majetok právnickej osoby je vôľa a majetok jej vlastníkov, ktorí sú zároveň príjemcovia dividend. Je to niečo ako spoločenstvo vlastníkov bytov. Tiež by žiadneho súdneho človeka nenapadlo tvrdiť, že vôľa spoločenstva je iná, ako vôľa väčšiny vlastníkov.
Ostáva argument, že prečo sa má slovenský štát dobrovoľne zriekať dani z dividend, ktorú zahraničný príjemca tak či tak odvedie, len nie Slovensku, ale krajine, kde je rezident. Tu je nutná jedna doplňujúca informácia a síce, že existujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Najstaršia dnes platná takáto zmluva je z roku 1974 a je to zmluva s Holandskom. V nej je napísané, že pokiaľ holandský investor vyberá zisk zo slovenskej firmy, platí daň z dividend 0%. Takto postavená zmluva platila dávno pred daňovou reformou a to je dôvod, prečo viac ako polovička zahraničných investícií pochádza z Holandska. A táto zmluva platí aj dnes. Takže, aj keby sme zaviedli daň z dividend a zdaňovali tak dividendy dvakrát, na viac ako polovičku zahraničných investícií by sa táto daň aj tak nevzťahovala a znevýhodnení by boli práve domáci podnikatelia.
Čo sa týka prepočtov potenciálneho výnosu prípadnej dane z dividend, treba uvážiť nasledovné. Za rok 2005 odíde cca 40 mld. Sk do zahraničia ako dividendy (resp. ako podiel na zisku). Tomu sa ale netreba čudovať, veď sme roky snažili o zahraničných investorov a poskytovali a poskytujeme im investičné stimuly (čo je príkro nespravodlivé voči domácim investorom). Dúfam, že je každému jasné, že neprišli kvôli ničomu inému ako zisku a teraz je logické, že si ten zisk vyberajú.
Tým, že štát nezdaňuje dividendy druhýkrát, nemajú problém priznať, že transferované peniaze sú ziskom. Keby sme zaviedli daň z dividend, naďalej by sa síce transferovali peniaze do zahraničia, ale už nie ako zisk, ale napr. ako platby za poradenstvo, za transfer know how a pod. Výnos tejto dane by bol taký ako pred zrušením dvojitého zdaneňovania dividend k 1.1.2004, to je cca 1,5 mld. Sk.
Na záver sa vrátim k odvodom, od ktorých som v príklade abstrahoval. V nich je problém. Čo sa týka dane, zaťažujeme ňou prácu a kapitál rovnako. Čo sa týka odvodov, zaťažujeme nimi len prácu a celkový výsledok je, že práca je zaťažená asi 2,5 krát viac ako kapitál. Tu je pes zakopaný. Z dividend, z podielov na zisku, z tantiém, z príjmov z prenájmu, z úrokov atď. sa neplatia odvody, zatiaľ čo zo mzdy sa platia hneď od prvej koruny a hneď v plnej výške, to je 48,6% z hrubej mzdy. Pýtam sa prečo? Prečo zaťažujeme prácu, ktorej je nedostatok, odvodmi a kapitál, ktorého je dostatok, nezaťažujeme? Riešenie nie je teda v opakovanom (a jasne nesystémovom) zdanení dividend, ale v zaťažení dividend odvodmi.
